RECENZIA: Ukradnutý bozk

Ukradnutý bozk

L. J. Shen

Román o dohodnutom manželstve 

 

Prvý bozk by vraj mal byť z lásky. Môj mi ukradol diabol v maškarnej maske pod tmavou chicagskou oblohou. Svadobné sľuby sú vraj posvätné. Naše sme porušili ešte v kostole. Srdce ženy vraj bije pre jedného muža. Moje zlomené krvácalo pre dvoch rivalov, ktorí oň bojovali až do trpkého konca. Sľúbili ma Angelovi Bandinimu, dedičovi jednej z najvplyvnejších rodín chicagskej mafie. Vzal si ma však senátor Wolfe Keaton ako výkupné za otcove hriechy. Veľké ľúbostné príbehy sa vraj končia šťastne. Ja, Francesca Rossiová, som ten svoj škrtala a prepisovala až do poslednej kapitoly.

Kniha ma na jednej strane veľmi lákala, no na tej druhej som sa bála, pretože téma mafie mi prišla ako klišé. Tiež sa mi toto prostredie skôr hodí do kriminálok alebo nejakých klasík z päťdesiatych rokov. Bála som sa, že by to bol opäť nejaký ďalší ľúbostný trojuholník a hlavná hrdinka sa do poslednej chvíle nebude vedieť rozhodnúť, či sa dá na stranu zla alebo dobra. A v konečnom dôsledku som zistila, že by to bolo jedno, pretože nič nie je navonok také, ako sa na prvý pohľad možno zdá. 

Ako prvé musím pochváliť krásnu obálku v mojej obľúbenej staroružovej farbe. Dokáže upútať pozornosť a v knižnici sa naozaj vyníma. Napriek brožovanej väzbe je kniha veľmi poddajná, takže som s ňou nemusela bojovať. Celkom pekné je aj grafické spracovanie vo vnútri. Každá nová kapitola sa začína na novej stránke, ktorá je čiernobiela a podobá sa obálke. Niekomu na zovňajšku knihy nezáleží, ale ja beriem každú ako celok a k tomu obálka a vnútro proste patrí. 

Začiatok knihy (asi prvé 2 kapitoly) sa mi čítali ťažšie. Neviem, čím to bolo, no nemohla som sa vžiť do deja, ktorý mi medzitým akosi unikal. Neskôr sa to však oveľa zlepšilo a od knihy som sa nevedela odtrhnúť. Nenašla som žiadne hluché miesta a bavila ma od prvej strany až po tú poslednú. Autorka má príjemný štýl písania a čitateľa dokáže naozaj dostať rýchlo do deja. 
Obávala som sa, že na mňa vychrlí množstvo talianskych mien a vzťahov medzi ľuďmi v mafii, ktorým by som nerozumela. No iným postavám nedávala veľa priestoru a to sa mi páčilo. Po celý čas naozaj riešila len to, čo sa týkalo Francescy a Wolfa.
Každej postave dala pevný charakter, ktorý neskôr rozvíjala a každou kapitolou ho viac predstavovala. 




Francesca mi na začiatku až tak nesadla, pretože bola malicherná a naivná. Taktiež bola takým ockovým dievčatkom, čo sa mne osobne dosť protivilo. Nemôžem jej to však zazlievať, keďže vyrastala ako jediná dcéra mafiánskeho bossa a mala všetko, čo sa jej zažiadalo.
Počas čítania som zaznamenala posun k lepšiemu, pretože sa postupne ukázalo, že má aj vnútorné hodnoty, ktorými sa mi viac priblížila.
Neskôr som si ju obľúbila, aj keď nemôžem povedať, že by bola moja naj hrdinka.
Ale aj napriek pár momentom, kedy by som jej najradšej niečo hodila o hlavu, som ju mala rada. 


Wolfe sa mi, naopak, páčil od samého začiatku. Bol tak primerane drzý, starší a aj mužný. Vedel, čo chce a tvrdo si za tým išiel. Odhodil všetky morálne zábrany a uchýlil sa k niečomu, čo by som po prečítaní a spoznaní jeho povahy naňho nepovedala - k dohodnutému manželstvu.
Prešiel si ťažkým detstvom a hoci hral špinavo, robil to pre iných ľudí. Bol inteligentný a zanietený pre svoju prácu, ktorej bol ochotný obetovať všetko.
Jediné, čo mi nie veľmi sedelo, bola jedna scéna na konci. Wolfe spravil kvôli Fran niečo, čo mi neprišlo uveriteľné. Áno, ľudia sa menia, ale takto veľmi až nie. Hlavne nie, ak ide o niečo, kvôli čomu trpeli. Takže tú jednu scénu som nejako nevedela uveriť, ale napriek tomu sa mi jeho gesto páčilo a dotklo sa môjho srdca. Pretože ak postava celú knihu niečo odmieta a považuje to za prejavenie slabosti, no na konci sa k tomu sama podujme, čo iné to je, ak nie prejav lásky?


Vďaka veľkým povahovým rozdielom postáv bol dobrý krok striedanie pohľadov. U Francescy som mohla pozorovať dospievanie od tínedžerky k dospelej žene, ktorá sa bije o svoje miesto a vie využiť situáciu. Takýto prístup sa mi páči. Keď ti život hodí citrón, sprav si z neho limonádu.
Wolfov pohľad bol zase reálnejší a surovejší. Kým Francesca kládla otázky, on na ne odpovedal. 

Taktiež som týmto spôsobom mohla pochopiť konanie hrdinov a takto si autorka zabezpečila pestrý dej.


Kniha patrí do sekcie new adult (18-30 rokov) a určite by som toto zaradenie nebrala na ľahkú váhu. Nevravím, že nie je vhodná aj pre mladšie dievčatá, ale ja osobne by som ju pre čitateľku mladšiu ako 15 rokov nekúpila.
Prečo? V knihe sú nadávky, čo nevyhovuje každému a neviem, ako by to pôsobilo na také mladé dievča.
Samozrejme sa čitateľka nevyhne ani erotickým scénkam, ktoré boli naozaj krásne napísané a vedela som si ich dokonalo predstaviť. Medzi postavami to iskrilo a vzrušenie by sa dalo krájať. Niektoré scény na mňa pôsobili až veľmi a aj po prečítaní som nad nimi premýšľala.
Takže práve kvôli tomu by som brala ohľad na vek. 


Koniec bol na môj vkus až veľmi ružový. Ako som spomínala vyššie, Wolfe spravil niečo, čo mi k jeho povahe a zásadám proste nesedelo. Taktiež sa autorka mohla viac posnažiť s odhaľovaním Wolfovho tajomstva, ktoré pre mňa bolo len také polovičné, pretože niečo som tušila už skôr.
Zlí skončili zle a dobrí dobre. Splnili sa im všetky sny a žili šťastne až do smrti...Ani sa nečudujem, že mi Francesca a Wolfe tak veľmi pripomínali Krásku a zviera (no Wolfe navonok zvieraťom určite nebol ♥). 


Odhliadnuc od zložito napísaných prvých strán a dokonalého konca, sa mi Ukradnutý bozk veľmi páčil. Príbeh ma veľmi pohltil a na konci som bola naozaj smutná, že to tak rýchlo skončilo. Dokonca mi vyšla i slzička.
Knihu určite odporúčam. Pokiaľ váhate, ako som váhala aj ja (3 mesiace), naozaj nemáte nad čím premýšľať. Je to veľmi vďačná kniha a už teraz viem, že si ju čoskoro prečítam opäť.


Žiadne komentáre:

Používa službu Blogger.