Niekedy je pekné, že ma miluješ: Vychutnajte si Paríž a neskôr francúzsky vidiek očami dvoch rozdielnych, ale lásku rovnako hľadajúcich, mladých žien

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada ♥

Atraktívna Chloé je dokonalá Parížanka: je príliš chudá, priveľa fajčí a priveľmi pije. Nedokáže sa citovo odpútať od svojho expriateľa, ktorý je zároveň jej nadriadeným a má sa čoskoro ženiť. Constance, večná romantička, je už dlho nezadaná, má rada Jane Austenovú a čaká na svojho pána Darcyho, ktorý je však stále v nedohľadne.
Jedného dňa sa rozhodnú vziať život do svojich rúk a uzavrú spolu dohodu: Chloé strávi celý polrok na vidieku medzi vinicami, ďaleko od všetkých mužov a pokušení, a pokúsi sa konečne napísať vytúžený román. Constance prestane snívať o romantickej láske a začne sa stretávať s normálnymi mužmi. Ich vzájomná dohoda ich nakoniec zavedie niekam úplne inam, než by čakali.

Tieto francúzske knižočky od Grady veľmi obľubujem a to hneď z dvoch dôvodov. Odohrávajú sa vo Francúzsku a sú romantické. V prípade Niekedy je pekné, že ma miluješ, išlo aj o vtipný knižný počin, čo značí malé plus navyše.
Kniha však naozaj bola od začiatku skôr úsmevná než romantická. Chloe sa nevedela vymotať od svojho ex, pričom od lásky to už malo ďaleko a Constance sa rozprávala s mužmi možno tak v práci. Ich nešťastie z neprichádzajúcej skutočnej lásky autorka zachytila veľmi trefne.
Použila na to autentický, príjemný, možno mužom niekedy vzdialený ženský jazyk a najmä zmýšľanie. Ukázala našu nerozhodnosť, občasnú teatrálnosť, potom zas emancipáciu. Pretože toto  a ešte viac si my, ženy, v sebe nosíme.

Nečakala som, že sa v príbehu objaví aj niečo, čo bude prebúdzať moju zvedavosť. Skôr som predpokladala jednoliaty dej, ale za to príjemný, bez nejakých zvratov či skrytých zákutí. Na moje prekvapenie sa tu však hneď na začiatku našla vec, ktorá ma hnala v čítaní ďalej. Bola to otázka, prečo sa Chloe a jej ex rozišli.
Neskôr, keď sa príbeh rozbehol, sa k tomu pridali ďalšie dva-tri otázniky, a tak bola moja zvedavosť trošku pošteklená a chcela vedieť, čo je na nasledujúcej strane.
A aj keď je táto kniha predvídavá, akosi mi to neprekážalo, pretože keby si nie som istá jej koncom hneď na začiatku, ani by som po nej nesiahla, keďže som hľadala niečo na oddych a pohladenie duše.

 

„A vieš čo je najzraňujúcejšie? Že v podstate sa nič nemení, najmä ľudia sa nemenia. Nakoniec sú pre teba vždy sklamaním." 

 

Hlavné hrdinky boli veľmi prijemné, hoci Constance mi bola sympatickejšia. Možno to bolo jej naivnou, no milou povahou, záľubou v knihách, hanblivosťou či ružovými okuliarmi na očiach, akosi som k nej mala bližšie.
Chloe pre mňa skôr predstavovala ženu, ktorá má toho odžitého viac, je ošľahanejšia životom a bojí sa pohnúť ďalej, pretože by to znamenalo odpútať sa od minulosti.
Tento kontrast medzi nimi dvoma som však veľmi ocenila, pretože inak by sa ani nedostali k nápadu jedna druhej vymyslieť nejaký cieľ, ktorý mal za úlohu vniesť im do životov čerstvý závan vetra.
Kým jedna sa snažila naučiť, ako sa správne randí, hovorí s mužmi a oblieka, tá druhá skončila na francúzskom vidieku obklopená vinicami s výhľadom na záhadné sídlo. A potom sa začali diať veci...

 

Veci sa diali naozaj vtipné, milé, miestami aj smutné, takže kniha bola také malé klbko rôznych emócií. Nakoniec sa však všetko skončilo tak, ako sa malo a ja som ostala s príbehom, jeho vývojom a postavami spokojná.
Pokiaľ máte radi trošku uletené nápady, snahy o nové začiatky, romantiku a to všetko uprostred rušného Paríža i v obklopení množstva viničov, pokojne po knihe siahnite.

 

PS: Odporúčam ju čítať v kaviarni na terase pri dobrej kávičke alebo pod stromom na záhrade či v parku. Len aby ste boli von, pretože vtedy sa cítite buď ako Constance v Paríži alebo ako Chloe v Marinzacu 😉