RECENZIA: Kým nás pravda nerozdelí

3

Kým nás pravda nerozdelí

Emily D. Beňová

Predstavte si, že dostanete od života novú šancu.
Čo urobíte?
Siahnete po nej alebo ju kvôli strachu necháte uniknúť pomedzi prsty?

Norrin je... zlodejka. Dievča, ktoré denne kradne, aby prežilo. Jediné, čo si praje, je vyslobodiť sa z tyranie vlastného strýka, ktorý je všetko možné, len nie vzorný ujo. A zrazu sa jej sny stanú skutočnosťou. Má možnosť začať nový život, na novom mieste, s novou identitou a po boku muža, ktorý sa na prvý pohľad javí ako jediná záchrana.
Lenže čo ak zdanie v tomto prípade klame? Môže mu veriť?
A čo ak nemá na výber, ak chce prežiť?


Na knihu som veľmi dlho pokukovala, pretože sa mi páčila anotácia a na Martinuse mala veľmi dobré hodnotenia. No práve tie hodnotenia mi nešli do hlavy a nejako som neverila, že každý z tých ľudí knihu reálne čítal. Autorka ma však na besede ubezpečovala, že ak by mala ešte platiť niekoho, aby písal pozitívne recenzie, asi by vyšla na psí tridsiatok. Takže nakoniec som sa nechala zlomiť a knihu som si kúpila. Oplatilo sa?

Od začiatku sa kniha dobre čítala a veľmi rýchlo ma vtiahla do deja. Začiatok bol hlavne taký vysvetľovací, že kto je kto a podobne. Trošku mi prekážalo, že niektoré postavy o sebe v podstate na počkanie vysypali niekoľko informácií, ktoré mohli byť podávané aj postupne počas viacerých kapitol. No pokiaľ to Emily vyhovovalo takto, tak je to v poriadku. Nie je to nič, čo by ovplyvňovalo môj pohľad na knihu.

Prvá tretina knihy bola veľmi zamotaná. Každá kapitola priniesla nejaké nové tajomstvo či akciu. Menilo sa veľa vecí a týmto autorka vo mne udržiavala napätie. Síce som tušila, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá, no nechcela som vo veľkom hádať dopredu, tak som sa teda nechala prekvapiť. Niektoré moje teórie, ktorým sa predsa len neubránila, sa naplnili, iné nie, no rozuzlenie bolo vskutku zaujímavé. 


Keď som sa už nejakú tú pravdu dozvedela, prišla na rad láska. Páčilo sa mi, že autorka nedopustila, aby sa postavy do seba hneď bezhlavo zamilovali. Všetkému dávala voľný priebeh a aj citom. Netlačila na pílu a spravila veľmi dobre. Mohla som sledovať postupný vývin vzťahu medzi hlavnými postavami. Od istej rezervovanosti a odstupu sa dostali až k láske. Ale ako som písala, Emily im dala dosť času, aby k takejto zmene došlo. 

Myslím, že existuje len veľmi málo žien, ktoré nemajú rady tému, aká bola aj v tejto knihe. Chudobné dievča a bohatý majiteľ veľkého impéria. Každá by sme chceli byť na mieste danej hrdinky, no žiadna by si nechcela prejsť tým, čím musela ona. V podstate nemala čo stratiť a tak konala, aby vôbec prežila. 
Počas celej knihy ma sprevádzali jej pocity a myšlienky v podobe výčitiek, ktoré trýznia každého človeka, ktorý ma v sebe aspoň štipku čestnosti. Niekto by povedal, že už toho bolo veľa, ale myslím si, že každý už niekedy spravil niečo, čo mu nedalo spať. A v tomto prípade nešlo len o klamstvo či krádež, ale o ľudský život. 

Keď sa pozriem na mužského hrdinu, tiež sa mi veľmi páčil. Zodpovedný, láskavý, ale aj trochu výbušný. Presne táto jeho "horúca krv" sa mi páčila najviac, pretože som najintenzívnejšie prežívala práve tie momenty, keď si od neho Norrin musela vypočuť nie veľmi pekné slová. Keďže neznášam, keď niekto na mňa kričí a najradšej by som sa v danej chvíli rozplakala, vedela som sa do jej pocitov vžiť a bolo mi jej miestami ľúto, keďže v podstate bola obeť, no vynadané bolo jej.

Knihu autorka zakončila otvorene a mňa navnadenú na ďalšiu časť. Hlavnú hrdinku nechala v (podľa mňa) neriešiteľnej situácii a naozaj si neviem predstaviť, čo si prichystala pre pokračovanie. No mám taký pocit, že na povrch vyjde ešte viac tajomstiev než doteraz.

Kniha má niečo cez tristo strán, ale číta sa naozaj veľmi dobre. Mne to síce trvalo dva mesiace, ale škola a veci okolo toho mi nenechávali veľa energie na čítanie. Odporúčam ju čítať, keď budete mať čas, pretože ak ju vezmete do ruky a poriadne sa do postáv vcítite, nebudete ju chcieť odložiť preč. 


 

RECENZIA: Zákon príťažlivosti

0

Zákon príťažlivosti

Katarína Kuniková

   

 Láska prichádza, keď ju najmenej čakáme...

Ona je sama v cudzom meste a sníva svoj veľký sen. On je vo svojom meste a rozhodne nie je sám. Majú spoločný balkón, každý jednu mačku a z duše sa neznášajú. Každé ich stretnutie je ako zrážka planét, iskry lietajú na všetky strany. Do poslednej chvíle nebudete vedieť, ako to dopadne, a nepustíte knihu z rúk, kým sa to nedozviete. 


V prvom rade by som sa chcela poďakovať autorke, ktorá mi knihu poslala. Veľmi ma potešilo, že si ma vybrala a milo ma prekvapil aj darček v podobe čokolády. Takže naozaj veľmi pekne ďakujem ♥.
V druhom rade chcem pochváliť obálku. Neviem, či ju má na svedomí vydavateľstvo alebo autorka, no je nádherná. Dokáže upútať pozornosť, je detailná a dokonalo vystihuje vnútro knihy. Naozaj sa na ňu neviem vynadívať, keďže tá látka na obálke vo mne evokuje súlad dokonalosti a akejsi čistoty a jemnosti. 


Celkom ma prekvapil začiatok knihy. Celý dej je písaný v tretej osobe a nejako som si na začiatku nevedela predstaviť, ako dokáže autorka opísať niektoré pocity či situácie. Obávala som sa, že sa nebudem vedieť do príbehu vžiť, že to celý čas budem vnímať len akoby som bola nejaký pozorovateľ. No autorka ma celkom prekvapila a čítanie v tretej osobe mi nakoniec vôbec neprekážalo. Dokonca som mala pocit, že vďaka tomu sa mi kniha číta rýchlejšie.
Od začiatku sa kniha čítala rýchlo a ľahko. Neboli v nej žiadne zdĺhavé opisy či hluché miesta. Príbeh pekne napredoval, vždy sa niečo dialo a ako čitateľ som sa vôbec nenudila. Páčila sa mi plynulosť deja. Bolo to, akoby som nahliadla do jednej životnej etapy hlavných hrdinov. Tým nechcem povedať, že sa mi príbeh po prečítaní v hlave nerozvíjal ďalej, len sa mi páčilo, že to malo začiatok a ucelený koniec.
Tiež mi učarovalo mesto, do ktorého bol príbeh vsadený. Vďaka opisom som si ho dobre vedela predstaviť a pôsobilo na mňa veľmi príjemne.


Veľmi na mňa zapôsobil humor, ktorý autorka vsadila do deja a tak ma po celý čas čítania sprevádzal. Hlášky neboli trápne ani otrepané a krásne vychádzali z daných situácií. Jednoducho boli prirodzené a celú knihu spravili výnimočnejšou, pretože také to doťahovanie mám veľmi rada a je to asi najvtipnejšia kniha (hoci by to málokto čakal), čo som doteraz čítala. 

Týmto vtipným momentom napomohli veľmi sympatické postavy. Obaja si prešli neľahkým obdobím a každý to riešil po svojom. Kým ona sa snažila vypracovať, on si len užíval a väčšina veci mu bolo ukradnutých. Myslím, že práve táto ich odlišnosť bolo to, čo ich nakoniec spojilo.
Imponovalo mi, že to neboli dokonalé postavy. Hlavne on si zo svojej minulosti niesol niečo, čo intenzívne ovplyvňovalo jeho prítomnosť a nevedel sa s tým vysporiadať. Páčilo sa mi, že ona to proti nemu nezneužila a dokázala ho brať ako seberovného. 


Mnohí knihu pripisovali k 50 odtieňov. Nemôžem tieto dve knihy porovnávať, keďže 50 odtieňov som nečítala, no zhruba viem o čo v knihe ide, takže predsa len sa menšiemu porovnávaniu nevyhnem.
Pri názve 50 odtieňov si hneď vybavím erotiku a šteklivé scény. Neviem, v akej miere sa v knihe nachádzajú, no verím tomu, že pár by sa ich našlo a teda poriadne rozvitých. No v Zákone príťažlivosti som sa k tomu nejako nedostala. Medzi postavami bolo neskutočné erotické napätie, cítila som to iskrenie a emóciu, ktorá počas celého deja gradovala, ale požadovaný "bum" neprišiel. Alebo teda prišiel, no nie v takom rozsahu, aký som očakávala.
Takže erotické scény ma sklamali, keďže ich bolo málo a boli slabo opísané a nerozvité. V tomto smere som určite čakala viac. 


Taktiež sa nemôžem ubrániť pocitu, že niektoré detaily mi pripomínali Placebo. Možno to je len tým, že Placebo je moja srdcovka a všetky podobnosti si s ním hneď spájam.
Neboli to nejaké veľké spoločné črty, naozaj by sa dali prehliadnuť, no musela som to spomenúť, pretože mne to celkom udrelo do očí. Avšak, určite autorku neobviňujem z kopírovania, keďže je vysoko pravdepodobné, že to bola len náhoda. 


Kniha bola ozaj skvelá. Nenudila ma, rozosmiala ma, dokonca som sa zaľúbila do hlavného hrdinu. Len škoda tej erotiky, ktorej som čakala viac, no aj bez "tých" scén to bolo skvelé.
Musím sa priznať, že čo sa týka slovenských autorov, som trošku skeptická, hlavne keď čítam ich prvotiny, no zakaždým sa mi len dokazuje, že aj my máme kvalitných spisovateľov a Katka Kuniková sa môže radiť medzi nich.

RECENZIA: Každý deň sa počíta

0

Každý deň sa počíta

Jasmine Warga

   
Taliah Abdallatová už pár rokov píše listy slávnemu rockerovi, o ktorom je presvedčená, že je jej otec. Každým dňom strácala nádej, že sa s ním raz stretne. No jedného dňa sa Julian Oliver objaví na jej prahu.
Požiada ju, aby s ním odišla do jeho rodného mesta Oak Falls. Chce ju zoznámiť s jeho otcom, ktorý už pravdepodobne nebude dlho žiť. Taliah nechce sklamať mamu, no túži spoznať pravdu o svojom živote.
S najlepšou kamoškou Harlow a Julianom odchádzajú na cestu, počas ktorej Taliah spoznáva svojho "nového" otca, ktorý je iný, než čakala. A keď začne odhaľovať aj mamine tajomstvá, je toho na ňu priveľa.


Prednedávnom som písala recenziu o dievčati, ktoré začalo chodiť so slávnym spevákom. No čo je ešte lepšie, než s ním chodiť? Predsa byť jeho dcérou!
Ja som sa ako dieťa často zamýšľala nad tým, že aké by to bolo, ak by moji rodičia boli slávni. Mala by som všetky najnovšie hračky, najkrajšie oblečenie a za sebou kopec dovoleniek. No veci takto ľahko v živote fungujú len málokedy (niekto sa vie narodiť, čo?). A Taliah síce bola dcérou slávneho rockera, no viac než po dovolenkách a oblečení túžila po tom, aby ho mohla spoznať. 


Naozaj vyzdvihujem nápad na tému, ktorá sa mi veľmi páčila. Bola zaujímavá, neotrepaná a pekne spracovaná.
Kniha sa čítala rýchlo. Bola veľmi milá, jednoducho napísaná. Dej spestrovali flashbacky, ktoré mi pomohli utvoriť si obraz o vzťahu Taliahiných rodičov. Tieto pasáže boli veľmi emotívne a autorka nimi brnkla na citlivú strunu.
Síce kniha nie je žiadny umelecký skvost, ale je to veľmi pekná oddychovka, hlavne pre mladšie dievčatá. Vďaka sympatickým postavám a menšej romantickej zápletke človeku prirastie k srdcu. 


Pri tejto knihe veľmi nie je o čom písať, keďže to je taká jednohubka, ktorá mi ale pohladila dušu a ak by som mala jedenásťročnú neter, sestru alebo kamarátku  určite by som jej túto knihu zadovážila.