Miznúce dievčatá: Prichádza nová detektívna séria

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada ♥

Jedného dňa zmizne v ospalom americkom mestečku Denton krásna sedemnásťročná Isabelle Colemanová. Všetci obyvatelia sa pustia do hľadania, no jediné, čo sa im podarí objaviť, je jej mobilný telefón. Nečakane sa však v meste zjaví iné unesené dievča – otrasené a traumatizované po roku väznenia –, ktoré vôbec nereaguje na svet okolo seba. Detektívka Josie Quinnová, ktorú práve suspendovali, sa rozhodne po zmiznutej Isabelle pátrať na vlastnú päsť. Má však len jedinú stopu, po ktorej sa môže vydať. A tou je záhadné meno Ramona. Tuší, že obe zmiznuté dievčatá majú niečo spoločné a Ramona je tajuplným kľúčom k tejto záhade.
Josie Quinnová sa púšťa do zúfalých pretekov s časom. Za každú cenu musí nájsť Isabelle živú. Postupne zisťuje, že zmiznutých dievčat je viac, lenže nikto jej neverí. Podarí sa jej napriek tomu chytiť šialenca, ktorý ich unáša? A na aké temné miesta sa bude musieť vydať, aby odhalila pravdu, ktorú nikto nechce vidieť?

Vydavateľstvo Grada štartuje novú detektívnu sériu Detektívka Josie Quinnová, ktorá si u českých susedov vyslúžila pozitívne ohlasy.
Jej prvá časť Miznúce dievčatá sa už teraz nachádza na pultoch kníhkupectiev a čitateľa láka anotácia sľubujúca vyriešenie nie len jedného prípadu, ale hneď niekoľkých.
Zároveň sa kniha hodí do tohto jesenného počasia, ktoré je pre záhady ako stvorené.
Necháte sa novou sériou zlákať aj vy?

S Vydavateľstvom Grada spolupracujem už dva roky, počas ktorých ma vždy dotovali výbornými knihami a najmä detektívkami. Popravde, drvivá väčšina detektívok, ktoré som prečítala, pochádza práve z Grady. Imponuje mi na nich hlavne to, že sa čítajú rýchlo, čo je znak, ktorý som našla aj u tejto knihy.
Kapitoly sú od začiatku krátke, čo zabezpečuje dynamiku deja. Po celý čas sa kniha čítala veľmi rýchlo, no nie vždy si udržala moju plnú pozornosť.
Miestami sa našli pasáže, ktoré ma až tak neoslovili, resp. som mala pocit, že len zbytočne naťahujú dej alebo sa v nich rieši niečo nepodstatné.
Najviac ma však miatla hlavná hrdinka Josie a jej súkromný život. Nejako som sa strácala vo vzťahoch, ktoré mala vo svojom živote alebo teda skôr v mužoch, ktorí sa v ňom nachádzali.
Zároveň som si ju nejako špeciálne neobľúbila. Nebola zlá, ani mi neliezla na nervy, no ničím ma špeciálne neohúrila.

Čo sa týka prípadu, ten sa mi páčil. Od začiatku sa objavovali stále novšie a novšie informácie, ktoré vnášali viac svetla do vyšetrovania, no na začiatku som v tom mala menší chaos, ktorý sa ale postupne upratal. Ak od knihy dostanem niečo podobné, som spokojná. Mám rada tú začiatočnú neistotu a snahu zapájať mozog kvôli premýšľaniu nad páchateľom, motívom a výsledkom. Jednoducho ma teší, keď pri detektívke môžem premýšľať.
Zaujímavé pre mňa bolo, že autorka sa rozhodla neriešiť len jeden prípad, ale hneď niekoľko, ktoré nikto nespájal, no predsa len mali spoločné črty.
Najväčším plusom vyšetrovania bolo, že do miznutia dievčat boli zapletení i tí, na ktorých by to nikto nepovedal (kvôli spojlerom nepoviem viac). Musím túto skutočnosť spomenúť, keďže to trefne ukázalo, že platí stará pravda: „Zlodej kričí:  ,Chyťte zlodeja!'"

Od druhej tretiny knihy ma začal príbeh oveľa viac baviť, keďže sa vyšetrovanie poriadne zamotávalo. S Josie sa to nejako nevylepšilo, ale ani nezhoršilo, čo bolo fajn. Dám jej šancu vylepšiť si skóre v ďalších častiach.
Keď sa na Miznúce dievčatá pozriem teraz s odstupom času, môžem povedať, že sa mi páčili. Nezískali si ma tak, ako napríklad Lina Bengtsdotter (recenzie na jej knihy tu) alebo Arne Dahl (recenzie na jeho knihy tu), ku ktorým ma taktiež dostala Grada a vrelo ich knihy odporúčam, no nelámem nad knihou palicu a rada si prečítam ďalšiu časť.