RECENZIA: Kvet

0

Kvet

Elizabeth Craft a Shea Olsen

„Mala presný plán. Lenže potom stretla jeho."

 

Charlotte mala svoju budúcnosť premyslenú - mať čo najlepšie známky a dostať sa na Stanfordovu univerzitu. Jej starká, mama a sestra pre mužov stratili hlavu, prestali myslieť na budúcnosť a prišli o všetko. Ona takú chybu nespraví. Sľúbila si, že od jej sna ju neodvedie žiadny chlapec.
To však bolo pred Tatom.
Pretože o Charlotte sa začal zaujímať jeden z najslávnejších spevákov na svete. Ťažko sa odoláva letom súkromným lietadlom, tajným schôdzkam a pesničkám o nej a pre ňu. No je tu toho ešte veľa, čo Charlotte o ňom nevie.
No stačí, aby ju pobozkal a Charlotte ihneď zabúda na svoju budúcnosť.


A už vôbec nevie, čo vlastne chce...

Knihy podobného typu, kde je dievča z úplne bežných alebo horších pomerov a chlapec je na tom úplne opačne, sú v dnešnej dobe veľmi obľúbené. V podstate táto "váha" funguje u veľkého množstva kníh a nás baví čítať ich. A hoci mnohé často nad týmto prevraciame očami, koľkokrát sa nám také knihy páčili? Veľakrát, ak je téma dobre spracovaná. Tu však k tomu nedošlo. 

Najprv začnem s negatívami. Hneď po prvých stranách čítania som zistila, že mi nevyhovuje štýl písania autoriek. Už niekoľkokrát som mala možnosť čítať knihu od viacerých autorov a stojím si za názorom, že buď musia premýšľať na spoločnej vlne a bude to dobré, alebo každý si bude chcieť vopchať do knihy to svoje až bude preplnená úplnými zbytočnosťami tak ako v tejto knihe.
Od začiatku nepotrebne veľa informácií a faktov spôsobilo, že ma začiatok akosi nebavil a bolo to celé také prirýchle a fádne. Keďže autorky dali radšej priestor tomuto, nejako pozabudli na emócie, ktoré som si v stave zúfalstva domýšľala. Nikde som totiž nenašla nejakú hlbšiu úvahu hlavnej postavy nad jej pocitmi a po celý čas čítania som sa s ňou nemohla stotožniť. 


„...ich mená zvečnené do kôry úbohého stromu, aj keď spolu chodili sotva dva týždne a teraz jeden druhého nenávidia."

Kniha na mňa taktiež pôsobila veľmi chaoticky. V istých chvíľach mi už rozchádzanie a schádzanie postáv liezlo na nervy. Keď to už vyzeralo, že sa konečne ich vzťah pohne niekam ďalej, vždy sa pohádali na probléme, ktorý problémom ani nebol. Chýbala im komunikácia, pretože všetko riešili okamžitým odchodom.
Myslím, že toto správanie bolo spôsobené Charlotte, ktorá sama nevedela, čo chce. Síce mala všetko nalinajkované, ale potom jej Tate rozbil všetky jej plány a ona bola stratená. Proste z nej až sálalo „toto je môj prvý frajer a neviem, čo so sebou!". Zabudla na všetko, čo si zaumienila a to ma naštvalo najviac, pretože neznášam, keď si niekto za svojimi rozhodnutiami nestojí.
Jednoducho pre mňa nebola žiadnou skvelou postavou, pretože nemala žiadnu prednosť, ktorá by vyzdvihovala jej charakter. A to je jedna z najhorších vecí pri čítaní - ak je hlavná postava taká plytká, až vám lezie na nervy. Jednoducho v nej nebolo nič hlboké. Najprv sa mi páčila pre jej zásady, ktoré ale neskôr (ako som už písala) odmietala, takže naozaj na nej neostalo nič zaujímavé. 


Keď som sa dostala k tomu, že sa hlavné postavy nehádali, tak všetko bolo zase až príliš dokonalé, príliš ružové. Autorky chceli zabodovať prostredníctvom peňazí, ktorými Tate disponoval. Spoločné chvíle so Charlotte trávili nakupovaním, návštevou salónov, večerami v luxusných reštauráciach. Nevyhla som sa ani letom súkromným lietadlom či útoku paparazzov. Týmito krokmi si asi chceli pripútať dievčatá, ktoré o takomto vzťahu snívajú. No akosi mi chýbalo niečo viac, nejaká hĺbka ich rozhovorov. Nemôžem povedať, že by som medzi nimi cítila nejakú veľkú chémiu či niečo väčšie, čo by ma pripútalo ku gauču. 


Kniha bola pomerne väčšinu času monotónna a čítala som ju len z istej zotrvačnosti, pretože som chcela vedieť, čo za tajomstvo Tate skrýva. To som nakoniec aj zistila a musím povedať, že nijak extra ma neohúrilo a proste to, čo sa mu stalo, patrí k životu, ktorý viedol a hlavne k jeho práci. Takže ak čakáte nejakú super zápletku, tu ste na zlej adrese. 

A teraz sa môžem presunúť k pár svetlým momentom. Ku kúpe knihy ma primäla téma. Vskutku je teraz aktuálna a na trhu veľmi populárna. No autorky ju vzali z toho kratšieho konca a spracovali ju veľmi zle.
Avšak, na začiatku bolo aj pár vtipných momentov, ktoré však túto knihu nezachránia.
A ešte vyzdvihnem Tata, ktorý bol na začiatku veľmi zlatý a páčil sa mi, no to tiež spadlo ako domček z karát.
Takže aj keď som sa snažila nájsť aspoň pár pozitív, opäť som sa dostávala k negatívam. 


Kniha je síce určená pre 15+, no práveže túto vekovú kategóriu by nezaujala. Skôr by som ju určila pre 15-, dievčatám v začiatkoch puberty by sa ešte mohla páčiť. Pre staršie je doslova o ničom.

RECENZIA: Chladnokrvne

0

Chladnokrvne

Robert Bryndza

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada.sk

 

V jedno chladné londýnske ráno Temža vyplavila veľký kufor. Detektív šéfinšpektor Erika Fosterová a jej kolegyňa Mossová tušia, že dnu ich nečaká nič príjemné, no realita prečkala ich očakávania.
Hoci to nie je prvýkrát, čo sa Erika stretáva s brutálnou vraždou, nález rozrezaného mužského tela v kufri ju šokuje. Pred dvoma týždňami sa taktiež za podobných okolností našlo telo mladej ženy. 


Bude sa musieť Erika a jej tím postaviť sériovému vrahovi? A môžu sa nájsť spojitosti aj s ďalšími prípadmi v iných okresoch?

Veľmi som nad touto knihou váhala, pretože napriek tomu, že už pomaly naskakujem na vlnu detektívok, stále to nie je moja šálka kávy. Brzdilo ma aj vedomie, že Chladnokrvne je už piatou knihou zo série Erika Fosterová. Bála som sa, že kým pochopím vzťahy medzi jednotlivými postavami, už bude koniec knihy. Avšak, ostala som celkom prekvapená. 

Zaujímavé bolo, že od začiatku som sledovala dve dejové línie. Jedna bola z prítomnosti, no tá druhá sa vracala do minulosti a mne ostávalo len hádať, k čomu sa vo flashbackoch dostanem. Táto retrospektíva mi umožnila vytvoriť si kompletný obraz o dôležitých postavách a ich vzájomnom vzťahu. Podľa mňa, práve na tomto chcel Robert ukázať naivitu mladých dievčat, keď si myslia, že láskou muža zmenia. Myslím, že ho nikdy nezmenia, len sa k nim bude správať inak ako k ostatným. 


Kapitoly, ktoré opisovali prítomnosť ma bavili o čosi menej. Bolo zaujímavé sledovať vyšetrovanie, no v istých chvíľach som mala pocit, akoby autor niekam odbiehal. Niekde pred polovicou knihy sa prihodilo niečo nečakané a vtedy sa mi zdalo, že sa príbeh trošku odvracia od tej prvotnej zápletky a rieši sa niečo celkom iné. No vzhľadom na udalosti, ktoré toto smerovanie deja zapríčinili, som dokázala prižmúriť oko.
Páčilo sa mi, že aj na tej "správnej" strane sa našiel niekto, kto dokázal celé vyšetrovanie skomplikovať a hodiť na ostatných zlé svetlo. Jednoducho, že aj medzi tými, ktorí majú dôveru mnohých ľudí, sa nájdu takí, ktorí ju môžu zradiť.
A hoci som sa predtým bála, že sa v postavách a ich vzťahoch budem strácať, vôbec tak tomu nebolo. Postupne som sa dozvedela o všetkých prepojeniach medzi postavami a nedošlo k žiadnemu zmätku.


„Na nič sa ma nepýtaj a ja ti nebudem musieť klamať."

Tým, že páchateľov som od začiatku poznala, v polovici knihy som už nevedela, čo sa môže udiať ďalej. Proste mi nedávalo zmysel, že príbeh pokračuje napriek tomu, že mi ich mená autor naservíroval v podstate v prvých stránkach knihy. Všetko však malo svoje opodstatnenie.
Takto som mala možnosť nazrieť zločincom do hlavy. Zistiť, čo ich viedlo k tým ohavným činom. Som rada, že autor dal aj záporným postavám veľký priestor, pretože boli asi tým najzaujímavejším na celej knihe. Ich vzťah sa po celý čas menil, ich vzájomná dôvera klesala a stúpala ako na húsenkovej dráhe.
V konečnom dôsledku ma k čítaniu nutkala zvedavosť. Chcela som vedieť, čo sa s vrahmi stane.
Presne kvôli tomu to nebola typická detektívka, keďže vrahov som poznala po celý čas, hoci v iných knihách sa ich mená čitateľ dozvedá až na konci. Tu som sa skôr oboznámila s dôvodmi ich činov či snami, ktoré si vysnívali a vraždami chceli splniť. 


Pokiaľ ide o hlavnú postavu, miestami som sa v nej trochu strácala. Prišlo mi, že uteká pred vlastným životom, čo sa mi niekoľkokrát aj potvrdilo, keď  bola radšej v práci než doma.
Erika však bola silná. Nie len vďaka tomu, čím si prešla, ale aj tým, ako si šla za svojím a bojovala za pravdu. Pokiaľ vedela, že je na jej strane, nikto ju nedokázal presvedčiť o opaku.
Svoje postavenie si musela vydobyť a okolie stále utvrdzovať v tom, že si svoju pozíciu zaslúži. 



Ku koncu chcem spomenúť niečo, čím si autor pripísal malé plus. Erika bola Slovenka a počas knihy Slovensko mnohokrát spomínala a dokonca tam aj na istú dobu odcestovala. Tým, že Robert Bryndza je pôvodom Brit, no za manžela má Slováka a jeho knihy sa predávajú celosvetovo, som rada, že práve takto sa šíri povedomie o našej krajine.

Chladnokrvne je celkom príjemná detektívka. Pár scén bolo drsných a na mňa až priveľa, no v konečnom dôsledku to bolo zaujímavé čítanie. Knihu som čítala dosť dlho, pretože som na tento žáner nemala chuť, no keď som sa k nej dostala, tak vďaka krátkym kapitolám sa čítala celkom rýchlo. 

Túto knihu hodnotím kladne aj napriek pár pasážam, ktoré ma až tak nebavili. No odhliadnuc od nich sa Chladnokrvne čítalo príjemne a ľahko napriek žánru.
Možno v budúcnosti siahnem po ďalšej knihe zo série Erika Fosterová.