Jedovatým perom: Tri úspešné blogerky. Jeden spoločný nepriateľ. Kto nakoniec zvíťazí?
Za knihu ďakujem autorke ♥
Tri úspešné blogerky a influencerky si vybudovali kariéru tak, že
každý deň zavesili na internet perfektne upravené obrázky a články o
svojich zdanlivo bezproblémových životoch. Počas odovzdávania ceny
Blogerka roka niekto uverejnil tri príspevky plné žlče. Texty
naznačujú, že každá z blogeriek skrýva temné tajomstvo, ktoré ju, ak sa
dostane na verejnosť, môže stáť kariéru.
Trojica blogeriek
spočiatku nenávistné klebety a špekulácie ignoruje, no online šikana,
neúprosné, štipľavé komentáre a vyhrážky v novom blogu s názvom
Jedovatým perom sa stupňujú. Miška, Karla a Dušana sa spoja, aby
vypátrali, kto stojí za blogom plným nenávisti. Nie je však už neskoro?
Napätie sa zvyšuje a dramaticky ovplyvňuje aj súkromný život mladých
žien. Podarí sa blogerkám odvrátiť hrozbu, alebo sa ich tajomstvá
ocitnú na internete a ich starostlivo vykreslené životy sa rozpadnú ako
domček z karát?
Nedávno sa autorka rozhodla zmeniť žáner a preorientovala sa na detektívku. Dej opäť zasadila do bratislavských ulíc a pre hlavné protagonistky vymyslela moderné povolanie - blogerka.
Jedovatým perom sa radí medzi spoločenskú beletriu, resp. beletriu pre ženy, no autorka sa snažila o detektívny nádych.
Anotácia sľubovala skutočne skvelý príbeh o troch blogerkách, jednom nepriateľovi a o tom, kto na konci zvíťazí. Veľmi som sa na túto knihu tešila, ale bohužiaľ, precenila som ju.
Námet bol výborný. Ihneď ma zaujal a ja som vedela, že si knihu chcem prečítať. Kde to potom viazlo?
V
prvom rade, musím pochváliť postavy blogeriek. Každá bola iná,
jedinečná a originálna. Venovali sa rozličným témam, takže niečo
zaujímavé si na týchto postavách nájde naozaj každý.
K srdcu mi špeciálne neprirástla ani jedna, ale neliezli mi ani na nervy. Pre mňa boli neutrálne.
Po
druhé, Frisby má výborný štýl písania. Cítiť, že je v tomto remesle
ostrieľaná a presne vie, čoho je málo a čoho, naopak, veľa. Vety boli
vyvážené a napísané s gráciou.
Škoda je, že pekné skladanie viet a slov nepomohlo k tomu, aby som sa miestami nenudila.
Autorka
mnohokrát opisovala rutiny, zvyky, kariéry a plány hlavných hrdiniek,
až som mala pocit, že skôr čítam niečo o troch kamarátkach žijúcich v
rovnakom meste, ktoré riešia mužov, oblečenie a sem-tam prácu, no to je všetko.
Jednoducho
povedané, často mi unikal pocit, že čítam niečo s nevyriešenou záhadou.
Nedostavil sa u mňa dojem tajomna a niečoho, čomu treba prísť na koreň.
Síce ma zaujímalo, ako sa to skončí, ale myslím, že o nič také by som
neprišla, ak by som niektoré scény preskočila.
A presne toto bol
kameň úrazu. Miestami mi príbeh prišiel veľmi opísaný, no napriek tomu
sa nikam neposúval. Ako keby sa dané veci stávali hlavným hrdinkám len
preto, aby sa nejako vyplnil dej, no k danému záveru by sa dopracovali
tak či tak.
Nájde sa však ešte jedna vec, ktorá sa mi nepáčila. Mohla som predvídať a trafila som sa.
Na detektívkach, ale i knihách všeobecne milujem, že mi hlava pracuje na maximum, no aj tak sa nejako seknem a som s mojím tipom úplne mimo. Tu sa mi to nestalo, čo ma veľmi mrzelo.
Nemôžem povedať, že som vedela presne, ako sa to skončí, no minimálne som to do veľkej miery tušila a tým pádom ma koniec nejak neohúril.
Keď sme už pri konci, nedá mi, aby som nepovedala, že sa mi nepáčil. Hovorím to takto otvorene, pretože to bola asi najväčšia chyba celej knihy (aspoň v mojich očiach).
Mala som pocit, že autorka chcela spraviť niečo veľké, grandiózne, no v mojom prípade sa to vyhlo účinku. Možno to bolo tým, že bol pre mňa záver taký zrýchlený, že som ani nestihla reagovať, čo sa vlastne deje a trošku som tušila, ako sa skončí a kto za tým všetkým je.
Aj
keď sa môže zdať, že som knihu skritizovala, nie je to tak. Je skutočne
napísaná výborným štýlom a tým, ktorí nehľadajú nejakú veľkú detektívnu
zápletku, určite postačí.
Svedomie by mi však nedalo, aby som nespomenula to, čo sa mi nepáčilo.
Verím, že si príbeh nájde svojich priaznivcov, aj keď ja medzi nich patriť nebudem.
Žiadne komentáre: