Príbeh plný emócií odohrávajúci sa na parížskom cintoríne

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr ♥

  Julien Azoulay žije spolu so svojím synčekom v Paríži a živí sa písaním romantických komédií. Po smrti milovanej manželky Hélène stráca jeho život zmysel a pomaly, ale isto sa prepadáva do hlbokej depresie. Len proti svojej vôli splní Hélènino posledné želanie. Píše jej na druhý svet listy. 33 ľúbostných listov, za každý rok jej neúplného života jeden, nosí Julien do tajnej schránky na jej hrobe v nádeji, že raz na ne dostane odpoveď. A tá jedného dňa naozaj príde. A s ňou i hádanka: kto mu posiela tajuplné odkazy a symbolické predmety, ktoré vnášajú do jeho navonok prázdneho života novú nádej a dokonca aj lásku?

Od malička inklinujem k Parížu. Predstavuje pre mňa Francúzsko, syr, víno, módu, Máriu Antoinettu, umenie a predovšetkým lásku.
Láska je to, čo mnohých ľudí ženie do Paríža. Veď nie nadarmo sa mu hovorí mesto lásky.
Z tohto ťaží najmä autor tejto knihy Nicolas Barreau, ktorý svoje príbehy vsádza práve do uličiek tohto romantického mesta.
Román, ktorý som od autora čítala ako prvý, Paríž je vždy dobrý nápad (recenzia tu) si ma získal príjemným štýlom, premysleným dejom a sympatickými postavami.
Na Ľúbostné listy z Montmartre som sa preto veľmi tešila, hoci som netušila, že mi autor ponúkne niečo úplne iné.

V počiatku príbehu spoznávam hlavnú postavu Juliena, spisovateľa a otca, ktorý prišiel o manželku. S jej smrťou sa nevie vyrovnať a jediné, čo ho ráno dokáže vykopnúť z postele a začať nový deň, je jeho syn Arthur.
Od začiatku mi bolo jasné, že toto bude úplne iný typ knihy než Paríž je vždy dobrý nápad. Kým v predchádzajúcej to bolo skôr o sile náhod v našom živote a o bizarných, ale veselých príhodách, tu niečo také abstinovalo.
Autor zvolil hlavnému hrdinovi ťažký osud. Pripravil ho o najbližšiu a najviac milovanú osobu, ktorú mal.
Priznám sa, knihám, kde sa už v anotácii vyskytuje smrť a vydedukujem, že bude mať popredné miesto v rebríčku tém, veľmi neholdujem. Pri knihe sa chcem uvoľniť, poprípade zabaviť.
V tomto prípade som však spravila výnimku, pretože sa mi páčil nápad o listoch pod náhrobným kameňom, na ktoré niekto začne odpovedať. Hnala ma zvedavosť, či tomu dá autor ľudský pôvod, alebo skôr zamieri do niečoho nadprirodzeného. 

 
Nechcem nikoho odplašiť, ale toto je naozaj smutná kniha. Julien je v podstate šílene smutná princezna. Nevie sa a ani sa nechce pohnúť ďalej.
Chce však splniť manželkino prianie a rozhodne sa jej napísať 33 listov. Sám však nevie ako a jeho osud sa začne hýbať.
Napriek tomu, že mi niekedy Julien svojím správaním liezol na nervy a mala som chuť ním zatriasť a nakričať, že síce prišiel o ženu, ale dieťa mu ostalo a ono otca potrebuje, som si ho obľúbila.
Autor mu dal silného ducha, ktorý však v niekom hľadal oporu. Preto, keď Julien prišiel o manželku, jeho duch spadol ku dnu.
Veľmi sa mi páčili jeho myšlienky. Mnohokrát použil prirovnania a citáty iných osobností. Celkom často som sa pri niektorých úvahách pristavila a zamyslela sa nad nimi viac. A knihy, ktoré ma nútia premýšľať, ma veľmi bavia.

Nevravím, pri knihe sa dalo aj zasmiať. Ale čo je hlavné, dalo sa pri nej najmä cítiť.
Na začiatku som z Juliena cítila jeho smútok i strach, či sa dokáže postarať o malé chlapča. Neskôr to vystriedala nádej, keď zistil, že jeho listy predsa len niekto číta a dokonca na ne odpovedá. Prežívala som s ním i jeho zmätenosť, keď sa mu do života priplietli tri rôzne ženy, pričom každá z nich zohrávala istú úlohu. Ktorá z nich však je tá pravá?
Túto otázku som si kládla spolu s ním a to ma nútilo prevracať strany.
Na konci som bola dojatá. Autor ukázal, ako láska dokáže zo srdca vyhnať akékoľvek negatívne pocity. Treba jej len dať šancu, vidieť ju a vnímať, inak nám môže ľahko prekĺznuť pomedzi prsty.
A tiež som pochopila, že žitie v minulosti je pre človeka asi to najhoršie...A častokrát i pre jeho blízkych.

Ľúbostné listy z Montmartre priniesli nádherný príbeh, ktorý je síce smutný, ale pomaly smútok vystrieda láska.
Kniha je nabitá mnohými krásnymi myšlienkami, ktoré prinútia čitateľa sa nad vecami zamyslieť.
Myslím, že dokáže dodať nádej tým, ktorí o ňu už prišli.
Štýl písania bol skvelý a príbeh ma bavil od samého začiatku až po jeho koniec.
A ten Paríž bol obrovský bonus :) .