RECENZIA: Krásny život tučniakov

 Krásny život tučniakov

Ivana Alexi

Za knihu ďakujem autorke ♥

Čas vraj všetko vyrieši... alebo zamotá? Miriam má dvadsaťšesť rokov a užíva si život mladej zamestnanej ženy bez záväzkov. Vrúcne, ozajstne miluje iba svoju rebelku babi a čudného psa, ktorý sa k nej pridal na ulici. Jediným jej nepriateľom je čas, neúprosne jej pripomína, čo všetko už nedobehne a nevráti. Miriam sa rozhodne pre zmenu, lenže práve vtedy utrpí bolestnú porážku – zomiera babi, jej opora. Útechu nachádza v mailovej schránke, na bezpečnej pôde rozhovorov s náhodným neznámym. Ich čoraz osobnejší vzťah skomplikujú tučniaky, obézni domáci miláčikovia a jeden príbeh dvoch autorov, ktorý nemal mať nič spoločné s realitou...

 

Táto kniha ma zaujala najmä svojím názvom. Krásny život tučniakov...celkom strelené, čo? Ja mám však nezvyčajné veci rada, a preto som bola vďačná za príležitosť túto knihu zrecenzovať.
Povedzme si rovno, jej obsah toho veľa neprezrádza, ale oplatí sa aj napriek tomu dať knihe šancu?

Na začiatku mi kniha pripadala veľmi milá (v podstate po celý čas až do konca). Hlavná postava Miriam mi ponúkala pekné úvahy, nad ktorými som sa mohla zamyslieť. V podstate iba hľadala obyčajnú lásku (alebo skôr knihu o obyčajnej láske), kde by ani jeden z aktérov  nemal smrteľnú chorobu, zdravotný hendikep alebo niečo podobné.
V tomto som sa s ňou plne stotožnila, keďže trh je presýtený knihami, ktoré u mňa skôr vyvolávajú depresiu než radosť či lásku.
Myslím, že autorkiným cieľom bolo napísať presne takú knihu, akú Miriam hľadala. O živote bežnej ženy, ktorá stretne lásku za pomerne normálnych okolností.

Neskôr, keď Miriam začína s neznámym mužom písať spoločný príbeh, rozbehne sa aj ten jej spolu s dejom. Mohla som sledovať dva príbehy v jednej knihe. Jeden z reality a druhý vymyslený.
Bolo to celkom zaujímavé, hoci som stále nechápala nejakú hlbšiu pointu knihy. Mala som pocit, že autorka nešla pri rozbore postáv až do takej hĺbky. Skôr sa mi zdalo, že vedľajšie postavy absolútne nepoznám.

So záverom som bola veľmi spokojná. Moju spokojnosť spôsobilo rozhodnutie Miriam a ja som ju vtedy pochvalne potľapkala po pleci.
Kniha sa čítala veľmi rýchlo a dobre. Bola príjemná, aj som sa pousmiala, ale nemôžem povedať, že by ma nejako ohúrila. Možno to je moja vina a nevenovala som jej dostatok pozornosti alebo som niečo nesprávne pochopila, no akosi mi ušla podstata.
Pre mňa to bol príbeh o hľadaní obyčajne neobyčajnej lásky s peknými myšlienkami.