RECENZIA: Venuša zo zátoky

0

Venuša zo zátoky

Dominik Dán

Za audioknihu ďakujem Audiotéka.sk

Pohodovú prázdninovú atmosféru leta v roku 2009 naruší hrôzostrašný nález dievčenského tela bez hlavy a rúk. Torzo pláva v ramene rieky neďaleko lodenice, mladí športovci zažijú na tréningu ozajstný šok. O dva dni sa na opačnom konci mesta v zátoke rieky nájde odseknutá hlava. Prípad sa začne nepríjemne a hlavne nepredvídateľne zamotávať. Extrémne horúce leto komplikuje vyšetrovanie nielen milovníkom snehu a dažďa, akým je detektív Richard Krauz, ale aj odolnejším kolegom. Do života oddelenia vrážd v Našom Meste zasiahnu okrem rozsekaného dievčaťa aj iné tragické udalosti.
Prvý raz od založenia samostatného oddelenia špecializujúceho sa na najzávažnejšie trestné činy zažijeme tragédiu priamo v radoch detektívov. Od tohto pamätného leta v roku 2009 vraždárska partia už nikdy nebude kompletná, ale úľavy im žiadny nadriadený funkcionár nepovolí. Realita býva občas krutá ‒ so stratami sa ráta na každom vojnovom poli, no boj treba doviesť do úspešného konca, nech sa osud vzpína, ako chce.

Včera večer počas udeľovania knižných cien Panta Rhei Awards sa Dominik Dán stal slovenským spisovateľom roka 2019 a autorom najpredávanejšej knihy za rok 2019 (Nevieš dňa, nevieš hodiny).
S jeho tvorbou som sa doteraz ešte nestretla. Je však všeobecne známe, že jeho knihy po vydaní idú na dračku a mnoho ľudí sa pýši ich kompletnou zbierkou.
Keď ma Audiotéka oslovila s ponukou spolupráce, so zvedavosťou som ju prijala. Audioknihy som nikdy predtým nepočúvala a bola som voči nim trochu skeptická. No povedala som si, že skúsim niečo nové.
Takto sa mojou prvou audioknihou stala Venuša zo zátoky. 

Prvé, čo som si na knihe ihneď obľúbila, bol Martin Mňahončák. Má nádherný hlboký hlas a prispel k tomu, aby som si na počúvanie vybrala práve Venušu.
Jeho rozprávanie lahodilo mojim ušiam a ja som si knihu veľmi užívala. Dokázal skvelo pracovať s hlasom, čím sa pocity postáv preniesli i na mňa. Bolo mu veľmi dobre rozumieť, nepočula som žiadne nezrozumiteľné mumlanie. Takže výber interpreta veľmi chválim.

Keď prejdem na dej, ostala som milo prekvapená. Detektívku si občas prečítam rada, ale stále to nie je môj top žáner.
V tomto prípade si ma Dán získal hneď na začiatku. Vytvoril veľmi sympatickú skupinku postáv, ktorú tvorili najmä detektívi z oddelenia vrážd.
Pre mňa bolo veľkým plusom, že napriek tomu, že toto je v poradí už dvadsiata siedma Dánovka, nijako mi to neprekážalo. Necítila som žiaden výrazný deficit kvôli predošlým neprečítaným dielom. Toto je asi Dominikova výhoda - jeho knihy sa dajú čítať (v tomto prípade počúvať) samostatne.

Pri postavách ešte chvíľu ostanem. Dán sa po celý čas písania zahaľuje rúškom tajomstva a málokto pozná jeho pravú identitu. Možno nemá potrebu zo seba robiť slávneho spisovateľa či hrdinu, ktorý roky bojoval so zločinom najhrubšieho zrna - vraždami.
Presne takúto nutnosť nemal ani pri kriminalistoch v knihe. Všetci boli obyčajní ľudia s každodennými problémami, ktorí si len robili svoju prácu. V iných knihách (nehovoriac o televíznych seriáloch) sa stretávame s veľkým nadšením detektívov, keď majú vyšetrovať nový prípad. No Dánove postavy si aj podudrali, aj ponadávali.
Autor z nich nespravil ďalších superhrdinov, ktorí prídu na riešenie prípadu z večera do rána. Zároveň im do vienka daroval štedrú dávku sarkazmu a irónie, vďaka čomu som sa niekoľkokrát z chuti zasmiala. Kto by to bol pri takomto žánri čakal, však?

Čo sa týka deja, veľmi ma bavil. Po celý čas sa striedali dve dejové línie - jedna z prítomnosti a druhá z minulosti, čo mám veľmi rada.
Zároveň autor spojil viac prípadov naraz, čím vo mne vzbudil ešte väčšiu zvedavosť. Neustále som premýšľala, čo sa mohlo stať. Hľadala som vraha, no bezúspešne. Dán si odhalenie nechal až na koniec a mne nedal príležitosť ani si len tipnúť, kto mohol byť páchateľom. A prečo? Preto, že keď som si konečne našla niekoho, na koho by som ukázala prstom, rýchlo ma vyviedol z omylu.

Ku koncu bol dej perfektne zamotaný, nevedela som, čo čakať. Napätie vo mne rástlo a knihu som počúvala vždy, keď som mohla. Oceňujem aj opisy z miesta činu, kvôli ktorým mi po tele prebehli zimomriavky. Priznám sa, aj som sa trochu bála. S mojou fantáziou a ustráchanou povahou sa veru niet čomu čudovať.
Recenzie na e-shopoch tvrdia, že toto bola slabšia Dánovka. Neviem, nemám s čím porovnávať, ale mne sa dostala pod kožu. Dánov štýl bol skvelý a som rada, že som si na počúvanie vybrala práve jeho knihu.
Namotala som sa až tak, že v najbližšej dobe si chcem kúpiť jeho úplne prvú knihu. Dominik Dán si môže na zoznam pripísať ďalšieho fanúšika.


RECENZIA: Šéfom môjmu šéfovi

0

Šéfom môjmu šéfovi

Michaela Zamari

Za knihu ďakujem autorke ♥

Možno sa nikdy nemali stretnúť, a možno sú už dávno odsúdení, aby si k sebe našli cestu...

Sled posledných udalostí vrhol na Tomasa Leroya tieň naničhodníka. Tomas je však odhodlaný očistiť svoje meno, hoci Nela ho nechce ani vidieť. Nádejná fotografka je zmätená a tápe, komu a čomu môže skutočne veriť. Svoj záujem sústredí na kariéru a výlety, ktoré si s najlepším priateľom Nikom naplánovali. Napriek tomu, že charizmatický Tomas odišiel z firmy Predictors, aj z jej života, svoje rozhodnutie – koniec sexuálnych benefitov s Nikom, myslí Nela naozaj vážne. Ale zmieril sa so situáciou aj samotný Nik?

Tomas už má plán, ako si zabezpečiť príležitosť porozprávať sa s Nelou a nič nenechá na náhodu. Opäť Nele skríži cestu.
Keď ich iskrivý vzťah znova pookreje, spoločná budúcnosť dostáva zelenú. Bude to však stačiť, aby Nelu nevydesila pravda o Tomasovej minulosti?

„Nezáleží na tom, kto komu šéfuje.
Posledné slovo má aj tak vždy..."

Predchádzajúca časť Šéf môjho šéfa (recenziu nájdete tu) sa mi napriek pár malým výhradám páčila. Miška mi v prvom diele dala priestor spoznať Nelu a jej minulosť a prítomnosť. Predstavila mi jej vzťahy a ťažké životné situácie, ktoré mi pomohli si o nej utvoriť obraz.
Taktiež nič neuponáhľala a veciam dala voľný priebeh. Dej tak prirodzene plynul a ja som si napätú atmosféru medzi Tomasom a Nelou veľmi užívala.
Koniec predchádzajúceho dielu nechala autorka otvorený a mne neostávalo nič iné, len netrpezlivo siahnuť po pokračovaní.

Druhý diel, Šéfom môjmu šéfovi, ma od začiatku milo prekvapil. Nebudem prvá, ktorá povie, že ma druhá časť bavila viac a to už od prvej kapitoly.
Miška stavila na zmenu prostredia a spravila veľmi dobre. Na pár kapitol som sa spolu s postavami presunula do Amsterdamu a užívala som si momenty strávené v tomto meste.
Vďaka Miškiným cestovateľským skúsenostiam to nebola jediná zahraničná destinácia, a tak som z pohodlia gauča navštívila hneď niekoľko nových miest.
Toto spestrenie som vnímala kladne, keďže som spolu s Nelou mala potrebu vypadnúť z kancelárie a zažiť dobrodružstvo.


Postavy som si v tejto časti obľúbila ešte viac. Nela si zachovala svoju nezávislosť a zdravý rozum. Páčilo sa mi, že sa kvôli vzťahu nevzdávala ihneď všetkých priateľstiev. Skôr naopak - chcela si ich udržať. Napriek ťažkým chvíľam v jej živote sa snažila nájsť v sebe silu, ktorá by ju hnala ďalej. Touto analýzou svojich pocitov sa Nela vždy viac odkrývala a dovolila mi nazrieť do jej minulosti.
Zároveň sa správala uvoľnene a týmto si ma získala. Bola to normálna mladá žena, ktorá si rada vyrazila s kamarátmi, milovala cestovanie, fotenie a Tomasa.
Miška vytvorila hrdinku, ktorá nebola dokonalá. Dala jej až mnoho ľudských čŕt, ktoré spôsobili to, že niekedy sa správala neuvážene, ale vôbec mi to neprekážalo. Pretože presne takí my ľudia sme - prchkí. Rýchlo si veci vysvetlíme po svojom a potom už niet cesty späť. Nela si to skúsila i na vlastnej koži a bolo veľmi zaujímave sledovať, ako sa s touto situáciou snaží popasovať.

Aj keď autorka odhalenia dávkovala postupne, okolo Tomasa sa vždy točilo veľa otáznikov. Pre mňa bol veľmi tajomný a záhadný. Vedela som o ňom veľmi málo a mala som z neho zmiešané pocity, no napriek tomu som si ho postupne obľúbila. Podľa mňa je umenie vytvoriť postavu, o ktorej autor veľa neprezradí, ale čitateľovi prirastie k srdcu. V mojom prípade to tak bolo a do Tomasa som sa spolu s Nelou zamilovala aj ja.

Opäť sa dával priestor i vedľajším postavám, ktorých osud som sledovala už od predchádzajúcej časti. Neboli len akousi "vatou" na vyplnenie deja, ale vo veľkej miere doňho zasahovali. Mnoho vecí sa stalo alebo nestalo na základe konania Neliných priateľov.
Toto zakomponovanie ďalších ľudí sa mi veľmi páčilo. Bolo milé, ako Miška poukázala na životné priateľstvá a dôležitý význam kamarátov v živote človeka.

S knihou som bola veľmi spokojná. Dala mi presne to, čo sľubovala. Zároveň ma bavilo vykreslenie vzťahu, v ktorom nebolo všetko dokonalé, ale našli sa aj každodenné starosti či trápne momenty.
Taktiež si ma séria získala sympatickými postavami a autorkiným štýlom, ktorý je skvelý. Obidve knihy sa čítali neskutočne rýchlo a výborne som si pri nich oddýchla. 

RECENZIA: Šéf môjho šéfa

0

Šéf môjho šéfa

Michaela Zamari

Za knihu ďakujem autorke ♥


Sympatická a ambiciózna Nela má za sebou pohnutú minulosť. Budúcnosť však vidí ružovo – má prácu, ktorá ju baví, šéfa, s ktorým si rozumie, a nezáväzného priateľa s výhodami. Jej pokojný život sa nečakane otrasie v základoch, keď do firmy Predictors, kde pracuje, vstúpi jeden z jej vrcholových manažérov, Tomas Leroy.
Jeho prílišná náklonnosť k nej ju nielen desí ale okamžite v nej vyvolá množstvo otázok.
Kto je v skutočnosti šéf jej šéfa a čo je pravým dôvodom jeho príchodu? Čaká ju obdobie citových turbulencií alebo je len zbytočne podozrievavá? Zmätená Nela je odhodlaná dopátrať sa pravdy, ale na Leroya, je zdá sa, krátka....

„A odvtedy neprešiel ani jeden zasraný deň, aby som si na ňu nespomenul..."

Miška Zamari sa pomaly stáva (pokiaľ ňou už teda nie je) stálicou slovenskej spisovateľskej scény. Sama si vydala už niekoľko kníh a aktívne pracuje na ďalších.
Jej debut Šéf môjho šéfa vyšiel v roku 2017 prostredníctvom vydavateľstva. Tohto roku odkúpila na knihu práva, a tak sa čitatelia môžu tešiť z druhého vydania, ktoré vyšlo pod jej taktovkou.
Ku mne sa dostalo práve toto druhé vydanie. Moje názory a pocity som pre vás zhrnula v recenzii.

Keď sa pozriem na vonkajšiu štruktúru príbehu, tak nečaká ma nič nové. Opäť sa stretávam s rovnicou obyčajné dievča + perfektný chlap (aspoň navonok) = osudová láska.
S touto rovnicou sa stretávam dosť často. Nemôžem povedať, že by mi prekážala. Dokonca sa priznám, že ako čitateľka ju mám naozaj rada a hoci sa takéto niečo v reálnom svete stáva menej často, neodrádza ma to od čítania. Pri takejto knihe si aspoň môžem posnívať a preniesť sa niekam inam.
V podstate najväčšiu rolu pri takejto štruktúre zohráva štýl autora. Túto rovnicu beriem len ako vnútornú kostru. Ale čo sa okolo nej nabalí, je v spisovateľových rukách a je len na ňom, či pre mňa spraví knihu nezabudnuteľnou, alebo sa stane ďalšou z mnohých.

Veľké plus má u mňa Miška za to, že z hlavnej hrdinky nespravila uplakané dievčatko, ktoré potrebuje chrániť a nevie sa postarať samo o seba. Pri knihách s podobným základom to tak mnohokrát býva a ja len sklamane krútim hlavou a pýtam sa, kde sa tá emancipácia podela. Našťastie, tu tomu tak nebolo. Nela bola šikovná, cieľavedomá a pracovitá. Napriek tomu, že si prešla neľahkými životnými skúškami, sa dokázala opäť postaviť na vlastné nohy a bojovať o svoju budúcnosť.
Miška tak vytvorila postavu, ktorá sa mi stala akýmsi vzorom a dôkazom, že ak sa chce, všetko sa dá.

Hneď v prológu som sa zoznámila s Tomasom Leroyom. Od začiatku mi bol sympatický, ale niekedy som jeho správaniu nerozumela. Avšak, potom som vždy všetko pochopila, aj keď možno trochu neskôr.
Tomas sa stal pre mňa skutočnou záhadou. Počas celej knihy som dychtivo čakala na niečo, čo mi pomôže ho lepšie spoznať. Nič také sa však nekonalo, no beriem to. Miška si predsa musela niečo nechať aj na pokračovanie.
Aj keď sa Tomas na začiatku javil ako rytier na bielom koni, na konci ma jeho správanie a krok veľmi prekvapili. Som rada, že ho Miška neukázala len v dobrom svetle. Veď veci nikdy nie sú čierno-biele.

Chválim aj vedľajšie postavy, ktoré som mohla taktiež v dostatočnej miere spoznať. Okrajovo som sledovala aj ich životy, ktoré taktiež neboli jednoduché.
Takéto vsuvky s Nelinmi kamarátmi sa mi páčili, pretože som sa na chvíľu mohla zamerať i na niekoho iného než len Tomasa a Nelu. Niežeby mi oni dvaja nestačili, ale je príjemné sa sem tam odreagovať a spoznať osudy aj vedľajších postáv.


Ako som už spomínala vyššie, kniha môže mať kostru ako ďalších tisíc, ale záleží na autorovi, ako knihu pojme. Aj príbeh s najväčším klišé môže byť skvelý, ak sa s ním spisovateľ pohrá a okorení ho niečím originálnym.
Miška si to našliapla dobre Nelou, pri ktorej som musela vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Ukázala mi, ako funguje kamarátstvo s výhodami, ako sa zo dňa na deň zbaliť a ísť si užiť predĺžený víkend, či ako si niečo začať so šéfom šéfa, aj keď neviem, či sa rútim do záhuby alebo neba.
Keďže ja nie som veľmi spontánny typ, baví ma skúšať náhodné veci aspoň prostredníctvom postáv. V tejto knihe bolo spontánnych nápadov neúrekom a to oceňujem. Mám rada, keď ma kniha vytrhne z môjho každodenného života, ktorý je niekedy až veľmi stereotypný.

Miškin štýl písania je veľmi dobrý. Kniha sa čítala príjemne a rýchlo, hoci niektoré pasáže sa mi zdali zbytočne napísané zložito. Párkrát som si lámala hlavu nad tým, čo vlastne danou vetou chcela postava (alebo teda Miška) povedať.
V tejto prvej časti síce nebolo veľa akcie, ale užívala som si napätie medzi Nelou a Tomasom. Páčilo sa mi, že začiatok ich vzťahu nemal typický priebeh pri kávičke alebo večeri. Autorka si s prvým fyzickým zblížením dala načas, ale vôbec mi to neprekážalo.
Vlastne celá kniha na mňa pôsobila ako také zasvätenie do pokračovania. Bola som pri ich zoznámení, zrode vzťahu, ale zároveň som mala pocit, že sa dôležité veci stanú až v Šéfom môjmu šéfovi.

Chválim aj erotické scény, ktoré boli veľmi dobre opísané a taktiež vtipné momenty, keď som sa aj zasmiala.
Poviem pravdu, z knihy je cítiť, že to je prvotina, no netreba byť skeptický (čo ja často naozaj som). Nad niektoré chybičky sa síce bolo treba povzniesť, ale celkový dojem z knihy bol silnejší a lepší než pár pasáží, ktoré ma až tak nebavili.
Na samom konci sa dej zvrtol, kniha ma viac pohltila, ale Miška si mnohé odhalenia nechala až na pokračovanie.

V podstate knihu hodnotím i vnímam kladne napriek tomu, že mi prišlo trošku zbytočné celý dej naťahovať na dve časti. Pokojne by sa niektoré momenty mohli vynechať a celé to mohlo byť podané naraz.
Pokiaľ to tak ale Miška chcela, ja nemám právo súdiť jej rozhodnutie, hoci pre mňa bola kniha trochu natiahnutá.
Avšak, keď chcete skúsiť slovenskú autorku, ktorej písanie ide a každou knihou sa zlepšuje, potom odporúčam práve Mišku, ktorá vás nesklame.

RECENZIA: Anjel

0

Anjel

Tiffany Reisz

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr

Žiadna stopka nedokáže ochrániť srdce. Slávna autorka erotických románov a profi dominatrix Nora Sutherlinová urobí čosi, čo by inak nikdy nespravila: ukryje sa do ústrania vidieka. Jej hostiteľ, hriešne bohatý Griffin Fiske, muž bez zábran, je Norinou prítomnosťou vo svojom prepychovom sídle nadšený. Ešte viac ho poteší, že si so sebou priviedla mladého, neskúseného a anjelsky očarujúceho Michaela. Michael, ktorého Nora drží pod svojimi ochrannými krídlami, je síce tajomný, ale nie natoľko ako Norin večný milenec Søren. Čo sa dozvieme o tomto vzrušujúcom vzťahu poznamenanom duševnými aj telesnými jazvami? Aká žena sa to neustále obšmieta okolo Sørena? A prečo sliedi okolo farára? Aké tajomstvá ukrýva Michael? Môže láska zdolať bolesť?


Po Siréne (recenziu si môžete prečítať tu), z ktorej som nebola veľmi nadšená, som sa pustila do jej pokračovania - Anjela. Síce som si nevedela predstaviť, s čím novým by autorka mohla prísť, ale dala som knihe šancu.
Neviem, či to bolo témou BDSM, štýlom autorky alebo postavami, no obidve knihy pre mňa boli viac-menej utrpením. Kým Sirénu som aspoň dočítala, pri Anjelovi som preskakovala strany jedna radosť.


Anjel zo začiatku pôsobil lepšie než jeho predchodkyňa. V prvých kapitolách sa zdalo, že sa schyľuje k nejakej dráme, možno napätiu, ktorým by si autorka udržala moju pozornosť. Po pár stranách som však pochopila, že v porovnaní s prvou knihou k zlepšeniu nedošlo.
Tiffany naďalej písala nezáživne, kvôli čomu sa kniha čítala pomaly a dlho. Vytvorila (pre mňa) nezaujímavé postavy, ktoré mi nič nedali. A aj keď zvolila o čosi dramatickejšiu zápletku, kniha ma absolútne nebavila.

Do tretiny knihy som čítala všetko, no potom som začala jednu dejovú líniu preskakovať. Tú "erotickú", ktorá ma vyslovene nudila, som len rýchlo preletela očami.
Takže chvíľu som čítala aspoň tu jednu líniu, ale prestala ma baviť aj tá a strany som vo veľkom obracala.
Keďže nie som zástanca nedočítaných kníh, chcela som sa dostať na koniec. Niekde v hĺbke duše som  mala maličký kúsok nádeje, že možno na konci všetko pochopím a mätúce správanie postáv mi dá zmysel.
Bohužiaľ, nič také sa nekonalo.

V tomto prípade nemám o čom písať. V podstate mám rovnaký názor ako pri Siréne, ale tu ma postavy viac iritovali, dej ma menej bavil a bez preskakovania pasáží by som knihu ani nedočítala.

RECENZIA: Siréna

0

Siréna

Tiffany Reisz


Nora Sutherlinová, hlavná hrdinka románu Siréna, je úspešná autorka erotických kníh, ktoré sú prijímané s obrovským nadšením čitateľov. Jej posledný rukopis je však iný, vážnejší a osobnejší. Nora verí, že práve tento román si získa skutočné uznanie kritiky. No všetko má v rukách prísny redaktor Zachary Easton, ktorý je ochotný spolupracovať na knihe, len ak ju Nora celú prepíše. Spolupráca so Zacharym je náročná... no najmä vzrušujúca. Hoci sa Nora Sutherlinová domnieva, že vie prekračovať hranice vlastných možností, vo svete, kde je vášňou bolesť, nie je nič jednoduché.

„Ona mu dala svoje srdce a on jej vyznačoval, kam má dať čiarku."


Táto kniha spadá pod erotický žáner, no ponúka trošku iný typ erotiky. Mnohé čitateľky sa s BDSM mohli stretnúť už vo viacerých knihách, ktoré zožali veľký úspech.
Ja osobne mám rada klasické erotické knihy bez nejakých extrémnych sexuálnych praktík, ale povedala som si, že sa cez to prenesiem a vyskúšam niečo nové.
Neviem, či to je mnou alebo knihou, no v prípade Sirény som spravila krok vedľa.

Zo začiatku bola kniha naštartovaná správnym smerom. Autorka prvé kapitoly vsadila do prostredia vydavateľstva, a tým si ma ako čitateľa naklonila na svoju stranu.
Imponovalo mi, že Nore zvolila krásne povolanie spisovateľky a tým pádom som od nej čakala najviac.
Postupne som sa zoznamovala aj s ostatnými postavami, ktoré boli veľmi svojské. Najviac excentrická bola už spomínaná hlavná hrdinka Nora, ktorú som zo začiatku mala rada. Bola tak dobre uletená a takáto povaha jej pristala. Zároveň to ju a utiahnutého a nevrlého Zacha stavalo do mnohých ošemetných situácií, ktoré ma celkom bavili.
Postupne som ich však viac spoznávala a vôbec sa ma ich povahy nedotkli. Nijako mi neprirástli k srdcu ani som si ich neobľúbila. Proste som k nim necítila skoro nič.
Medzi vedľajšie postavy sa zaradil Norin spolubývajúci Wesley a jej bývalý.
Wes bol celkom fajn. Najprv taký nevýrazný, no potom sa ukázal ako jediný, kto mal rozum. Ak sa mám priznať, jeho som z nich asi mala najradšej.
Søren, jej ex, bol veľmi zaujímavý. Najprv ma šokoval jeho vzťah k Nore, neskôr i jeho postavenie v spoločnosti. Tým, do akej pozície ho autorka zaradila, ma od čítania dosť odradila. Nebudem prezrádzať, o čo šlo, ale nepáčilo sa mi to.


Celkovo som bola, čo sa postáv týka, zmätená. Nevedela som sa zorientovať v tom, čo cítia, čo chcú, aké vlastne sú. Toto mi na celej knihe prekážalo asi najviac. Nevedela som sa s nimi zžiť a tým pádom sa mi celá kniha čítala ťažko.
Taktiež dialógy medzi nimi boli také nemastné-neslané a častokrát som nechápala, o čom sa vlastne rozprávajú. Veľa vecí bolo povedaných nepriamo a zložito. Vtedy autorka strácala moju pozornosť.

Štýl písania nebol najšťastnejší. Vôbec som dejom nebola strhnutá a ničím ma nejako extra nezaujal. Autorka sa síce snažila vytvoriť akciu, ale nevyšlo jej to. Všetko sa nieslo v monotónnom duchu. Buď momenty veľmi naťahovala, alebo striedala jeden za druhým.
Zároveň sa snažila vytvoriť okolo Zacha a jeho vzťahu z minulosti akési tajomstvo, no po jeho odhalení som vôbec neostala prekvapená.
Zápletka bola dosť slabá. Najprv to vyzeralo celkom dobre, no potom sa mi postavy vzďaľovali a ich konanie mi nedávalo zmysel.
Čo sa týka erotických scén, tie boli fajn. Áno, skoro všetky boli v štýle BDSM, ale nejako ma to nepohoršovalo. No na druhej strane, nebolo to ani nič pre mňa.

S koncom som bola veľmi spokojná. Všetko skončilo tak, ako malo a na celej knihe ma prekvapil len ten záver, pretože som čakala čosi iné. Preto som ostala prekvapená, keď som knihu dočítala.

No čo k nej ešte dodať? Asi len to, že mi vôbec nesadla a bohužiaľ, nie kvôli téme, ale kvôli autorkinmu štýlu, ktorý ma nijak neoslovil a postavám, ktoré akoby nevedeli, čo vlastne chcú.



RECENZIA: Francesca

0

Francesca

Lina Bengtsdotter

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada.sk


Inšpektorku Charlie Lagerovú naďalej prenasleduje temná minulosť. Keď sa dozvie, že pred tridsiatimi rokmi v jej rodnom mestečku Gullspång zmizlo ďalšie mladučké dievča Francesca, je odhodlaná vypátrať, čo sa mu stalo. A tak sa Charlie vracia do miest, kde vyrastala a kde na ňu doliehajú tiene minulosti. Podozrenie zo zmiznutia Francescy padá aj na jej matku. Je možné, že by jej nejako ublížila? A čo keď žije v mestečku niekto, komu prešla chladnokrvná vražda?
Charlie nenachádza pokoj v duši, a tak radšej pátra vo veciach, ktoré by sa podľa všeobecnej mienky nemali viac otvárať. Do popredia okrem iného pomaly vystupuje samovražda chlapca, ktorý mal kedysi blízko k Francesce. Zrazu je jasné, že závisť aj vzájomná blízkosť, túžba zapadnúť medzi ostatných a súčasne sa odlišovať vedú k mnohým krivdám a niekedy aj k zločinom...

„Moja samota susedí so svetlom."

Aj keď som detektívky v minulosti nevyhľadávala, teraz si z času na čas nejaké to krimi rada prečítam a dokonca sa tento žáner začína radiť k mojim obľúbeným (za čo ďakujem vydavateľstvu Grada, ktoré ma k nemu priviedlo).
V októbri som recenzovala Annabelle (recenziu si môžete prečítať tu) a už mám za sebou aj pokračovanie - Francescu. Zároveň dávam do pozornosti, že knihy sa dajú čítať samostatne, ale lepšie si Francescu užijete, ak si prečítate aj predchádzajúcu časť.
Nižšie v recenzii sa dozviete viac, no už teraz vám môžem povedať, že práve vďaka Line Bengtsdotter a Grade som si zamilovala krimi.

V knihe sa opäť stretávame s detektívkou Charlie Lagerovou, ktorú osud zavedie späť do jej rodného mesta plného tajomstiev. Charlie si zo svojej minulosti nesie temné spomienky, ktoré sa v priebehu oboch kníh pomaly dostávajú na povrch.
Práve kvôli tomuto je Charlie všetko len nie dokonalá. Má svoje silné stránky, no nájde sa dosť tých slabých, s ktorými sa snaží bojovať. Je inteligentná, ide si za svojim, ale sužuje ju jej vlastná minulosť, ktorá jej pripomína rôzne hriechy jej matky a neustále ich hádže Charlie pred oči.
Napriek tomu, že má v sebe veľa nevysporiadaného, úplne si ma získala. Po celý čas v sebe niesla zmysel pre spravodlivosť a vôľu, ktorá jej pomohla prípady vyriešiť. Mala v sebe istú ľudskosť, typickú omylnú stránku. Presne toto mi imponovalo.


Autorka opäť striedala súčasnosť s minulosťou. Vďaka krátkym úryvkom z pohľadu Francescy som sa mohla pozrieť na okolnosti jej očami. Lina si dala neľahkú úlohu, a to vytvoriť postavu mladého človeka, ktorý v sebe nesie démonov.
Téma depresie u mládeže nie je nič novým. Práve cez Francescu som mohla vidieť, ako dieťa trpiace týmto ochorením vníma svet okolo seba. Ako veľmi potrebuje podporu rodiny a blízkych.
Francesca síce predstavovala šestnásťročné dievča, ktoré je skôr sklamaním pre svoju rodinu, ale ako čitateľ som zistila, koľko kvalít a talentu sa v nej skrývalo.
Keďže autorka má vyštudovanú psychológiu, presne vedela, čo robí a o čom píše. Po celý čas to bolo z knihy cítiť a bravúrne vykreslila adolescenta, ktorý nenachádza pochopenie vo svojom okolí, a preto si vytvára svoj vlastný svet.

Keďže sa Charlie vrátila do Gullspångu, opäť som sa stretla s ľuďmi z prvej knihy. Aj keď som si myslela, že obyvatelia mestečka bude jediné, k čomu sa z predchádzajúcej knihy vrátime, mýlila som sa. Lina sa aj naďalej malými vsuvkami venovala Annabelle a ľuďom, ktorí tu po nej ostali. Deje prvej a druhej knihy sa prelínali a všetko bolo premyslené do najmenšieho detailu.
O osude postáv z Annabelle som sa dozvedela práve cez miestnych, ktorí vedeli o každom niečo. Týmto autorka trefne vyobrazila malé mesto, kde sa všetci navzájom poznajú a nič neostane utajené. Atmosféru tohto švédskeho mestečka som nasávala po celý čas čítania. Vďaka skvelým opisom autorky, ktorá z
Gullspångu pochádza, som si ho vedela dokonalo predstaviť.

Ako sa príbeh blížil ku koncu, do poslednej chvíle som nevedela, kto je páchateľ. Lina ma nechala v napätí až do poslednej kapitoly. Kvôli tomu ma koniec veľmi prekvapil a celé sa to skončilo veľmi nečakane. Hovorí sa, že v tom najlepšom treba prestať. Autorke sa to podarilo a mňa nechala v netrpezlivom očakávaní ďalšej časti.
Annabelle bola skvelá, no Francesca ju prekonala a ja som si jej čítanie nesmierne užila. Bavilo ma sledovať zmýšľanie postáv, skúmať ich povahy a nazerať pod povrch.
S každým odhalením v prípade Francescy som sa dozvedela niečo nové i o Charlie a týmto som si jej postavu zamilovala.

Lina Bengstdotter vytvorila perfektné prostredie, do ktorého vsadila ešte lepšiu zápletku. Jej štýl písania je úžasný a ani najmenší detail nie je nepodstatný. Autorka vie, ako človeku zamotať rozum a prinútiť ho premýšľať.
Lina je kráľovnou švédskej krimi úplne oprávnene.


RECENZIA: Tieňová sestra

0


Tieňová sestra 

Lucinda Riley

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran

 

Po náhlej smrti milovaného otca – tajomného miliardára, ktorého jeho šesť dcér volalo tatko Slaný, sa jedna z nich, Star D'Aplièse, ocitne na životnej križovatke. Otec adoptoval svoje dcéry z rozličných kútov sveta. Každej z nich zanechal indíciu, podľa ktorej sa môžu dopátrať skutočného pôvodu, no Star – najzáhadnejšia zo sestier – sa zdráha vykročiť z bezpečia nerozlučného vzťahu so svojou sestrou CeCe. V zúfalstve sa rozhodne nasledovať prvú stopu, čo jej zanechal otec. Tá ju zavedie do londýnskeho antikvariátu a otvorí jej cestu do celkom iného sveta...
Sto rokov pred týmito udalosťami sa tvrdohlavá a nezávislá Flora MacNicholová zaprisahala, že sa nikdy nevydá. Je šťastná a vo svojom domove v krásnej Jazernej oblasti, kde žije neďaleko svojho idolu, slávnej spisovateľky Beatrix Potterovej, sa cíti bezpečne. Okolnosti, ktoré nemôže ovplyvniť, ju zavedú do Londýna, do rodiny jednej z najznámejších dám salónov edwardovskej spoločnosti Alice Keppelovej. Flora musí voliť medzi vášnivou láskou a povinnosťou k rodine, no zistí, že je iba pešiakom v hre – a pravidlá tej hry poznajú iba iní — až kým jej stretnutie so záhadným džentlmenom neodhalí odpovede na otázky, po ktorých celý život pátrala. Čím viac sa Star dozvedá o Florinom obdivuhodnom živote, tým väčšmi je odhodlaná vykročiť na cestu objavovania, až napokon vystúpi zo sestrinho tieňa a otvorí sa novému životu. 


„Nebál sa byť presne tým, kým bol, a ja som pridobre vedela, aká silná vôľa je na to potrebná."

Tieňová sestra je už treťou knihou série Sedem sestier, ktorá hovorí o osudoch šiestich adoptívnych dcér záhadného bohatého muža. Napriek tomu, že som nečítala predošlé dve časti, si ma príbeh od začiatku získal a nijak som sa v ňom nestrácala. Autorka ma postupne oboznámila so všetkým podstatným.
Anotácia sľubovala objavovanie nových miest, odhaľovanie tajomstiev a spoznávanie osudov ľudí zo sto rokov vzdialenej histórie. 


Ako prvé by som chcela pochváliť vydavateľstvo, ktoré zvolilo krásnu obálku pre túto, no i predchádzajúce a nadchádzajúce knihy. Som presvedčená, že sa na poličke vedľa seba budú krásne vynímať. Keď sa na jednu z nich pozriete, hneď vás zaplaví ten pocit, ktorý ste mali i pri čítaní.
Ďalším plusom je pevná väzba, ktorá je ale neskutočne poddajná a vôbec som knihu nemusela nejako ohýbať.
K dobrému dojmu, čo sa týka vizuálnej stránky, prispel i jemný a tenký papier, ktorý sa otáčal s ľahkosťou. Vydavateľstvo Tatran v tomto smere opäť nesklamalo a knihu zaodelo do krásneho šatu. 


Kniha nenesie názov Tieňová sestra len tak. Už z obsahu vyplýva, že Star žije v tieni svojej adoptívnej sestry a nevie sa z neho dostať. Stala sa mi príkladom toho, že nie vždy je dobré pozerať len na dobro druhých. Je to potrebné, no nie nevyhnutné. Takýmto konaním totiž prichádzala o svoje sny, túžby i istotu v samu seba.
Niečo podobné bolo osudom i Flory, ktorá však do poslednej minúty myslela na iných a ochudobňovala seba.
Tieto dve postavy boli ochotné mlčať, ak to znamenalo neublížiť blízkym. Postupom času však jedna z nich dospela k tomu, že niekedy je dobré byť aj trochu sebecký a dožičiť malý kúsok šťastia i sebe. Sledovanie tohto duševného rastu ma veľmi tešilo a hrialo na duši.
Zároveň je celý dej vsadený do nádherného anglického prostredia. Živo som si predstavovala múry, ktoré boli nasiaknuté históriou a pestrofarebné záhrady. Rovnako ako prirástli k srdcu Star, prirástli k srdcu aj mne. 




Star bola taktiež veľmi trpezlivá. Autorka ju naschvál vyzbrojila touto vlastnosťou, pretože inak by som sa všetko dozvedela už na začiatku. Star nikdy nenaliehala, dala priestor času, aby sám odhalil, čo je pravda.
Toto jemné naťahovanie sa mi, aj napriek tomu, že ja sama neoplývam trpezlivosťou, nesmierne páčilo. Keď už bolo nejaké vysvetlenie na dosah, Lucinda rýchlo prešla na inú tému a moje otázky nechala naďalej nezodpovedané.
Toto všetko poväčšine praktizovala cez Orlanda, veľmi sympatickú a svojskú postavu, pomocou ktorej poukázala na svoju lásku k vzácnym knihám a týmto krokom si ma úplne získala. 


Po celý čas sa v príbehu striedala súčasnosť s minulosťou. V historických pasážach som spoznávala Anglicko za čias vlády Edwarda VII.
V tejto dejovej línii bola hlavnou postavou práve Flora, mladé, odvážne a na danú dobu až príliš nespútané dievča. Veľmi som si ju obľúbila a so zatajeným dychom som sa nechala zasvätiť do tajov britských šľachtických kruhov.
Jej príbeh bol plný historických postáv, ktoré (za to autorku veľmi chválim) skutočne existovali a Lucinda sa pridržiavala známych faktov. Taktiež v jej rozprávaní nechýbala osudová láska, intrigy i hriechy a tajomstvá minulosti.
Pomaly som sa cez spoznávanie Florinho osudu dostala až k životu Star.


Celá kniha je zmes všetkého, čo mám rada. Záhad, rodinných tajomstiev, lásky, histórie, krásnych miest, skvelých postáv. Starina cesta od začiatku až po jej koniec ma neuveriteľne bavila a pohltila ma. S knihou som prežila nádherné chvíle a čítať ju bol pre mňa skutočne zážitok.
Tieňová sestra je ako stvorená pre romantické duše, ktoré snívajú o osudovej láske doslova vpísanej do hviezd.