Katarína Hybenová vám v Malom jablku ukáže, ako sa žije v tom Veľkom

 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Elena dokončí postgraduálne štúdium na prestížnej právnickej fakulte v New Yorku a očarená vzrušujúcou metropolou sa rozhodne pre nečakaný zlom vo svojom živote. Odmietne významné postavenie v bratislavskej advokátskej kancelárii a s priateľkou z univerzity si prenajme byt v brooklynskej štvrti Bushwick.

Autorka zobrazuje Bushwick tak, ako si ho zamilovala – ako drsný, škaredý, nežný a krásny zároveň. V tejto štvrti prežíva aj neopakovateľný pocit slobody, keď sa prvýkrát cíti sama sebou, môže vyskúšať takmer všetko bez strachu a odsudzovania a prežíva aj lásku s mužom a so ženou. Bushwick v tých rokoch zaľudnili umelci a naplnil ho bezbrehou kreatívnou energiou. Elena si v kaviarni Tiny Apple nájde svoju komunitu a zamiluje sa do nevšedných ľudí, street artu, nových zážitkov, DYI kultúry, ktorú táto štvrť ponúka. Keď sa zoznámi s megaúspešným choreografom Júliusom Smrekom, stáva sa súčasťou česko-slovenskej imigrantskej komunity. Pod Smrekovým vplyvom sa rozhodne založiť úspešný blog zvaný Girl in Bushwick, ktorý pritiahne pozornosť nadšených sledovateľov, ale aj trolov, ktorí sa s jej úspechom nevedia zmieriť.

Katarína Hybenová napísala veľmi zaujímavý a príťažlivý román, príbeh Slovenky, ktorá vlastnou snahou a vnímavosťou dosiahla úspech a uznanie vo štvrti, kde pohoreli aj rodení Newyorčania. Navyše sa zoznámime s česko-slovenskou komunitou, ktorá sa na začiatku dvadsiateho prvého storočia sformovala v New Yorku.

Viete, čo mi práve hrá v hlave?
New York, New York od Sinatru sa mieša s Empire state of mind od Alicie Keys a jej nezabudnuteľným: ,,Concrete jungle where dreams are made of..."
Tieto pesničky vo mne od malička vzbudzujú zaujímavý pocit, ktorý presne neviem popísať, ale zistila som, že ho vo mne najnovšie vedia vyvolať aj knihy.
Je to niečo, ako keby som na tom mieste už bola. Viem si ho predstaviť, jeho atmosféru a všade pulzujúci život.
Malé jablko od Kataríny Hybenovej vo mne tieto emócie vyvolalo úplne dokonale, takže som si slnečný víkend užívala fyzicky doma s knihou, no myšlienkami som si vychutnávala mesto, ktoré nikdy nespí.

Elena Stanková je mladá Slovenka, ktorá kvôli škole strávila určitý čas v New Yorku, no akosi sa s ním nevie a ani nechce rozlúčiť.
Má tam najlepšiu kamarátku, priateľa a prechováva k tomu mestu akési city, ktoré jej nechcú dovoliť odísť.
Nakoniec v New Yorku predsa len ostáva a usadí sa v brooklynskej časti zvanej Bushwick.
Autorka dej vsadila do roku 2010, kedy Bushwick prechádzal rôznymi zmenami, takže na Elenu čakalo mnoho zaujímavých momentov.
Hneď takto na začiatku sa pristavím pri jej osobe, keďže je hlavnou postavou a zároveň rozprávačkou.
Najprv som sa trochu obávala, aký vzťah si k nej vytvorím, keďže nezdieľame veľa rovnakých názorov. V takýchto prípadoch si ma postava nevie získať a celý čas si od nej držím jemný odstup.
Pri Elene sa mi to však vôbec nestalo. Rýchlo som si na ňu a jej štýl života zvykla. Za toto má u mňa autorka jedno veľké plus, pretože vytvorila postavu, ktorá mi nie je povahovo blízka, no aj tak som si k nej vedela nájsť cestu.
Celkovo mi všetky postavy boli sympatické (okrem tých záporných, samozrejme), takže v tomto smere sa nemôžem sťažovať.

Výborným oživením deja boli články, ktoré Elena písala na svoj blog.
Opisovala rôzne zaujímavé miesta, ľudí a tým pádom odhaľovala novú kultúru, umenie a životný štýl.
Či už boli dané lokácie a ľudia skutoční alebo nie, veľmi sa mi tieto blogerské vsuvky páčili a vždy som sa na ďalší článok v podaní Eleny tešila.
Umenie však nebolo zachytené len v blogových príspevkoch, ale aj v deji.
Celá kniha bola plná obrazov, graffiti, jedla, poézie a všetkého možného, čo s umením súvisí.
Takto sa venovala rôznym témam od sexuálnej orientácie cez rasizmus, sexizmus, catcalling až po víza potrebné pre legálny pobyt v USA.
Jednoducho autorka do knihy vtrepala xy tém, ktoré ale skvelo zakomponovala do deja a tým pádom sa z ich množstva človeku netočila hlava.

Štýl autorky bol výborný. Kniha sa čítala veľmi rýchlo, dobre, aj som sa zasmiala, aj som sa nahnevala, takže vyvolala i emócie.
Ťažko uveriť, že kniha je autorkin debut, pretože pôsobí naozaj vypísane a ostrieľane.
Na konci by som už len dodala, že sa tam uplatňuje: „Všetko zlé je na niečo dobré."
Netreba vešať hlavu a dať na našu slovenskú mentalitu, ktorá je niekedy naozaj veľkou prekážkou.
Malé jablko prináša kúsok západného sveta a približuje čitateľovi témy, ktoré sa u nás považujú za tabu.