Slovenská autorka Danielle Hartová prichádza s Pavúčou ľaliou
Za knihu ďakujem kníhkupectvu bux.sk ♥ |
Vtedy som si trepla po čele a spomenula si na časy, kedy som s radosťou chodila na wattpad, pretože presne odtiaľ mi bolo jej meno známe.
Po zistení, že ide o našu autorku, som sa potešila, keďže rada podporujem slovenských spisovateľov a najmä tých začínajúcich.
Aký mám názor na jej tvorbu?
Danielle
dej príbehu zasadila do éry viktoriánskeho Anglicka, kde sa jednotlivé
sorty obyvateľstva nemôžu medzi sebou miešať za žiadnych okolností,
takže ani keď ide o lásku.
Preto sa otec Lillian rozhodol, že
zabráni jej vzťahu s obyčajným chlapcom tak, že ju pošle na dievčenskú
akadémiu, kde z nej vychovajú slušnú a distingvovanú mladú dámu.
Toto slúžilo ako začiatok príbehu, v ktorom som očakávala množstvo tajomstiev, napätia a odhalení.
Autorka
vytvorila prostredie akadémie, ktoré bolo nabité zvláštnou magickou
energiou. Tá sa mi veľmi páčila. Atmosféru daného miesta pekne vystihla.
Zároveň ma prekvapilo, aké vlastnosti a povahy vybrala pre žiačky
akadémie. Napriek vtedajšej dobe a vyberanému správaniu boli dievčatá
podobné tým dnešným. Určili si kráľovnú, ktorú obletovali a počúvali na
slovo.
Vládla medzi nimi závisť, boj o moc, intrigy, klamstvá a povýšenosť.
Zhrnula by som to tak, že prepojila devätnáste storočie s dvadsiatym prvým.
Lillian onedlho stretá prvýkrát Isabellu. Tá je v nemilosti všetkých naokolo, no s Lillian sa stanú dobrými priateľkami.
Lillian
ma ako hlavná postava ničím neohúrila. Mala správanie úmerné jej veku.
Ničím špeciálnym si ma nezískala. Neviem na nej nájsť nejakú výraznú
charakterovú črtu, ktorá by mi bola blízka.
Čo sa týka Isabelly, do
tej asi autorka chcela vsadiť silnejší intelekt, no mne to nestačilo.
Oplývala tajomstvami, ktoré mi však dych nevyrazili, keďže som čakala
niečo oveľa väčšie. Aj jej povaha mi nejak nesadla.
Proste postavy na mňa celkovo nespravili výrazný dojem.
Pristavím
sa ešte pri romantickej linke, ktorá bola jemná a nežná. Trochu som sa
obávala lgbt, keďže nevyhľadávam knihy s touto tematikou, ale tu bola
naozaj len ako decentný a neprehnaný doplnok, čo chválim.
Čo
sa mi však na knihe veľmi páčilo, bol autorkin štýl. Bolo cítiť, že píše
už nejakú dobu a naozaj jej to ide. Plynulý, príjemný a nenútený štýl
písania s ktorým sa dá napísať naozaj niečo veľké.
Tu som najprv
čakala fantasy, ktorého som sa ale nedočkala. Autorka sa snažila vložiť
aj takýto prvok, ale nie celkom jej to vyšlo a na mňa to pôsobilo trošku
ako pritiahnuté za vlasy.
Táto kniha sa mi hodnotí čudne.
Štýl
bol pekný, nápad tiež, dalo sa z toho veľa vyťažiť. Bohužiaľ, mnohé
veci mi prišli ako nedotiahnuté do konca, nevysvetlené. Veľké odhalenie
sa tiež nekonalo a koniec ma trochu vyviedol z miery (ku cti slúži to,
že som také niečo naozaj nečakala).
Autorka má obrovský talent a potenciál, ale toto až tak nevyšlo...
Pre mňa je Pavúčia ľalia takým priemerom.
Žiadne komentáre: