RECENZIA: Tieň kostí

0

Tieň kostí

Leigh Bardugo

 
Veľkolepá Ravka je preťatá na dve časti Tieňovou trhlinou, pásmom, ktoré je nepreniknuteľné a plné príšer. Alina Starková, sirota, ktorá nikdy v ničom nevynikala a slúžila ako vojačka v armáde, pri útoku volkier v sebe objavila silu takú veľkú, ktorou by mohla zachrániť celú Ravku. Alina sa dostáva na kráľovský dvor a má sa stáť jednou z gríš- čarodejníckej elity pod vedením záhadného Temnana. Avšak, z každého kúta číhajú intrigy a temnota. Osud krajiny je v Alininých rukách a ona okrem gríšskych tajomstiev bude musieť odhaliť aj tajomstvá vlastného srdca. 

„Čakal som na teba dlho, Alina," povedal. „Ty a ja zmeníme svet."

Tí, ktorí poznajú tvorbu Leigh Bardugo vedia, že to je pani spisovateľka. Dokázala nám to dilógiou Vrania šestka a zapísala sa ňou do našich čitateľských sŕdc. Veľmi som sa potešila, keď sa vydavateľstvo rozhodlo preložiť aj sériu Griša. Trochu som ich kroku nerozumela, pretože najprv vydali novšie knihy a až potom staršie a tu bol kameň úrazu. A prečo? Pretože v Tieň kostí Leigh ešte nebola taká "vypísaná" a oťukaná ako vo Vranej šestke a bolo to cítiť. Avšak, nič to nemení na fakte, že vytvorila nový a úžasný svet, ktorý ma úplne pohltil!

Už od začiatku ma sprevádzal perfektný autorkin štýl písania a fantázia. Pri tvorbe Ravky sa inšpirovala a odrazila od Ruska, čím vytvorila krajinu s veľkými majetkovými rozdielmi medzi ľuďmi a s armádou, ktorú zväčša tvorili odvedenci.
Leigh vie veľmi pekne opisovať. Keď niečo charakterizuje, tak presne vie, kedy je potrebné opis skončiť, aby ho nebolo veľa a aby nenudil. Pri jej knihách som si vždy vedela krásne všetko predstaviť. 



Myslím, že ako bola éra čarodejníkov, upírov a vlkolakov, tak teraz bude obdobie gríš. Leigh vytvorila úžasný svet, ktorý je taký temný ako aj očarujúci. Ako čitateľ som si obľúbila skoro všetky postavy a aj tie záporné sa mi zaryli pod kožu. 

Autorka, ako som spomínala, nepoužila zaužívané prvky a tak čitateľom predostrela niečo úplne iné a magické - griše.
Narozdiel od Vranej šestky, tu bola hlavná postava hrdinkou. Ukázalo sa, že ako dokáže Leigh vdýchnuť život zákerným postavám (Zberba), tak dokáže stvoriť kladného hrdinu, ktorý má veľkú úlohu a poslanie. No nech je postava aká chce, čitateľ si ju okamžite obľúbi. Bardugo ma totiž ten dar, že dokáže človeka primäť k tomu, aby mal rád toho, koho určí ona.
A potom sa to končí tak, že spraví to, čo je pre ňu typické. Na začiatku knihy ma totiž presvedčila o niečom, čo pred koncom príbehu úplne vyvrátila a zmenila pravidlá celej hry. Presne to mám na jej knihách rada - nikdy neviem, čo môžem čakať. 



Počas čítania som s Alinou putovala skoro po všetkých dôležitých miestach Ravky. Od armádnych táborov na západe až po Malý palác v Os Alta. V knihe sa pretriasa sila priateľstiev, lojalita ku krajine a pravosť lásky. 

Tým, ktorí čítali Vraniu šestku sa bude zdať táto kniha o trošku slabšia, no je to z tých dôvodov, ktoré som uviedla na začiatku. Napriek tomu ma tento príbeh pohltil, zaviedol do skvelého sveta a nútil ma obracať strany.


Dávam do pozornosti, že čoskoro sa dočkáme aj seriálu, ktorého predlohou sa stali knihy od Leigh. Ponesie názov Shadow&Bone.

Nechaj si to pre seba

0

Nechaj si to pre seba

Karen M. McManus

„Niektoré tajomstvá by mali zostať tajomstvami."

Za knihu ďakujem kníhkupectvu Gorila.sk

Ellery pozná malé mestečko Echo Ridge len z rozprávania svojej mamy. Vie o ňom iba toľko, že pred sedemnástimi rokmi tam bez stopy zmizla jej teta a pár rokov na to niekto zabil kráľovnú stredoškolského plesu v strašidelnom zábavnom parku. Ellery sa teraz musí nasťahovať do Echo Ridge k starej mame, no vôbec z toho nie je nadšená.
Mesto skrýva mnoho tajomstiev a krátko po začatí nového školského roka niekto vyhlásil lov na kandidátky na kráľovnú plesu. Vyhráža sa, že minulosť sa zopakuje a ako prísľub tohto vyhlásenia zmizne ďalšie dievča.
Ellery pozná tajomstvá. Má ich jej mama a aj stará mama. A čím dlhšie býva v Echo Ridge, tým viac zisťuje, že každý má nejaké tajomstvo a najbezpečnejšie je nechať si ho pre seba. 

Čo sa však stane, ak niektoré z nich vyplávajú na povrch?

„Po rokoch života v meste, kde sa človek usiluje, aby ho poznalo čo najviac ľudí, bolo čudné, že tu sme preto nemuseli pohnúť ani prstom."

Táto kniha ma zaujala hneď, ako som si prečítala anotáciu. Keďže som milovníčkou filmov, seriálov (ktoré síce nikdy nedopozerám) a kníh s podobnou tematikou, ihneď si ma táto knižka získala. A ku ktorým seriálom či knihám ju prirovnávam? K Riverdale a Pretty Little Liars (PLL). Veľmi sa mi páčia príbehy zo stredoškolského prostredia, v ktorých sa okrem bežných starostí mladého človeka autor venuje aj nejakej záhade a tajomstvám. Takže pokiaľ ste aj vy fanúšikmi podobného žánru, určite nad touto knihou uvažujte, alebo si ju rovno zadovážte!

Všetko sa začína príchodom Ellery a jej brata Ezru do Echo Ridge. Hneď v prvej kapitole sa stala nečakaná udalosť, ktorou sa rozdali karty a začal sa formovať dej. Síce ju autorka neskôr zatlačila do úzadia, na konci som sa však dozvedela, že to bol základ pre celú záhadu, ktorú sa hlavná postava s priateľmi snažila vyriešiť. 


McManusová vykreslila typické malomesto, ktorému vládne zbohatlícka elita, ktorá sa na ostatných pozerá cez prsty. Každý každého pozná a žiadne tajomstvo nezostane dlho skryté. Echo Ridge úplne prispôsobila Ellery, ktorá bola prirodzene zvedavá a chcela spoznávať neprebádané. Takto vytvorila sympatickú hlavnú hrdinku, ktorá nie je povrchná ako ostatné dievčatá v jej veku a viac než na chlapcov myslí na to, prečo jej teta zmizla, čo sa jej stalo a kto je vrah a pravdepodobne únosca kráľovien plesu. 

Do deja sa postupne dostáva Malcolm, chlapec, ktorého rodinu vražda kráľovnej spred piatich rokov navždy poznačila. Zhodou náhod sa vždy nachádza v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a aj on začne byť spájaný so zmiznutím kandidátky. Páčilo sa mi, že napriek vzájomným sympatiám mu Ellery hneď neverila a bola obozretná. Pohrávala sa s každým detailom a v istom momente som už jej myšlienkovým pochodom nestačila, pretože podozrievala naozaj kohokoľvek. 

Prvých šesťdesiat strán ma v strehu udržiaval vandalizmus, ktorým si niekto vynucoval pozornosť a sľuboval smrť víťazke koruny. Čítaním ma sprevádzali otázky, či to je niekto nový alebo tá istá osoba. Myslí to vážne, alebo mu ide o niečo iné? Má na svedomí všetky tri dievčatá? Zároveň sa vrátila postava z minulosti. No vždy, keď už všetky články do seba zapadali, jeden predsa len vyčnieval. 

„Chcela som urobiť niečo - tak pre dievčatá, ktoré tu už nie sú, ako aj pre tie, ktoré tu po nich zostali."

Vytvoriť si obraz, čo sa vlastne stalo, mi pomohlo striedanie pohľadov. Ellery sa viac zameriavala na prítomnosť a Malcolm mi približoval minulosť. Taktiež som sa vďaka tomu mohla ocitnúť pri kľúčových momentoch, ktoré udávali chod príbehu. 

Spolu s tajomstvami ohľadom zmiznutia dievčaťa sa na povrch dostávali aj záhady z minulosti, ktoré mali veľký význam v živote Ellery a Ezru. Ellery sa totiž nesnažila zistiť len to, čo sa stalo tohtoročnej kandidátke, ale aj jej tete, ktorá šnúru zmiznutí odštartovala. S týmto som sa dozvedela aj to, čo som nečakala a veľmi to ovplyvnilo celý dej a môj pohľad na podozrivých. 

Za polovicou knihy sa všetko viac rozbehlo. S postavami som bola oboznámená a aj so vzťahmi medzi nimi, a tak sa autorka venovala už len odhaľovaniu jednotlivých tajomstiev. Predtým však vzniklo veľa nových zápletiek a sieť zainteresovaných či potenciálnych páchateľov sa čoraz viac rozširovala. 

Autorka zaujímavo ukázala, aké ľahké je odpútať pozornosť ľudí a donútiť ich vidieť to, čo chceme, aby videli. Bolo to podivuhodné sledovať, ako niekomu zobú z ruky, aj keď ich dotyčná osoba len vodí za nos. Veľmi ma bavilo čítať tieto posledné kapitoly, pretože dej veľmi dobre gradoval.
Postupne som sa dostávala do situácií plných napätia, ktoré autorka úplne vyšperkovala a ukončila ich jednoduchým seknutím. Našlo sa pár momentov, pri ktorých som si myslela, že teraz príde veľké odhalenie, no Karen si ho ešte chcela nechať pre seba a mne sa nedostalo odpovedí na otázky. Veľmi sa mi to páčilo, pretože nikdy som nevedela, čo čakať. Zvrat mohol prísť kedykoľvek a to bolo na celej knihe také vzrušujúce.


 Koniec bol pre mňa veľkým prekvapením, pretože som zistila, že som sledovala vlastne dva rôzne príbehy, ktoré si len navzájom nahrávali do karát bez toho, aby o tom vedeli. Skutočnou záhadou bola len jedna polovica celku a pôsobilo to super, pretože jedno konanie odpútavalo pozornosť od toho druhého.
A veľkým plus bolo to, že odpoveď na jedno tajomstvo, ktoré sa nieslo celou knihou, som sa nedozvedela ani na konci a toto bol ten typ otvoreného konca, ktorý mám rada. Dôležité fakty sa dozviem, ale niečo predsa len ostane mojej fantázii.
Kniha sa bude páčiť všetkým milovníkom jemných tajomstiev, ktorí majú zvedavého ducha a chcú zistiť nepoznané, pretože presne o tomto táto kniha je - o odhaľovaní.

 

Obsidián

0

Obsidián 

  Jennifer L. Armentrout

„Nie sú ako my... "



Pred začiatkom štvrtého ročníka sa Katy s mamou presťahovala do Západnej Virgínie po tom, čo jej zomrel otec. Mestečko, ktoré sa stalo jej novým domovom, disponuje tak akurát slabým internetom, nárečím a veľkou nudou...Všetko ale zmenil jej (až veľmi dobre vyzerajúci) sused.
No potom otvoril ústa.
Daemon je neznesiteľne arogantný a Katy by ho väčšinu času najradšej zabila. Veci sa však otočia po tom, čo ju napadne neznámy chlap a Daemon mávnutím ruky zastaví čas.
Daemon, mimozemšťan, na Katy zanechá stopu, ktorá je pre nepriateľov ako magnet. Kým sa jej však zbaví, musí byť pod jeho ochranou.


Teda, pokiaľ sa nepozabíjajú navzájom...

Voči knihe som bola veľmi skeptická. Istý čas som ju všade videla, všade som o nej počula. Jednoducho-číhala na mňa zo všetkých strán, no nejako som sa k nej nevedela dokopať. Nakoniec som ale podľahla okoliu a po dlhom váhaní som si ju od vydavateľstva poprosila. Preto ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr, ktoré mi ju poskytlo.

Dostávame sa k otázke, prečo som mala predsudky. Najväčší dôvod môjho odporu bola téma-mimozemšťania. Neviem prečo, keďže fantasy/sci-fi ako také mi nie je proti srsti, práveže to v poslednej dobe vyhľadávam, ale nejaký blok tam aj tak bol. Asi to bolo spôsobené tým, že si mimozemšťanov predstavujem ako zelených mužíčkov, ktorí rozprávajú tak-to. Hoci mi to autorka potom vyvrátila, aj tak som sa toho obrazu v hlave nevedela zbaviť. Myslím, že veľkú úlohu zohral aj tak celkový dojem. 

„Dokonalá tvár. Dokonalé telo. Otrasná povaha. To bolo sväté pravidlo u všetkých sexi chalanov."

Tu trošku preskočím ďalej, ale najprv napíšem to, čo sa mi nepáčilo. Naozaj musím spomenúť prácu editora (nechcem ho zhadzovať), ktorý sa sekol viackrát. Našla som gramatickú chybičku, párkrát čechizmy a najviac mi prekážala zle usporiadaná priama reč. Častokrát som mala problém rozoznať kto čo hovorí a naozaj ma to pri čítaní rozptyľovalo. 

Keď však prejdeme k tým svetlejším stránkam, tak musím pochváliť záľubu hlavnej hrdinky a to blogovanie o knihách. To mi hneď zlepšilo pohľad na knihu.
Taktiež sa mi veľmi páčili dialógy hlavných postáv. Naozaj milujem také to doťahovanie na začiatku rodiaceho sa vzťahu, keď si nechcú priznať, že je medzi nimi niečo viac. 


 Za tretinou knihy som sa do deja celkom dostala a viac som si užívala čítanie. Stále som bola v napätí, keďže autorka neodhalila hneď na začiatku celú zápletku a "pôvod" postáv. Takto ma udržiavala v strehu a aj keď som vedela, že Daemon je mimozemšťan, stále som bola zvedavá, ako to je možné, že je na Zemi, prečo vyzerá ako človek a tak rôzne. 

Taktiež mi vyhovovalo, že v príbehu sa nevyskytovalo mnoho postáv. Všetko sa točilo okolo Katy, Daemona a jeho sestry Dee. Sem-tam sa objavil aj niekto ďalší, no týmto vedľajším postavám sa už nedával toľký priestor.


Chcela by som ešte pochváliť nápad autorky. Knihu s podobnou témou som ešte nečítala a naozaj som sa z nej tešila. Nemôžem povedať, že by bola kniha zlá. Téma v celku zaujímavá, naozaj vtipné dialógy, no mám pocit, že autorka sa riadila heslom: „Čo je veľa, to je málo." 

V istých momentoch akoby sa snažila do deja napchať všetko, čo sa dalo a toto bol krok vedľa. Ku koncu toho bolo v knihe (aspoň na mňa) naozaj veľa a príbeh sa mi javil dosť chaotický a mätúci. Celkovo na mňa kniha pôsobila celkom plocho a nenašla som nič, čo by som si z nej odniesla. No spomenula by som ešte, že kladným spestrením konca boli kapitoly z pohľadu Daemona.

Placebo My

0

Placebo My 

Baja Dolce


Keď sa životy Emy a Chrisa konečne dostali do rovnováhy a mnohé nedorozumenia sa stali len nepríjemnými pripomienkami minulosti, hlavní aktéri nadobudli pocit, že prišiel ich vytúžený pokoj a napokon si vyslúžili status MY. Ale čo ak to je len ticho pred búrkou? Alebo rovno hurikánom?
Jeden telefonát rozohral v Eminom živote úplne novú hru, v ktorej boli hlavnou výhrou jej najbližší. Aby však zaistila ich bezpečnosť, musí hrať podľa pravidiel, ktoré jej diktujú znovu ožité tiene minulosti. 

V stávke sú jej priatelia, rodina a vzťah s najmilovanejším Chrisom. 

Bude mať Ema dostatok odvahy na to, aby ich zachránila? Stane sa placebo skutočným liekom? 

„Pravá láska nemusí zákonite zafungovať pri prvom stretnutí, no môže sa do životov prikradnúť pomalšie, ale zato intenzívne a neodvolateľne."

Kniha je skutočne dobrá vtedy, keď je zmáčaná slzami, alebo sa od nej odráža smiech. Jednoducho vyvoláva emóciu. Konkrétne v tejto knihe toho veľa na smiech nie je, ale ak sa pozriem celkovo na celú sériu, spĺňa všetky požiadavky. Rozosmeje, rozplače, rozhnevá či vzbudí lásku. Proste zasiahne vaše Ja. 

Začala by som prológom, ktorý odhaľuje kľúčový moment v minulosti, ktorý ovplyvnil prítomnosť. Vysvetľuje konanie niektorých postáv a už vtedy som cítila prísľub napínavého deja, pretože aj keď som čítala tie pekné pasáže, vždy som bola v napätí, čo ma čaká. Ako čitateľa ma to udržiavalo v strehu a tá nervozita bola príjemným spestrením inak romantickej knihy. Taktiež sa mi páčilo, že na začiatku Baja striedala pekné a menej pekné okamihy, ktoré sa perfektne vyvažovali a nikdy som nevedela, čo sa kedy stane. 

Všimli ste si, že Baja sa v každej knihe zameriava na iný druh vzťahu? Zatiaľčo sa v Placebo On sústredila na vzťah Emy a Chrisa, v Ja už dala veľký priestor priateľom a v MY celkovej rodine. Ako pokrvnej, tak aj tej, ktorá sa vytvorila počas Eminho života. Páčilo sa mi sledovať tento postupný vývin, ako sa z pár ľudí, ktorými bola Ema obklopená, postupne stala neodmysliteľná súčasť jej života. Takto, myslím si, prirástli postavy k srdcu aj mnohým čitateľom, ktorí mali možnosť spoznávať ich úplne od začiatku rovnako ako Ema. 

Ako sa spomína v anotácii, tak Emine nočné mory ožijú a pokúsia sa ju odlúčiť od jej blízkych. Naša hlavná hrdinka musí opäť čeliť traumatizujúcim spomienkam minulosti. Avšak, po krátkom čase jej tajomstvá vyplávajú na povrch a Ema tak akoby prežívala všetko ešte raz. Baja na nej ukázala, aké vie byť pre obeť nepríjemné, keď sa jej blízki dozvedia pravdu. Že najhorším možným riešením je tohto človeka ľutovať. Ľútosť ešte nikomu nepomohla a v takýchto prípadoch už vôbec nie. Radšej byť pre človeka oporou a pomôcť mu prísť na iné myšlienky ;)

Neviem prečo, ale my ženy máme tendenciu byť superhrdinkami. Preto sa vždy namotáme na nejakého alfasamca, o ktorom si myslíme, že ho zmeníme zo dňa na deň. Tu je tú našu superschopnosť badať asi najčastejšie. No nebojte sa, iné prípady nezaostávajú! Jeden z nich prežívala práve Ema. Nominovala sa na spasiteľku a bola odhodlaná všetko zvládnuť na vlastnú päsť. Nezazlievam jej to, chcela predsa ochrániť svojich blízkych, ale toto nebola situácia, v ktorej by si poradila sama. Neskôr to aj zistila. 

 Kvôli svojmu superhrdinstvu musela klamať ľuďom okolo a tvrdiť veci, ktoré vôbec neboli pravda. Takto sa pomaly zamotávala do hry a so sebou ťahala aj ostatných hoci neúmyselne. Baja zaujímavo vykreslila, aké ťažké je nebyť úprimný k priateľom a ako sa to vie človeku skôr či neskôr vypomstiť. O následkoch takéhoto konania ani nebudem hovoriť. Strach je však silný súper a sama neviem, ako by som sa v takejto situácii zachovala. 

Veľmi príjemne ma prekvapil Christopherov pohľad, ktorý som vôbec nečakala. Konečne som sa dozvedela, ako veci vníma on a čo preňho Ema a ich vzťah naozaj znamená. V tejto časti knihy bol dej trošku taký "okukaný" , ale mne sa jednoducho Bajin štýl písania neskutočne páči, takže to nevidím ako negatívum. 

 Ku koncu sa pôvodne romantické dielko mení na triler. Zo šťastia sršiaceho Placebo On sme sa plynulo dostali cez Ja až k drámou nasiaknutému Placebo My. Posledné kapitoly som čítala so zatajeným dychom a s napätím, ktoré sa stupňovalo každou stranou. Na scénu prichádzajú veľké odhalenia a zvraty, ktoré na poslednú chvíľu menia sled udalostí. Rozhodnutia postáv sú kľúčové a neostávajú bez odozvy. Baja ukazuje, ako nás už ranné detstvo ovplyvňuje v tom, akým človekom raz budeme. 

Baja sa po celú sériu venovala téme zneužívania detí, ktorá je, bohužiaľ, aktuálna. Poskytla nám, čitateľom, pohľad do duše obete tohto činu. Poukázala na to, že naše dnešné rozhodnutia ovplyvňujú zajtrajšok. Preto sa nebojte pomáhať tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Možno práve vďaka vám sa z nich raz stanú skvelí ľudia!

V tejto časti síce nie je toľko romantických momentov, no o to viac tu je obety, ktorú musela Ema podstúpiť, aby si konečne vybojovala svoj kúsok neba. 

Neodporúčam len túto knihu, ale rovno celú sériu. Za týždeň a pol ju máte prečítanú a verte mi, stane sa vašou súčasťou. Budete nad ňou premýšľať, bude sa vám o nej snívať a totálne sa do nej zamilujete! Pretože ani táto séria nie je len placebo efekt...

Cudzinec z papiera

0

Cudzinec z papiera 

Ivica Ďuricová

„Žijú spolu, ale nikdy sa nestretli..."

 Finančníčka Liana, ktorá je doma v Trenčíne len cez víkend a týždeň trávi kvôli práci v Bratislave, prenajíma svoj byt počas pracovných dní nájomníkovi. Ona na víkend prichádza, on po pracovnom týždni odchádza. Žijú na rovnakom mieste, no nikdy sa nestretli.
On však poruší isté pravidlo a z Lianinho nahnevaného odkazu na farebnom stickery sa po čase stanú siahodlhé listy, ktoré týchto dvoch neznámych ľudí až neuveriteľne zbližujú. Po roku však nastáva čas na odovzdanie kľúčov a stretnutie zoči-voči naberá reálne obrysy. 


Prečo si prostredníctvom listov tak rozumejú? Aké tajomstvá skrýva ich minulosť? A hlavne, dá sa zamilovať do niekoho, koho ste v živote nestretli?

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Kajke (saxy_bookskaya) za to, že ma odporučila Ivici, ktorej sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať za možnosť prečítať si knihu. Musím sa priznať, že nazačiatku som od knihy veľa neočakávala a vlastne ani neviem prečo. Asi to bolo tým rozmerom, ktorý som spomínala už v instagramovom príspevku (228 strán a 10,5x17cm). Na moju obranu, v jednej štúdii som sa dočítala, že na ľudí lepšie pôsobia hrubšie knihy (nájdete to pod pojmom literárny štokholmský syndróm).

Poďme však späť k Cudzincovi. Ako prvé musím naozaj pochváliť obálku, ktorá je krásna, jemná, výstižná a vôbec nič jej nechýba. Touto cestou by som chcela zložiť poklonu ilustrátorke (Tina Minor), ktorá emóciu celého príbehu zachytila v jedinom obrázku. 

Čo sa týka vizuálnej stránky knihy, rada by som sa ešte na chvíľku pristavila pri jej veľkosti. Aj keď mi na prvý pohľad miery vôbec nesedeli a nevedela som si predstaviť, čo za príbeh môže byť obsiahnutý v takej malinkej knižke, tak som sa na druhý pohľad do jej praktických rozmerov zamilovala. Zmestí sa fakt do hocičoho, takže ju môžete brať hocikde so sebou bez toho, aby vám ťažila batožinu či zaberala veľa miesta. 

A teraz môžeme prejsť k vnútru knihy. Začiatok je svižný, dostala som sa priamo do deja a na rozbeh som nemusela čakať, keďže ma autorka netrápila nejakými úvodmi o živote hlavnej postavy či niečo podobné. Od začiatku bola kniha stručná, jasná a jednoducho písaná, no takým štýlom, že nabrala úplne iné čaro. Už dlhšie pri čítaní zisťujem, že práve knihy, ktoré zachytávajú bežný život, prácu a vzťahy, sú tie, ktoré majú v sebe čosi magické. O Cudzincovi to platí dvakrát. 

Knižočka sa čítala naozaj rýchlo (dva večery) a ani som sa nenazdala a bol koniec. Toto dynamické a svižné tempo naozaj oceňujem, keďže teraz mám v škole nabité obdobie a pre časovo náročnejšie knihy nie je priestor. Nemusela som si deliť čas medzi knihu a učenie, čo pre mňa bolo veľmi prospešné a praktické, keďže ani jedno neutrpelo ujmu. A keďže som človek, ktorý najradšej knihu prečíta čím skôr, tak sa mi tempo deja dosť hodilo. 

Nedá mi, aby som nespomenula grafickú úpravu v knihe. Vyobrazenie SMS-iek , listov a stickerov bolo osviežujúce a pekne dopĺňalo písomnú stránku. Oživilo to dej, viac ma to bavilo a vyzeralo to naozaj pekne. Tu bolo vidieť, že si na knihe dala autorka naozaj veľmi záležať. 

Tiež oceňujem prostredie, do ktorého bol dej zasadený. Som rada, že sa autorka nevzdala Slovenska a nechala príbeh plynúť ulicami Trenčína a sem-tam i Bratislavy. Z opisov bolo naozaj cítiť, že má k Trečínu veľmi blízky vzťah, ktorý preniesla aj na papier a podelila sa s čitateľom o pár lokácií, ktoré obľubuje. 

Ako som sa blížila ku koncu, postavy v knihe mi pripadali ako dospelí, ktorí sa vrátili do pubertálnych čias, keď ešte nebol internet či mobil a boli odkázaní na písanie si zamilovaných lístočkov. Veľmi sa mi páčilo, že komunikácia Liany a Jeho prebiehala ručne písanou formou, ktorú dnes vidieť zriedka a práve preto má väčšiu hodnotu. A v neposlednom rade je písaný list oveľa romantickejší a intímnejší než správa v mobile, no nie? 

Záver knihy ma dosť prekvapil, keďže som bola presvedčená o niečom inom, no nechcem veľa prezrádzať, takže radšej pomlčím. Zaujímavým faktom však pre mňa bolo to, že záver nebol takým úplným koncom a autorka mala ešte jedno eso v rukáve, ktoré sa však dozviete až keď si aj vy prečítate Cudzinca z papiera.
 

Na koniec môžem napísať už len to, že knihu vysoko odporúčam a dúfam, že práve po nej siahnete pri návšteve kníhkupectva, pretože sa to naozaj oplatí :) .

Annabelle

0

Annabelle

Lina Bengtsdotter

   
Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Grada

 Každé malé mesto má svoje skryté tajomstvá.

Vo švédskom mestečku Gullspång zmizlo dievča. Nie však hocijaké. Bola to Annabelle. Krásna, mladá a nevšedná. Čo sa jej stalo? Ublížil jej niekto? Máme sa báť? Tieto otázky sprevádzajú obyvateľov mesta. Na pomoc sú povolaní vyšetrovatelia zo Štokholmu Charlie Lagerová a jej kolega Anders. Vyšetrovanie otvára staré rany, vracia nás do minulosti, ktorá otriasla Charlieným životom a núti nás zamyslieť sa nad našimi vlastnými činmi. 

Možno viete, možno nie, ale detektívky som nikdy nečítala, pretože som romantická duša a jednoducho povedané, nudili ma. Keď mi prišla ponuka zrecenzovať Annabelle, trošku som zaváhala, keďže krimi naozaj nie je moja šálka kávy. Kniha sa mi nakoniec dostala pod ruky a čuduj sa svete, ostala som milo prekvapená! 


 Od knihy tohto žánru som automaticky očakávala veľa tajomstiev, ktoré ma budú nútiť čítať ďalej. Želanie sa mi splnilo a od začiatku som nezisťovala len to, aký bol osud zmiznutej Annabelle, ale nazerala som aj do minulosti vyšetrovateľky Charlie, čo mi pomohlo vytvoriť si k jej postave silnejší vzťah. Taktiež musím vyzdvihnúť, že napriek svojím problémom bola Charlie silná a emancipovaná žena, ktorá sa dokázala popasovať s odmietaním mužského kolektívu v práci či  s temnou minulosťou a bola schopná vrátiť sa na miesto, kde vzniklo mnoho rán. 

Začiatok knihy bol trošku mätúci, keďže sa striedal pohľad Charlie a flasbacky z dňa, kedy zmizla Annabelle. Na môj vkus sa naraz vyskytlo v deji veľa ľudí a chvíľku mi trvalo, kým som sa v postavách zorientovala. Flashbacky však boli vítaným spestrením a dokázala som si vytvoriť ucelenejší obraz o tom, čo sa Annabelle stalo.

„Silnel v ňom pocit, akoby už nikto nehľadal živé dievča."

Keď som už mala v osobách jasno, začala som hneď hľadať vinníka. Avšak, keď som už bola o jednom presvedčená, ďalší prišiel na scénu, čo sa mi páčilo, keďže ma to vždy nútilo premýšľať, kto mohol ublížiť tomu dievčaťu. Autorka nikoho nevyzdvihovala viac či menej, a preto boli všetci na rovnakej pozícii a to takej, že nikto z nich sa mi nezdal ako vrah.

V polovici knihy ma však na istú chvíľu prestala zaujímať Annabelle a celá moja pozornosť sa presmerovala na Charlie, ktorej minulosť sa viac a viac odkrývala a na povrch sa dostávali nové skutočnosti. Momenty z jej detstva mi autorka podávala postupne a prehlbovala tak moju zvedavosť, ktorá zakaždým o kúsok vzrástla. Viete si predstaviť, aké utrpenie to bolo pre takého zvedavého človeka, akým som ja? Detektívky ma nebavili asi preto, že som koniec chcela poznať hneď na začiatku...

Za polovicou knihy sa dej začal oveľa viac zamotávať tajomstvami, ktoré som sa dozvedela. Minulosť sa až nebezpečne krížila s prítomnosťou a gradácii napomohli aj krátke úryvky z Vtedy a tam, ktoré zachytávali priateľstvo dvoch dievčat Rose a Alice. Najprv som im nerozumela, ale na konci sa všetko objasnilo a vtedy sa mi potvrdilo, že Annabelle je naozaj psychologický triler, ktorý sa mi slušne pohral s hlavou a vryl sa mi do pamäte. 


Napriek tomu, že takémuto žánru neholdujem, ma kniha príjemne odpútala od reality a vtiahla do deja. Síce nepriniesla množstvo akcie či napätia, ale za to mi pekne zamotala rozum a darilo sa jej to celkom slušne, za čo asi môžem vďačiť tomu, že autorka vyučuje psychológiu.
Toto bol Linin debut a bol naozaj skvelý, keďže si získal aj mňa, človeka, ktorý by po detektívke dobrovoľne nikdy nesiahol. Takže som naozaj zvedavá, ako bude v písaní pokračovať, ale jedno viem isto a to, že našliapnuté to má celkom slušne.

 

Ak mi dovolíš

0

Ak mi dovolíš

Hana Repová

 

Avery Adamsová má len jediné želanie-aby sa vrátila do obdobia pred tou strašnou nehodou, ktorá jej vzala všetko. Minulosť jej nedá spať, neustále sa k nej vracia a odmieta prijať fakt, že už nič nebude ako predtým.
Avery sa s novým chodom svojho života zmieruje veľmi ťažko. Avšak, oveľa ťažšie bude pochopiť, prečo sa o ňu zaujíma cudzí muž a ochotne jej podáva pomocnú ruku.


A nie len on...



Na tvorbu Hanky Repovej som sa chystala už dlhší čas, vďaka dobrým ohlasom na jej knihy. Preto som rada, že sme sa dohodli na spolupráci a tak som dostala možnosť knihu si prečítať. 

Prológ  bol celkom tajomný a prvé kapitoly ma ihneď vtiahli do deja. V prvých chvíľach knihy som sa spolu s Avery snažila psychicky vyrovnať po udalosti, ktorá jej zobrala zmysel života. Myslím, že každý, kto si v živote prechádzal podobnou stratou ako Avery, sa dokázal vcítiť do jej situácie a tak prežívať všetko s ňou. Tieto pocity, či už záporné alebo kladné, som vnímala po celý čas čítania knihy aj napriek on-rozprávaniu. Taktiež musím vyzdvihnúť príjemný štýl písania autorky, ktorý sa mi veľmi páčil a stotožnila som sa s ním hneď po prvých prečítaných stranách. 

Práve tie prvotné kapitoly boli takou potrebnou fackou, aby som sa prebrala a nečakala knihu plnú perfektných ľudí a zážitkov. Práve naopak. Myslím, že Hanka chcela poukázať na to, že v živote nejde vždy všetko tak, ako chceme, a že nie všetko sa musí zaručene končiť šťastne, aj keď by sme si to veľmi želali. Ukázala, že život je nevyspytateľný a nikdy si nebude pýtať povolenie na to, aby nám v sekunde niečo alebo niekoho vzal. Za toto si u mňa získala veľký palec hore.

„Ak sa niekto raz popáli tak ako on, fúka si aj zmrzlinu."

Taktiež mi autorka ulahodila hlavnou postavou, ktorá nebola vôbec dokonalá. Svojím prístupom k životnej situácii ma celkom štvala a niekedy som mala chuť na ňu nakričať, aby sa spamätala a neodstrkovala od seba ľudí, ktorí jej chcú pomôcť. No skôr, než som sa na ňu stihla naozaj hnevať, som pochopila, že to bol pravdepodobne jej obranný mechanizmus, aby jej nebolo ublížené ešte viac. To som jej predsa nemohla mať za zlé.
Autorka na Avery krásne ukázala, ako sa môže všetko zvrtnúť, ak zostaneme stáť niekde v minulosti a odmietneme sa pohnúť ďalej ako Avery, ktorá na všetko zanevrela a myslím, že sa jej to v istom smere aj neoplatilo. 


Veľmi oceňujem dejovú líniu, ktorá bola pekne rozdelená. Hanka pri písaní nebola zbrklá, všetkému dala prirodzený priebeh a čas. Zbytočne neuponáhľala veci, ktoré si nejakú tú chvíľu na vyzretie požadovali. Celý príbeh sa vyvíjal postupne a spontánne, takže o to viac som sa vedela do deja vžiť a predstaviť si ho v reálnom živote.
Hanka tiež ukázala na tú nemilú vlastnosť osudu, že ak nič, tak naozaj sa nič nedeje a ak niečo, tak sa deje všetko a naraz...


Od začiatku boli taktiež zamotávané osudy postáv a naozaj som nevedela, čo od toho očakávať. Páčilo sa mi, že vždy sa dostával priestor len jednému z mužov, ktorí úradovali v Averynom živote, a tak som si o nich mohla spraviť vlastný a ucelený obraz. 

Zakončenie knihy ostalo veľmi otvorené a mnoho otázok, ktoré ma sprevádzali celou knihou, nezodpovedaných. Som rada, že autorka nenatlačila všetky odhalenia naraz a nechala priestor pre odkrytie tajomstiev pre druhú knihu, po ktorej určite siahnem.

Knihu odporúčam všetkými desiatimi. Je precítená, tajomná a až neuveriteľne reálna.

 

Rozhodnutie

0

Rozhodnutie

Michaela Zamari

„Obetovali by ste svoju slobodu, aby ste boli v bezpečí?"

Prácou zavalená Raven si konečne dopraje oddych. Mladší brat Troy, svadobný salón, v ktorom pracuje či práce okolo domu jej povoľovali vyjsť si maximálne do miestneho baru. Je čas na dovolenku, ktorú Troy dostane k osemnástke.
Malomesto v Utahu vymenia za exotickú Malajziu, ktorá im prinesie veľkú životnú zmenu.
Dovolenka sa mení na väzenie pod dozorom tajomného cudzinca. Nečakane sa vrhne do ich životov a Raven sa zmieta v množstve pocitov.
Neznámy má len jediný cieľ - ochrániť Raven. On jej nechce nič vysvetliť a ona sa odmieta podvoliť bez boja. Bude však atraktívny cudzinec schopný udržať sa pred temperamentnou ženou, akou je Raven?


Spoločný nepriateľ síce spojil ich cesty, ale čo ak je jediný, kto ich môže navždy rozdeliť?

 

 Hmm, kde začať? Pri dobrých knihách mám málo poznámok, pretože vôbec nie sú potrebné a potom sa nemám od čoho pri recenzii odraziť. Teraz tomu nie je inak. 

Miška dlho neotáľala a dej napredoval už od prvej stránky. Napomáhal k tomu aj fakt, že ako čitateľ som sa preniesla do exotickej Malajzie a tak som mohla popustiť uzdu fantázii. Keďže je Miška veľká cestovateľka, opisy miest boli veľmi vierohodné, no nedrvila ma zbytočnými informáciami. Vďaka knihe ocitla na čajových plantážach či videla údolia a kaňony. 

Čo sa týka hlavných postáv, tak autorke sa podarilo niečo, čo ešte nikomu. Naozaj som nemala rada hlavnú postavu. Síce nie úplne, ale mnohokrát áno. Mnohé teraz asi pokrútite hlavou, či som normálna, no tou postavou bol Wyatt. Vedela som sa s Raven a jej negatívnymi citmi voči nemu úplne stotožniť. Mladý muž sa správal niekedy ako chrapúň a to nemal robiť, pretože si ma tak na tretinu knihy poštval proti sebe (hoci potom to rýchlo napravil).

Ako som spomínala, kvôli rôznym destináciám dej napredoval rýchlo a kniha sa v podstate čítala sama. Miška dala veľký priestor dobrodružstvu a sem-tam aj dráme, a tak som ako čitateľ  nemala ani kedy vydýchnuť. Aj pri pokojnejších kapitolách som čakala, čo sa zvrtne. 


Počas čítania ma po celý čas sprevádzali krásne zamyslenia autorky, ktoré sa mi veľmi páčili. Neboli len na vyplnenie miesta či snahou spraviť knihu čo najhrubšou, ale naozaj mali hlavu a pätu, čo veľmi oceňujem. 


Koniec nechala Miška dosť otvorený, takže dala priestor aj pre pokračovanie, ktoré by potešilo nejednu čitateľku.

Skvelo spracovaná bola aj grafická stránka knihy. Obálka určite prilákala veľa ženských pohľadov. Tu by sa pokojne mohla súdiť kniha podľa obalu. Taktiež sa mi páčila šnúrka, ktorá slúžila ako záložka. 

Michaela Zamari je jednou z popredných slovenských autoriek, ktorej knihy si oplatí prečítať. Hlavne túto.

Úryvok z knihy:
 Pootvorila som oko a odhrnula z čela dlhé pramene hnedých vlasov. Rozpustené vlasy som si dovolila iba v ležiacej polohe alebo po zotmení, inak ma vytáčala ich neusporiadanosť a otravné padanie do očí.
Nado mnou sa týčil chlap, ktorý ma tak vytrvalo sledoval už od rána.
„Váš priateľ by si mal na vás dávať väčší pozor,“ vyhlásil plynulou angličtinou. Hneď som si ho zaradila do východnej časti našej rozľahlej krajiny. Tipovala by som Georgiu alebo Alabamu.
V podstate mi to bolo fuk, domácich som mala plné zuby. Mimo svadobného salóna ma balil každý americký turista, ktorý mi potreboval vešať na nos, na akom úžasnom roadtripe je a čo všetko zažil. Ja som popri práci a živení mladšieho dospievajúceho brata nestíhala vytiahnuť päty z mesta. Nieto ešte zo štátu.
Chcela som sa tohto na prvý pohľad strašidelného golema zbaviť čím skôr, aby som sa mohla vrátiť k zaháľačstvu.
„Keď ho stretnem, poviem mu to,“ nahodila som falošne zdvorilý úsmev a vrátila si slúchadlo do ucha.
Rozhovor som považovala za ukončený.
Ale zjavne iba ja.


Čím horšie, tým lepšie

0

Čím horšie, tým lepšie

Nora Aden 

 

Introvertná Jana sa snaží byť celý život neviditeľná a nevyčnievať z radu. Rodičia jej veľa voľnosti nedoprajú, a preto si kráti čas vymýšľaním príbehov. V istej chvíli pošle svoje dielo vydavateľstvu, ktoré sa rozhodne knihu vydať. Jana musí prekonať svoj strach a dokopať sa k tomu, aby do toho vôbec šla, no keď sa z knihy stane bestseller, ide ju poraziť. Jediné, čo ju drží nad vodou je to, že na obálke nefiguruje jej meno ale pseudonym Boris Silný. Všetko sa však začne zvrhávať, keď jej knihu odkúpi zahraničný knižný gigant. 

Podarí sa Jane udržať svoju identitu v tajnosti?


 Autorka čitateľa do deja vtrhla strmhlav, keďže som mala pocit, ako by som sa ocitla v strede knihy a to som bola na prvej strane. Nie je to zlé, keďže všetko sa neskôr vysvetlí a nemám rada nudné začiatky, ale toto bolo na mňa trochu príliš. Proste začiatok bol nejaký zbrklý. Taký hŕŕ.

Keďže hlavnou hrdinkou je Jana, nesmelá autorka bestselleru, tak sa pochopiteľne dalo veľa priestoru zákulisiu vydania knihy. Od počiatkov, ktoré sa začínali podpísaním zmluvy, až po krst, besedy a turné. Toto nazretie do sveta začínajúceho spisovateľa bolo veľmi zaujímavé a autorku za tento ťah veľmi chválim. 

Čo by to bolo za knihu, ak by sa v nej nevyskytlo aspoň trochu lásky, no nie? Takže sa samozrejme dostala k slovu aj v tejto knihe. Vnímala som ju len ako také spestrenie deja, aby vôbec bolo o čom písať, pretože bez Sama by Jana celé turné  presedela na hotelovej izbe. 


Myslím že som ešte nečítala knihu, ktorej príbeh by sa odohral v toľkých rôznych štátoch. S touto knihou som sedela doma, ale zároveň som obedovala v Paríži, či tancovala v klube v Poľsku. Toto cestovanie taktiež pomáhalo k napredovaniu deja. Chvíľkami sa mi zdalo, akoby som čítala cestovateľský blog. 

Záver knihy sa mi páčil, pretože bol taký, aký  som si ho želala, takže k nemu nemám čo dodať. 
Dobrodružná jednohubka- takto by som túto knihu označila. Ničím ma neprekvapila, no ani nesklamala. Síce nič veľké nečakajte, ale ak si chcete prečítať milú knihu, ktorá sa odohráva na zaujímavých miestach, určite siahnite po tejto. 

Úryvok z knihy na zadnej strane obalu:
 „Haló?“ ozve sa ustráchane.
„Dobrý deň, tu je Jarmila Valková z vydavateľstva Book Office, mohla by som hovoriť s pánom Borisom Silným?“ vyhŕkol ženský hlas tak rýchlo, že vyslovené slová jej nedávali žiadny význam a otázka zostala visieť vo vzduchu nezodpovedaná. „Haló, počujeme sa?“
„A-áno, dobrý deň.“
Žena to skúsila znova a tentoraz pomalšie. „Tu je vydavateľstvo Book Office. Volám ohľadom rukopisu pána Silného.“
Janu obliala horúčava ešte viac ako pri prijímaní hovoru. Rukopis pána Silného…
„Ehm… Totižto…,“ konečne zo seba vysúkala, „práve s ním hovoríte. Ja som Boris Silný.“

Knihu si môžete kúpiť tu: noraaden/cimhorsietymlepsie
 

Paríž je vždy dobrý nápad

0

Paríž je vždy dobrý nápad 

Nicolas Barreau 

 

Rosalie je majiteľkou malého papiernictva v Paríži a bola by rada, ak by si ľudia častejšie posielali pohľadnice, keďže vyrába blahoželania podľa želaní zákazníkov. Len pri tých vlastných nemá veľké šťastie. Každoročne z Eiffelovej veže zhadzuje pohľadnicu so svojím prianím, no ani jedno sa jej ešte nesplnilo. Jedného dňa sa v jej obchode objaví starší pán, ktorý zhodí stojan s pohľadnicami a spustí neočakávaný sled udalostí. Je to populárny autor kníh pre deti Max Marchais, ktorý žiada Rosalie o ilustrovanie jeho novej a pravdepodobne poslednej knihy. Rosalie súhlasí a z dvoch neznámych ľudí sa pomaly stávajú priatelia. Ich kniha Modrý tiger získa ocenenie a čestné miesto vo výklade Rosalinho obchodu. Krátko na to zakopne o stojan v obchode ďalší človek. Tentoraz to je mladý atraktívny profesor literatúry z New Yorku. Neprekonateľný spor bráni Rosalie prejaviť city, pretože dotyčný je presvedčený, že príbeh o Modrom tigrovi patrí len jemu...

Kto si nakoniec uplatní právo na detský príbeh? 


Ach, Paríž. Kto by ho nemiloval, však? Po tejto knihe som sa doňho zamilovala ešte viac. Celý dej je vsadený do parížskych uličiek a malej francúzskeho mestečka Le Vésinet, čo príbehu dodáva potrebnú reálnosť. 

Kniha je písaná on-rozprávaním, ktoré sa strieda medzi troma hlavnými postavami. Po celý čas som kvôli nemu mala pocit, akoby som čítala noviny alebo nejaký scenár, čo avšak vôbec nebolo zlé. Všetko sa začína návratom do Rosalinho detstva, kde sa vysvetľuje jej láska k modrej farbe. Neskôr sa dostanete k spisovateľovi Maxovi Marchaisovi a nakoniec aj k profesorovi Robertovi Shermanovi.

„Aký bezútešný by bol tento svet, keby ani ľúbiaci muž neveril v niečo také? Neželá si aj ten najväčší realista v kútiku duše zázrak?"

Po úvodných stranách, keď sa dohaduje spolupráca Rosalie a Maxa, si môžeme prečítať poviedku Modrý tiger. Bola veľmi krásna a ponúkla mi jej úplne pochopenie. 


Táto kniha je veľkou spleťou náhod. Niektoré sú uveriteľné viac, niektoré menej, ale autor ich veľmi dobre pospájal a vytvoril z nich dej, na ktorom je postavená celá kniha a núti vás to premýšľať, či sa niečo také naozaj môže stať. 

Romantika bola taká mierna, no príbeh aj tak nestratil svoje čaro. Pripisujem to tomu, že knihu napísal muž a nejakým extra zaláskovaným opisom sa až tak nevenoval, čo však vôbec neuškodilo, pretože som si rodiaci sa vzťah medzi Rosalie a Robertom naozaj užila. 


Sem-tam sa našlo pár hluchých miest. Boli to napríklad zbytočné opisy a pomenovanie miest, ktoré vôbec nepoznám a názvy sa mi zlievali do jedného. Avšak, myslím si, že autor chcel jemne zázračnému príbehu zanechať reálne základy. 

V podstate bola kniha naozaj krásna, s emóciami, ktoré mi chvíľku pripomínali lepšiu telenovelu, no napriek tomu sa mi veľmi páčila a určite prehĺbila moju lásku k Parížu.

Úryvok z knihy: 
Vetu už nestihol dokončiť. Nevšimol si, že svoju paličku strčil do košíka, v ktorom nepohnuto, ako klbko vlny, ležal William Morris a spal. Pes zrazu zaskučal od bolesti a začal štekať ako divý, čo spustilo fatálnu reťazovú reakciu.
William Morris štekal, starý pán sa naľakal, zapotácal sa, narazil do stojana s pohľadnicami, o ktorý sa mu zachytila taška, vypadla mu z ruky palička a potom už išlo všetko tak rýchlo, že Rosalie nemala ani najmenšiu šancu zabrániť ničiacej skaze, ktorá sa nezadržateľne, ako padajúce kocky domina, no s príšerným rachotom privalila na jej obchod a skončila sa tým, že pán so vzorovaným šálom sa taký dlhý, aký bol, vystrel na dlážku, v snahe zachytiť sa stiahol so sebou prázdny stojan na pohľadnice, ten spadol na druhý stojan, ktorý sa prevrátil a katapultoval do vzduchu pohľadnice, ktoré teraz pomaly dopadali na zem.


Mňa si nekúpiš

0

Mňa si nekúpiš 

Vanda Kys

 

Hane Figuli končí v novom zamestnaní dvojmesačná skúšobná doba. Túži, aby si ju v prestížnej reklamnej agentúre nechali. Všetko však prekazí náhodné stretnutie s neznámym kolegom, z ktorého sa neskôr vykľuje niekto úplne iný s bizarným návrhom. Najradšej by tú ponuku odmietla, ale je tak lákavá...
Oliver Weiss sa posledné mesiace snažil ujsť vlastnej zradnej mysli, no nedarilo sa mu to. Keď sa konečne vrátil do svojej firmy, postaviť sa svojim strachom čelom, vôbec nečakal, že stretne blondínku v zelených šatách. Každý deň mu potvrdzoval, že ona je tá pravá v jeho zvrátenom pláne.
Sledujeme príbeh Hany a Olivera, ktorých vzťah nadobudne úplne iné rozmery a Hana zistí, že s Oliverom majú spoločnú minulosť. 


Spojí ich falošný sľub, alebo ich navždy rozdelí?


 Kniha je od začiatku písaná nenáročne a jednoducho, čo zľahčovalo jej čítanie. Na začiatku sa mi veľmi podobala dejom na Placebo, keďže som našla dosť podobných prvkov, ale tak dnes je táto téma (zamestnankyňa + šéf) v kurze, takže som sa veľmi nečudovala. 

Sprvu mi kniha prišla veľmi hŕŕ. Od začiatku sme stretli mnoho postáv, no všetky naraz a to ma dosť miatlo. Hlavne Hanine kolegyne, ktoré som si veľmi často plietla. Možno by som nedávala dve postavy blízke Hane, aby sa ich mená začínali rovnakým písmenom (Andrea a Alica). Taktiež som sa pri prvých kapitolách nudila a mala som pocit, že čítam príbeh, ktorý dávno poznám. 

„Len ten, kto ocení silu kníh, ocení čaro života."

Musím sa priznať, že ma veľmi unavovalo, ako Hana zakaždým opakovala, že Olivera neznáša. Spomenula to raz, potom druhýkrát a zniesla som to aj tretíkrát. No čítať to pomaly pri každej ich výmene názorov naozaj nebolo bohvie čo. 

Po stej prečítanej strane sa to začína pekne rozbiehať. Konečne sa dostávame k zápletke a jej rozvíjaniu. Čítanie ma oveľa viac začalo baviť a naozaj ma kniha pohltila.
Páčilo sa mi, že kniha od začiatku niekam smerovala, o čom hovorili aj kapitoly z Oliverovho pohľadu, ale autorka to naťahovala a chcela nechať čitateľa v napätí. 

Okrem napätia a vzrušenia vedela autorka aj pobaviť. Pár vecí bolo naozaj vtipných a celú knihu to spravilo reálnejšou a viac som sa pri čítaní dokázala uvoľniť. 


Myslím si, že každý už od prečítania anotácie čakal na to, ako Oliver patril do Haninej minulosti ešte predtým, než sa spoznali. Nebudem to prezrádzať, ale môžem povedať, že Vanda ich životy prepojila zaujímavo a naozaj nečakane. 

Celý čas sa striedali pohľady Olivera a Hany, pričom ten Oliverov sa mi páčil o čosi viac. Myslím, že je príjemným osviežením nahliadnuť aj do mužskej hlavy.

Koniec knihy bol taký idylický, až sa mi zdal neuveriteľný. Autorka má asi rada "happyendy", čo nie je zlé, pretože ak by sa to skončilo nejako inak, asi by mi to pokazilo dojem z celého príbehu. 


Kniha nebola zlá, ale ani nejaká svetoborná. Ako som spomínala v instagramovom príspevku, dej by som prirovnala k víkendovým telenovelám na Doma. Je to taká oddychovka na letné horúce dni, možno niekam k vode alebo len tak na dvor. Pre romantické duše, ktorým neprekáža trošku klišé, je ako stvorená. 

Úryvok z knihy: 
„Alica, kto to bol?" 
Vyšla som z kuchyne. 
„Alica!"
Bože, snáď ju neuniesli mimozemšťania. Aj keď ju by asi prepustili v okamihu , akoby ju bližšie spoznali. Bosými nohami, ktoré zanechávali na parketách otlačky  po mojich prstoch, som prešla pol bytu, aby som zistila, prečo sa neozýva. 
Na chodbe stála Alica a...on.
Zdroj mojich divných pocitov. 
Chcela som sa prepadnúť pod zem. 
Predo mnou stál Oliver. V čiernej mikine a čiernych športkách, vlasy učesané vetrom, s prísnym výrazom na tvári. 
Naozaj ma musel vidieť v pyžame? Zafúľanú, strapatú, otrasnú? Pozrela som sa na Alicu. Bude telepatia fungovať aj tentokrát?
Prosím, pošli ho preč. 
„Tak sa majte," povedala Alica s ľahkosťou v hlase, zobrala si kľúče, aj tie moje, dala si papuče a zvonku zabuchla dvere, ktoré aj zamkla. 
ZABUCHLA A ZAMKLA!
Ona ma s ním vymkla v našom byte!
Zostala som stáť, v jednej ruke lyžička, v druhej ovocný jogurt, v ničom inom len v pyžame, ktorého hlavným prvkom boli mačky rôznych tvarov a farieb. Oliver prižmúril oči a prezrel si obývačku. 
„Tak tu bývaš? Predstavoval som si to inak."
„Nemôžeme všetci bývať v paláci, pán Weiss." 
„Hana, tykaj mi." 
Vyzeral, že sa mu nepáči, že mu stále vykám. Nech ale zabudne na to, že budem robiť to, čo si povie. 
„Prečo by som mala?"
Jeho špičky tenisiek sa dotýkali mojich bosých prstov na nohách. Začala som cúvať, ale po pár metroch som narazila chrbtom o stenu. Oliver zastavil tesne predo mnou. Bola som v pasci. 
Natiahol ruky rovno vedľa mojej hlavy a dlaňami sa oprel o stenu. 
„Musíme sa porozprávať." 
Začala som sa smiať. Tak on sa chce rozprávať. Aké milé od neho! Oliver sa nebadane usmial a díval sa mi do očí. Ani nemrkol. 
„To sa teda musíme, Oliver. Či vám mám hovoriť, Olinko
„Volaj ma ako chceš."
Dobre, debil! Prehltla som.
Alica, zabijem ťa. Radšej sa ani nevracaj!