Život jedna báseň

Colleen Hoover

Layken, dievča s naozaj nezvyčajným menom, sa po smrti otca spolu s mamou a bratom presťahuje do nového mesta. Hneď v prvých momentoch pred novým domom spoznáva suseda Willa, ktorý v sebe skrýva niečo, čo majú spoločné. Stará sa o malého brata, podobne ako Layken, a prišiel nie o jedného, ale o oboch rodičov. Ihneď sa medzi nimi vyvinie silné puto, ktoré nesie prísľub lepšej budúcnosti. V živote však nepríde nič bez komplikácii. Hlavne láska. Layken a Will s hrôzou zisťujú, čo za priepasť sa tiahne medzi nimi a nemôžu s tým nič robiť, ak si navzájom nechcú spôsobiť problémy. A aj keby si od seba chceli držať odstup, vďaka ich mladším bratom to je nemožné.

Veci ešte viac zamotá Laykenino podozrenie, že mama má nového priateľa a odhalí tým neskutočné tajomstvo, ktoré jej mama dlhý čas tajila.

Zakázaná láska, zodpovednosť a poézia. Čo táto kombinácia prinesie?

„A keď sa Zem zatiahne čiernym plášťom, budem pripravený. Vzdám sa a nezabudnem, že sme v tom boli spolu. Prežijem život, ktorý som dostal, a nebudem sa báť smrti."

Táto kniha v sebe nesie až veľa náhod. Chcela som napísať neuveriteľných, ale to by som už veľmi preháňala. Avšak, mnohokrát som si počas čítania hovorila, či sa naozaj môžu stretnúť dvaja ľudia, ktorí majú toľko spoločného nielen čo sa týka pováh, ale aj rodiny. Zdá sa, že áno a Colleen Hoover nás o tom vo svojej knihe presvedčila.

Prvé kapitoly sú zaláskované a poviete si, že sa nič nemôže pokaziť. No mýliť sa je ľudské a o to pri čítaní ide. Že sa mýlime a potom ostávame šokovaní, čo sa to deje, no nie?
Po veľkom odhalení, čo Layken a Willa rozdeľuje, na scénu prichádzajú problémy. Potom popieranie a hnev. Neskôr ignorovanie z jednej strany.

Layken bola fakt múdra. Páčilo sa mi jej zmýšľanie a reagovanie na problémy, no pri katastrofe s Willom som čakala trošku viac jej vnútornej sily. Myslela som, že skúsi to, čo on-ignorovanie. V tomto smere bola trošku sebecká, keďže aj napriek situácii túžila po jeho pohľadoch.

Celú knihu sprevádzajú verše z piesní od The Avett Brothers, ktorých má autorka veľmi v obľube a lásku k tejto skupine vštepila aj svojim postavám.

Zaujímavým spestrením boli taktiež básne, ktoré sa recitovali v klube. Tento štýl sa nazýva slam a vďaka tejto knihe som sa s ním stretla po prvýkrát. Niektoré básne boli podarené viac, iné menej. Skôr si myslím, že to je otázkou prekladu. V origináli znejú určite lepšie.

Výhodou knihy je, že sa číta veľmi dobre a rýchlo. Určite nie je nejaká svetoborná, ale na odreagovanie poslúži veľmi dobre. Vzala by som si ju so sebou na cesty alebo dovolenku, pre ktoré mi príde ako stvorená.

Život jedná báseň má naozaj čo ponúknuť.

Úryvok z knihy:

Napokon sa prestaneme bozkávať. Ešte sa dotýkame perami - obaja váhame, či sa od seba odtrhnúť.

„Dopekla," zašepká Will, „je to čoraz lepšie."

„Uvidíme sa o tri dni," poviem. „Cestou domov si dávaj pozor." Naposledy ho pobozkám a neochotne sa odtiahnem od okna.

Vycúva z našej príjazdovej cesty a potiahne rovno na svoju. Som v pokušení rozbehnúť sa za ním a znova ho pobozkať, aby som dokázala jeho teóriu. Namiesto toho sa však odvrátim a vykročím k domu.

„Lake!"

Pozriem naňho vo chvíli, keď zatvorí dvere na aure a vykročí ku mne. „Zabudol som ti niečo povedať," povie s úsmevom a znova ma objíme. „Dnes vyzeráš úžasne." Pobozká ma na vlasy, odtiahne sa a zamieri domov.

Asi som sa mýlila, keď som tvrdila, že sa mi páči, lebo mi neskladá komplimenty. Určite som sa mýlila. Pri vchodových dverách sa ešte raz obráti, usmeje sa a zmizne vnútri.

Vojdem do domu. Mama sedí v obývačke na pohovke s knihou v ruke a tvári sa neutrálne, presne ako som si myslela. „No, ako bolo? Je sériový vrah?" opýta sa.

Usmejem sa od ucha k uchu, podídem k pohovke a hodím sa na ňu ako handrová bábika. „Mala si pravdu, mami. Milujem Michigan."

Život jedna báseň