Cudzinec z papiera

0

Cudzinec z papiera 

Ivica Ďuricová

„Žijú spolu, ale nikdy sa nestretli..."

 Finančníčka Liana, ktorá je doma v Trenčíne len cez víkend a týždeň trávi kvôli práci v Bratislave, prenajíma svoj byt počas pracovných dní nájomníkovi. Ona na víkend prichádza, on po pracovnom týždni odchádza. Žijú na rovnakom mieste, no nikdy sa nestretli.
On však poruší isté pravidlo a z Lianinho nahnevaného odkazu na farebnom stickery sa po čase stanú siahodlhé listy, ktoré týchto dvoch neznámych ľudí až neuveriteľne zbližujú. Po roku však nastáva čas na odovzdanie kľúčov a stretnutie zoči-voči naberá reálne obrysy. 


Prečo si prostredníctvom listov tak rozumejú? Aké tajomstvá skrýva ich minulosť? A hlavne, dá sa zamilovať do niekoho, koho ste v živote nestretli?

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Kajke (saxy_bookskaya) za to, že ma odporučila Ivici, ktorej sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať za možnosť prečítať si knihu. Musím sa priznať, že nazačiatku som od knihy veľa neočakávala a vlastne ani neviem prečo. Asi to bolo tým rozmerom, ktorý som spomínala už v instagramovom príspevku (228 strán a 10,5x17cm). Na moju obranu, v jednej štúdii som sa dočítala, že na ľudí lepšie pôsobia hrubšie knihy (nájdete to pod pojmom literárny štokholmský syndróm).

Poďme však späť k Cudzincovi. Ako prvé musím naozaj pochváliť obálku, ktorá je krásna, jemná, výstižná a vôbec nič jej nechýba. Touto cestou by som chcela zložiť poklonu ilustrátorke (Tina Minor), ktorá emóciu celého príbehu zachytila v jedinom obrázku. 

Čo sa týka vizuálnej stránky knihy, rada by som sa ešte na chvíľku pristavila pri jej veľkosti. Aj keď mi na prvý pohľad miery vôbec nesedeli a nevedela som si predstaviť, čo za príbeh môže byť obsiahnutý v takej malinkej knižke, tak som sa na druhý pohľad do jej praktických rozmerov zamilovala. Zmestí sa fakt do hocičoho, takže ju môžete brať hocikde so sebou bez toho, aby vám ťažila batožinu či zaberala veľa miesta. 

A teraz môžeme prejsť k vnútru knihy. Začiatok je svižný, dostala som sa priamo do deja a na rozbeh som nemusela čakať, keďže ma autorka netrápila nejakými úvodmi o živote hlavnej postavy či niečo podobné. Od začiatku bola kniha stručná, jasná a jednoducho písaná, no takým štýlom, že nabrala úplne iné čaro. Už dlhšie pri čítaní zisťujem, že práve knihy, ktoré zachytávajú bežný život, prácu a vzťahy, sú tie, ktoré majú v sebe čosi magické. O Cudzincovi to platí dvakrát. 

Knižočka sa čítala naozaj rýchlo (dva večery) a ani som sa nenazdala a bol koniec. Toto dynamické a svižné tempo naozaj oceňujem, keďže teraz mám v škole nabité obdobie a pre časovo náročnejšie knihy nie je priestor. Nemusela som si deliť čas medzi knihu a učenie, čo pre mňa bolo veľmi prospešné a praktické, keďže ani jedno neutrpelo ujmu. A keďže som človek, ktorý najradšej knihu prečíta čím skôr, tak sa mi tempo deja dosť hodilo. 

Nedá mi, aby som nespomenula grafickú úpravu v knihe. Vyobrazenie SMS-iek , listov a stickerov bolo osviežujúce a pekne dopĺňalo písomnú stránku. Oživilo to dej, viac ma to bavilo a vyzeralo to naozaj pekne. Tu bolo vidieť, že si na knihe dala autorka naozaj veľmi záležať. 

Tiež oceňujem prostredie, do ktorého bol dej zasadený. Som rada, že sa autorka nevzdala Slovenska a nechala príbeh plynúť ulicami Trenčína a sem-tam i Bratislavy. Z opisov bolo naozaj cítiť, že má k Trečínu veľmi blízky vzťah, ktorý preniesla aj na papier a podelila sa s čitateľom o pár lokácií, ktoré obľubuje. 

Ako som sa blížila ku koncu, postavy v knihe mi pripadali ako dospelí, ktorí sa vrátili do pubertálnych čias, keď ešte nebol internet či mobil a boli odkázaní na písanie si zamilovaných lístočkov. Veľmi sa mi páčilo, že komunikácia Liany a Jeho prebiehala ručne písanou formou, ktorú dnes vidieť zriedka a práve preto má väčšiu hodnotu. A v neposlednom rade je písaný list oveľa romantickejší a intímnejší než správa v mobile, no nie? 

Záver knihy ma dosť prekvapil, keďže som bola presvedčená o niečom inom, no nechcem veľa prezrádzať, takže radšej pomlčím. Zaujímavým faktom však pre mňa bolo to, že záver nebol takým úplným koncom a autorka mala ešte jedno eso v rukáve, ktoré sa však dozviete až keď si aj vy prečítate Cudzinca z papiera.
 

Na koniec môžem napísať už len to, že knihu vysoko odporúčam a dúfam, že práve po nej siahnete pri návšteve kníhkupectva, pretože sa to naozaj oplatí :) .

Annabelle

0

Annabelle

Lina Bengtsdotter

   
Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Grada

 Každé malé mesto má svoje skryté tajomstvá.

Vo švédskom mestečku Gullspång zmizlo dievča. Nie však hocijaké. Bola to Annabelle. Krásna, mladá a nevšedná. Čo sa jej stalo? Ublížil jej niekto? Máme sa báť? Tieto otázky sprevádzajú obyvateľov mesta. Na pomoc sú povolaní vyšetrovatelia zo Štokholmu Charlie Lagerová a jej kolega Anders. Vyšetrovanie otvára staré rany, vracia nás do minulosti, ktorá otriasla Charlieným životom a núti nás zamyslieť sa nad našimi vlastnými činmi. 

Možno viete, možno nie, ale detektívky som nikdy nečítala, pretože som romantická duša a jednoducho povedané, nudili ma. Keď mi prišla ponuka zrecenzovať Annabelle, trošku som zaváhala, keďže krimi naozaj nie je moja šálka kávy. Kniha sa mi nakoniec dostala pod ruky a čuduj sa svete, ostala som milo prekvapená! 


 Od knihy tohto žánru som automaticky očakávala veľa tajomstiev, ktoré ma budú nútiť čítať ďalej. Želanie sa mi splnilo a od začiatku som nezisťovala len to, aký bol osud zmiznutej Annabelle, ale nazerala som aj do minulosti vyšetrovateľky Charlie, čo mi pomohlo vytvoriť si k jej postave silnejší vzťah. Taktiež musím vyzdvihnúť, že napriek svojím problémom bola Charlie silná a emancipovaná žena, ktorá sa dokázala popasovať s odmietaním mužského kolektívu v práci či  s temnou minulosťou a bola schopná vrátiť sa na miesto, kde vzniklo mnoho rán. 

Začiatok knihy bol trošku mätúci, keďže sa striedal pohľad Charlie a flasbacky z dňa, kedy zmizla Annabelle. Na môj vkus sa naraz vyskytlo v deji veľa ľudí a chvíľku mi trvalo, kým som sa v postavách zorientovala. Flashbacky však boli vítaným spestrením a dokázala som si vytvoriť ucelenejší obraz o tom, čo sa Annabelle stalo.

„Silnel v ňom pocit, akoby už nikto nehľadal živé dievča."

Keď som už mala v osobách jasno, začala som hneď hľadať vinníka. Avšak, keď som už bola o jednom presvedčená, ďalší prišiel na scénu, čo sa mi páčilo, keďže ma to vždy nútilo premýšľať, kto mohol ublížiť tomu dievčaťu. Autorka nikoho nevyzdvihovala viac či menej, a preto boli všetci na rovnakej pozícii a to takej, že nikto z nich sa mi nezdal ako vrah.

V polovici knihy ma však na istú chvíľu prestala zaujímať Annabelle a celá moja pozornosť sa presmerovala na Charlie, ktorej minulosť sa viac a viac odkrývala a na povrch sa dostávali nové skutočnosti. Momenty z jej detstva mi autorka podávala postupne a prehlbovala tak moju zvedavosť, ktorá zakaždým o kúsok vzrástla. Viete si predstaviť, aké utrpenie to bolo pre takého zvedavého človeka, akým som ja? Detektívky ma nebavili asi preto, že som koniec chcela poznať hneď na začiatku...

Za polovicou knihy sa dej začal oveľa viac zamotávať tajomstvami, ktoré som sa dozvedela. Minulosť sa až nebezpečne krížila s prítomnosťou a gradácii napomohli aj krátke úryvky z Vtedy a tam, ktoré zachytávali priateľstvo dvoch dievčat Rose a Alice. Najprv som im nerozumela, ale na konci sa všetko objasnilo a vtedy sa mi potvrdilo, že Annabelle je naozaj psychologický triler, ktorý sa mi slušne pohral s hlavou a vryl sa mi do pamäte. 


Napriek tomu, že takémuto žánru neholdujem, ma kniha príjemne odpútala od reality a vtiahla do deja. Síce nepriniesla množstvo akcie či napätia, ale za to mi pekne zamotala rozum a darilo sa jej to celkom slušne, za čo asi môžem vďačiť tomu, že autorka vyučuje psychológiu.
Toto bol Linin debut a bol naozaj skvelý, keďže si získal aj mňa, človeka, ktorý by po detektívke dobrovoľne nikdy nesiahol. Takže som naozaj zvedavá, ako bude v písaní pokračovať, ale jedno viem isto a to, že našliapnuté to má celkom slušne.

 

Ak mi dovolíš

0

Ak mi dovolíš

Hana Repová

 

Avery Adamsová má len jediné želanie-aby sa vrátila do obdobia pred tou strašnou nehodou, ktorá jej vzala všetko. Minulosť jej nedá spať, neustále sa k nej vracia a odmieta prijať fakt, že už nič nebude ako predtým.
Avery sa s novým chodom svojho života zmieruje veľmi ťažko. Avšak, oveľa ťažšie bude pochopiť, prečo sa o ňu zaujíma cudzí muž a ochotne jej podáva pomocnú ruku.


A nie len on...



Na tvorbu Hanky Repovej som sa chystala už dlhší čas, vďaka dobrým ohlasom na jej knihy. Preto som rada, že sme sa dohodli na spolupráci a tak som dostala možnosť knihu si prečítať. 

Prológ  bol celkom tajomný a prvé kapitoly ma ihneď vtiahli do deja. V prvých chvíľach knihy som sa spolu s Avery snažila psychicky vyrovnať po udalosti, ktorá jej zobrala zmysel života. Myslím, že každý, kto si v živote prechádzal podobnou stratou ako Avery, sa dokázal vcítiť do jej situácie a tak prežívať všetko s ňou. Tieto pocity, či už záporné alebo kladné, som vnímala po celý čas čítania knihy aj napriek on-rozprávaniu. Taktiež musím vyzdvihnúť príjemný štýl písania autorky, ktorý sa mi veľmi páčil a stotožnila som sa s ním hneď po prvých prečítaných stranách. 

Práve tie prvotné kapitoly boli takou potrebnou fackou, aby som sa prebrala a nečakala knihu plnú perfektných ľudí a zážitkov. Práve naopak. Myslím, že Hanka chcela poukázať na to, že v živote nejde vždy všetko tak, ako chceme, a že nie všetko sa musí zaručene končiť šťastne, aj keď by sme si to veľmi želali. Ukázala, že život je nevyspytateľný a nikdy si nebude pýtať povolenie na to, aby nám v sekunde niečo alebo niekoho vzal. Za toto si u mňa získala veľký palec hore.

„Ak sa niekto raz popáli tak ako on, fúka si aj zmrzlinu."

Taktiež mi autorka ulahodila hlavnou postavou, ktorá nebola vôbec dokonalá. Svojím prístupom k životnej situácii ma celkom štvala a niekedy som mala chuť na ňu nakričať, aby sa spamätala a neodstrkovala od seba ľudí, ktorí jej chcú pomôcť. No skôr, než som sa na ňu stihla naozaj hnevať, som pochopila, že to bol pravdepodobne jej obranný mechanizmus, aby jej nebolo ublížené ešte viac. To som jej predsa nemohla mať za zlé.
Autorka na Avery krásne ukázala, ako sa môže všetko zvrtnúť, ak zostaneme stáť niekde v minulosti a odmietneme sa pohnúť ďalej ako Avery, ktorá na všetko zanevrela a myslím, že sa jej to v istom smere aj neoplatilo. 


Veľmi oceňujem dejovú líniu, ktorá bola pekne rozdelená. Hanka pri písaní nebola zbrklá, všetkému dala prirodzený priebeh a čas. Zbytočne neuponáhľala veci, ktoré si nejakú tú chvíľu na vyzretie požadovali. Celý príbeh sa vyvíjal postupne a spontánne, takže o to viac som sa vedela do deja vžiť a predstaviť si ho v reálnom živote.
Hanka tiež ukázala na tú nemilú vlastnosť osudu, že ak nič, tak naozaj sa nič nedeje a ak niečo, tak sa deje všetko a naraz...


Od začiatku boli taktiež zamotávané osudy postáv a naozaj som nevedela, čo od toho očakávať. Páčilo sa mi, že vždy sa dostával priestor len jednému z mužov, ktorí úradovali v Averynom živote, a tak som si o nich mohla spraviť vlastný a ucelený obraz. 

Zakončenie knihy ostalo veľmi otvorené a mnoho otázok, ktoré ma sprevádzali celou knihou, nezodpovedaných. Som rada, že autorka nenatlačila všetky odhalenia naraz a nechala priestor pre odkrytie tajomstiev pre druhú knihu, po ktorej určite siahnem.

Knihu odporúčam všetkými desiatimi. Je precítená, tajomná a až neuveriteľne reálna.