Čas čerešní: Kniha, ktorá sa riadi heslom joie de vivre!

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr ♥

Čas čerešní je krásny príbeh lásky medzi francúzskou kuchyňou a svetom kníh a literatúry. Krásna Aurélie Bredinová, šéfkuchárka so špeciálnym „Menu d’amour“, a redaktor André Chabanais sú spolu už rok. Blíži sa sviatok svätého Valentína, dokonalý čas požiadať Aurélie o ruku. Lenže prv než sa André rozhýbe, stane sa čosi nečakané: Auréliinej reštaurácii udelia michelinskú hviezdu. Mladá kuchárka je celá bez seba. Až kým nevysvitne, že sa stal omyl. Michelinskú hviezdu v skutočnosti udelili vétheuilskej reštaurácii s rovnakým menom a jej arogantný šéf o tom Aurélie okamžite informuje. Čoskoro sa stretnú aj osobne a Aurélie žasne: jej rivalom je očarujúci, modrooký, šarmantný muž. Úspechmi a ženami rozmaznaný André po prvý raz v živote na vlastnej koži spozná horkú príchuť žiarlivosti…

Blíži sa máj, lásky čas, a človek (alebo minimálne ja) podvedome začne vyhľadávať veci s touto tematikou o čosi intenzívnejšie. Preto ma veľmi potešila správa z vydavateľstva Zelený kocúr, že majú v ponuke nového Barreaua a ja som nemohla povedať nie.
Čítala som aj predošlé dve autorove knihy (Paríž je vždy dobrý nápad - recenzia, Listy z Montmartre - recenzia), ktoré sa mi veľmi páčili a opäť mi o malý kúsok priblížili čaro Paríža.
Teraz sa Barreau vrátil k postavám z prvej knihy Úsmev ženy a po druhýkrát sa pohral s ich životmi.

Napriek tomu, že som práve Úsmev ženy nečítala, o nič som neprišla. Autor hneď od začiatku vysvetlil, ako to s Aurélie a Andrém bolo. Porozprával o ich prvom stretnutí, o tom, ako o André napísal knihu o Aurélie a ako sa to medzi nimi vyvíjalo ďalej. Neviem, do akej miery sa opakoval, takže pre niekoho, kto čítal aj ich predošlý príbeh, by tieto vysvetľovačky boli možno nudné, ale ja som ich privítala s radosťou.
Zároveň som tiež od prvej kapitoly dostávala dej naservírovaný z oboch pohľadov. Toto je pre autora typický znak - ukázať, aké je vnímanie jednotlivých situácií individuálne. Stávalo sa, že hlavné postavy jednotlivé veci videli úplne opačne, ale keďže sa o tom neporozprávali a nepoznali svoje názory, dostali sa do nepríjemných ba až kurióznych momentov. Práve tie boli dôvodom, prečo som sa párkrát pri knihe aj usmiala. 

 

„Láska je niekedy komplikovaná. Ale čo už. Ešteže jestvujú romány!"

Jedna z vecí, ktoré sa mi na knihe páčili najviac, bola, že som do posledných strán nevedela, ako sa to celé skončí.
Totiž postavy ani nevedeli ako a ocitli sa v milostnom trojuholníku - Aurélie, André a kuchár Jean-Marie. Za všetko mohla chybička, ktorá prisúdila michelinskú hviezdu Aurélinej reštaurácii omylom. Takto hlavná hrdinka spoznala špičkového kuchára z Vétheuil a postupne sa z nich stávali priatelia, čo sa však nepáčilo Andrému. Do toho sa zamotala krásna kníhkupkyňa, dážď, anglický redaktor a mnoho ďalších náhod a nevypovedaných vecí, ktoré Andrého priviedli, nebojím sa povedať, až na pokraj žiarlivosti. 

A tu sa dostávame k tomu, čo mi na knihe chýbalo.
Bola to romantika. Nemôžem povedať, že láska, keďže André by to všetko nerobil, ak by Aurélie neľúbil a on ju dokonca miloval. Ale takých tých momentov, ktoré vás zahrejú pri srdci tam nebolo veľa, čo je obrovská škoda.
Na jednej strane chápem, že vzhľadom k tomu, že si Aurélie a André v podstate prechádzali krízou, to bolo pochopiteľné, ale aj tak. Práve romantiku som pri tejto knihe očakávala najviac, ale nemôžem povedať, že by mi to výrazne pokazilo dojem. Len som z toho ostala asi trochu prekvapená.

Čas čerešní však bola veľmi príjemná kniha, ktorá priam dýcha Parížom a všetkým francúzskym. Ak ste si tvorbu autora obľúbili už predtým, siahnite aj po tejto knihe a ak ste od Nicolasa Barreaua ešte nič nečítali, určite to napravte, pretože jeho knihy sú jednými z mála, ktoré priam sálajú heslom joie de vivre.