Vlak do Moskvy: Jedna cesta vlakom Saši zmení život. Podarí sa jej splniť si sen a stane sa známou ruskou herečkou?

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Aurora♥

V tomto strhujúcom a dojímavom románe o rodinných tajomstvách, vášni a strate, vytrvalosti a sile ambícií, sa mladá žena, v povojnovom Rusku 50. a 60. rokov, pokúsi zmieriť so svojou tragickou minulosťou a zároveň sa nevzdať nádeje na lepšiu budúcnosť. Román z nedávnej minulosti inšpirovaný skutočným príbehom je vo svetle súčasných udalostí najlepším odkazom toho, že tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k jej zopakovaniu.
V ospalom mestečku za železnou oponou žije mladá dievčina Saša v dome, ktorý ukrýva mnoho tajomstiev. Jedným z nich je aj jej sen stať sa herečkou. Keď sa rozhodne odísť študovať herectvo do Moskvy, vzoprie sa matke aj starým rodičom, a zároveň opustí svoju prvú lásku Andreja.

Pred odchodom objaví tajný vojnový denník svojho strýka Koľu, ktorého aj roky po skončení vojny považujú za nezvestného. Zápisky mladého umelca odhaľujú oficiálne lži a zakázanú pravdu o Stalinovej brutalite. Jeho tragický milostný príbeh Sašu sprevádza celým štúdiom na divadelnej škole a upevňuje jej odhodlanie prežiť na javisku tisíce iných životov. Po skončení školy získa angažmán v Leningrade, kde sa Andrej, teraz už aparátnik komunistickej strany, stáva cenzorom jej práce. Keď vyjde najavo tajomstvo z minulosti, Sašine ambície prudko narazia na Andrejovu oddanosť strane a musí sa rozhodnúť, či jej sny skutočne stoja za nevyhnutné obete. Až na konci sa spolu s ňou dozvieme, či – ako hovorievala jej stará mama – naozaj všetko dobre dopadne.

Vlak do Moskvy je od samého počiatku verný miestu, kde sa neskôr vo veľkej miere dej odohráva – divadlu. Je to preto, že kniha je rozdelená na štyri dejstvá, ktoré predstavujú jednotlivé životné etapy hlavnej hrdinky.
Saša, ktorej život som spoznávala a to najmä od detstva až po ranú dospelosť, ma ako postava veľmi neohúrila. V prvom dejstve knihy, kde bola ešte malou školáčkou, mi nejako neprekážala, ale ako rástla, stále viac a viac mi liezla na nervy. Mala som pocit, že má v hlave istý ideál (čo sa týka práce, vzťahov, atď.), ktorého sa nechce vzdať a mala potrebu dokazovať niečo sebe i svojej rodine. Miestami bola temperamentná, inokedy zas úplne ako bez názoru. Taká nemastná-neslaná.

 

V prvom dejstve som sledovala ako Saša rastie spolu s najlepšími priateľmi Andrejom a Marikom. Keď sa teraz pozriem spätne na vzťahy, ktoré medzi nimi vládli a do akej udalosti to vyústilo, akosi sa neviem zbaviť pocitu, že jeden z chlapcov tam bol len kvôli tomu, aby autorka mohla danú vec napísať.
Zaujímavé bolo sledovať rodinné zázemie všetkých troch a dopad neprítomnosti mužov v daných rodinách. Otcovia mŕtvi alebo väznení, či už pre politické názory alebo pre niečo iné.
Neskôr sa Sašin život točil okolo štúdia a divadla. Celkom ma bavilo čítať o jej hereckých začiatkoch, ale aj začiatkoch v samotnej Moskve. Aj v tomto období sa v jej živote mihli rôzne ďalšie postavy, ale žiadna vo mne nezanechala hlbší dojem.
V podstate som počas celého príbehu mala pocit, že k postavám akoby neprenikám bližšie, že im vôbec nevidím do hlavy ani do srdca.

 

„Svoj život strávi na javisku, jej hlas bude znieť a jej duša sa zmení, bude žiť životy iných a prelievať ich slzy a zomierať ich smrťou."

Aby som však nebola len kritická, našli sa aj veci, ktoré sa mi v knihe páčili.
Najradšej som čítala zápisky z denníka Sašinho strýka Koľu. V nich písal o živote na fronte, o tom, ako žil pred vojnou, čo všetko musel kvôli nej zanechať a už nikdy to nenašiel. Tiež kritizoval režim a odkrýval pravdu o tom, koľko skazy vojna v skutočnosti priniesla. Občas som mala pocit, že čítam Remarqua, také boli niektoré zápisky dobré. Preto ma veľmi mrzí, že zvyšok knihy ma až tak nebavil. Pokiaľ by som mala čítať Koľov denník celý, to by už bolo o inom...

 

V závere to zhrniem tak, že kniha ma nebavila. Je mi to ľúto, malá som jemné očakávania, najmä čo sa týka spoznávania života ruskej herečky, ale nedostalo sa mi ani toho a ani ničoho iného.
Postavy mi boli vzdialené, mala som pocit, že stále sa v knihe riešilo to isté, autorka si nevedela udržať moju pozornosť a celkovo ma kniha vôbec neoslovila, ak nerátam Koľkov denník.
Čakala som ukážku bohémskeho života hercov, väčší boj s režimom, viac vášne a emócií ako takých.
Škoda.