Rozhodnutie

Rozhodnutie

Michaela Zamari

„Obetovali by ste svoju slobodu, aby ste boli v bezpečí?"

Prácou zavalená Raven si konečne dopraje oddych. Mladší brat Troy, svadobný salón, v ktorom pracuje či práce okolo domu jej povoľovali vyjsť si maximálne do miestneho baru. Je čas na dovolenku, ktorú Troy dostane k osemnástke.
Malomesto v Utahu vymenia za exotickú Malajziu, ktorá im prinesie veľkú životnú zmenu.
Dovolenka sa mení na väzenie pod dozorom tajomného cudzinca. Nečakane sa vrhne do ich životov a Raven sa zmieta v množstve pocitov.
Neznámy má len jediný cieľ - ochrániť Raven. On jej nechce nič vysvetliť a ona sa odmieta podvoliť bez boja. Bude však atraktívny cudzinec schopný udržať sa pred temperamentnou ženou, akou je Raven?


Spoločný nepriateľ síce spojil ich cesty, ale čo ak je jediný, kto ich môže navždy rozdeliť?

 

 Hmm, kde začať? Pri dobrých knihách mám málo poznámok, pretože vôbec nie sú potrebné a potom sa nemám od čoho pri recenzii odraziť. Teraz tomu nie je inak. 

Miška dlho neotáľala a dej napredoval už od prvej stránky. Napomáhal k tomu aj fakt, že ako čitateľ som sa preniesla do exotickej Malajzie a tak som mohla popustiť uzdu fantázii. Keďže je Miška veľká cestovateľka, opisy miest boli veľmi vierohodné, no nedrvila ma zbytočnými informáciami. Vďaka knihe ocitla na čajových plantážach či videla údolia a kaňony. 

Čo sa týka hlavných postáv, tak autorke sa podarilo niečo, čo ešte nikomu. Naozaj som nemala rada hlavnú postavu. Síce nie úplne, ale mnohokrát áno. Mnohé teraz asi pokrútite hlavou, či som normálna, no tou postavou bol Wyatt. Vedela som sa s Raven a jej negatívnymi citmi voči nemu úplne stotožniť. Mladý muž sa správal niekedy ako chrapúň a to nemal robiť, pretože si ma tak na tretinu knihy poštval proti sebe (hoci potom to rýchlo napravil).

Ako som spomínala, kvôli rôznym destináciám dej napredoval rýchlo a kniha sa v podstate čítala sama. Miška dala veľký priestor dobrodružstvu a sem-tam aj dráme, a tak som ako čitateľ  nemala ani kedy vydýchnuť. Aj pri pokojnejších kapitolách som čakala, čo sa zvrtne. 


Počas čítania ma po celý čas sprevádzali krásne zamyslenia autorky, ktoré sa mi veľmi páčili. Neboli len na vyplnenie miesta či snahou spraviť knihu čo najhrubšou, ale naozaj mali hlavu a pätu, čo veľmi oceňujem. 


Koniec nechala Miška dosť otvorený, takže dala priestor aj pre pokračovanie, ktoré by potešilo nejednu čitateľku.

Skvelo spracovaná bola aj grafická stránka knihy. Obálka určite prilákala veľa ženských pohľadov. Tu by sa pokojne mohla súdiť kniha podľa obalu. Taktiež sa mi páčila šnúrka, ktorá slúžila ako záložka. 

Michaela Zamari je jednou z popredných slovenských autoriek, ktorej knihy si oplatí prečítať. Hlavne túto.

Úryvok z knihy:
 Pootvorila som oko a odhrnula z čela dlhé pramene hnedých vlasov. Rozpustené vlasy som si dovolila iba v ležiacej polohe alebo po zotmení, inak ma vytáčala ich neusporiadanosť a otravné padanie do očí.
Nado mnou sa týčil chlap, ktorý ma tak vytrvalo sledoval už od rána.
„Váš priateľ by si mal na vás dávať väčší pozor,“ vyhlásil plynulou angličtinou. Hneď som si ho zaradila do východnej časti našej rozľahlej krajiny. Tipovala by som Georgiu alebo Alabamu.
V podstate mi to bolo fuk, domácich som mala plné zuby. Mimo svadobného salóna ma balil každý americký turista, ktorý mi potreboval vešať na nos, na akom úžasnom roadtripe je a čo všetko zažil. Ja som popri práci a živení mladšieho dospievajúceho brata nestíhala vytiahnuť päty z mesta. Nieto ešte zo štátu.
Chcela som sa tohto na prvý pohľad strašidelného golema zbaviť čím skôr, aby som sa mohla vrátiť k zaháľačstvu.
„Keď ho stretnem, poviem mu to,“ nahodila som falošne zdvorilý úsmev a vrátila si slúchadlo do ucha.
Rozhovor som považovala za ukončený.
Ale zjavne iba ja.


Čím horšie, tým lepšie

Čím horšie, tým lepšie

Nora Aden 

 

Introvertná Jana sa snaží byť celý život neviditeľná a nevyčnievať z radu. Rodičia jej veľa voľnosti nedoprajú, a preto si kráti čas vymýšľaním príbehov. V istej chvíli pošle svoje dielo vydavateľstvu, ktoré sa rozhodne knihu vydať. Jana musí prekonať svoj strach a dokopať sa k tomu, aby do toho vôbec šla, no keď sa z knihy stane bestseller, ide ju poraziť. Jediné, čo ju drží nad vodou je to, že na obálke nefiguruje jej meno ale pseudonym Boris Silný. Všetko sa však začne zvrhávať, keď jej knihu odkúpi zahraničný knižný gigant. 

Podarí sa Jane udržať svoju identitu v tajnosti?


 Autorka čitateľa do deja vtrhla strmhlav, keďže som mala pocit, ako by som sa ocitla v strede knihy a to som bola na prvej strane. Nie je to zlé, keďže všetko sa neskôr vysvetlí a nemám rada nudné začiatky, ale toto bolo na mňa trochu príliš. Proste začiatok bol nejaký zbrklý. Taký hŕŕ.

Keďže hlavnou hrdinkou je Jana, nesmelá autorka bestselleru, tak sa pochopiteľne dalo veľa priestoru zákulisiu vydania knihy. Od počiatkov, ktoré sa začínali podpísaním zmluvy, až po krst, besedy a turné. Toto nazretie do sveta začínajúceho spisovateľa bolo veľmi zaujímavé a autorku za tento ťah veľmi chválim. 

Čo by to bolo za knihu, ak by sa v nej nevyskytlo aspoň trochu lásky, no nie? Takže sa samozrejme dostala k slovu aj v tejto knihe. Vnímala som ju len ako také spestrenie deja, aby vôbec bolo o čom písať, pretože bez Sama by Jana celé turné  presedela na hotelovej izbe. 


Myslím že som ešte nečítala knihu, ktorej príbeh by sa odohral v toľkých rôznych štátoch. S touto knihou som sedela doma, ale zároveň som obedovala v Paríži, či tancovala v klube v Poľsku. Toto cestovanie taktiež pomáhalo k napredovaniu deja. Chvíľkami sa mi zdalo, akoby som čítala cestovateľský blog. 

Záver knihy sa mi páčil, pretože bol taký, aký  som si ho želala, takže k nemu nemám čo dodať. 
Dobrodružná jednohubka- takto by som túto knihu označila. Ničím ma neprekvapila, no ani nesklamala. Síce nič veľké nečakajte, ale ak si chcete prečítať milú knihu, ktorá sa odohráva na zaujímavých miestach, určite siahnite po tejto. 

Úryvok z knihy na zadnej strane obalu:
 „Haló?“ ozve sa ustráchane.
„Dobrý deň, tu je Jarmila Valková z vydavateľstva Book Office, mohla by som hovoriť s pánom Borisom Silným?“ vyhŕkol ženský hlas tak rýchlo, že vyslovené slová jej nedávali žiadny význam a otázka zostala visieť vo vzduchu nezodpovedaná. „Haló, počujeme sa?“
„A-áno, dobrý deň.“
Žena to skúsila znova a tentoraz pomalšie. „Tu je vydavateľstvo Book Office. Volám ohľadom rukopisu pána Silného.“
Janu obliala horúčava ešte viac ako pri prijímaní hovoru. Rukopis pána Silného…
„Ehm… Totižto…,“ konečne zo seba vysúkala, „práve s ním hovoríte. Ja som Boris Silný.“

Knihu si môžete kúpiť tu: noraaden/cimhorsietymlepsie
 

Paríž je vždy dobrý nápad

Paríž je vždy dobrý nápad 

Nicolas Barreau 

 

Rosalie je majiteľkou malého papiernictva v Paríži a bola by rada, ak by si ľudia častejšie posielali pohľadnice, keďže vyrába blahoželania podľa želaní zákazníkov. Len pri tých vlastných nemá veľké šťastie. Každoročne z Eiffelovej veže zhadzuje pohľadnicu so svojím prianím, no ani jedno sa jej ešte nesplnilo. Jedného dňa sa v jej obchode objaví starší pán, ktorý zhodí stojan s pohľadnicami a spustí neočakávaný sled udalostí. Je to populárny autor kníh pre deti Max Marchais, ktorý žiada Rosalie o ilustrovanie jeho novej a pravdepodobne poslednej knihy. Rosalie súhlasí a z dvoch neznámych ľudí sa pomaly stávajú priatelia. Ich kniha Modrý tiger získa ocenenie a čestné miesto vo výklade Rosalinho obchodu. Krátko na to zakopne o stojan v obchode ďalší človek. Tentoraz to je mladý atraktívny profesor literatúry z New Yorku. Neprekonateľný spor bráni Rosalie prejaviť city, pretože dotyčný je presvedčený, že príbeh o Modrom tigrovi patrí len jemu...

Kto si nakoniec uplatní právo na detský príbeh? 


Ach, Paríž. Kto by ho nemiloval, však? Po tejto knihe som sa doňho zamilovala ešte viac. Celý dej je vsadený do parížskych uličiek a malej francúzskeho mestečka Le Vésinet, čo príbehu dodáva potrebnú reálnosť. 

Kniha je písaná on-rozprávaním, ktoré sa strieda medzi troma hlavnými postavami. Po celý čas som kvôli nemu mala pocit, akoby som čítala noviny alebo nejaký scenár, čo avšak vôbec nebolo zlé. Všetko sa začína návratom do Rosalinho detstva, kde sa vysvetľuje jej láska k modrej farbe. Neskôr sa dostanete k spisovateľovi Maxovi Marchaisovi a nakoniec aj k profesorovi Robertovi Shermanovi.

„Aký bezútešný by bol tento svet, keby ani ľúbiaci muž neveril v niečo také? Neželá si aj ten najväčší realista v kútiku duše zázrak?"

Po úvodných stranách, keď sa dohaduje spolupráca Rosalie a Maxa, si môžeme prečítať poviedku Modrý tiger. Bola veľmi krásna a ponúkla mi jej úplne pochopenie. 


Táto kniha je veľkou spleťou náhod. Niektoré sú uveriteľné viac, niektoré menej, ale autor ich veľmi dobre pospájal a vytvoril z nich dej, na ktorom je postavená celá kniha a núti vás to premýšľať, či sa niečo také naozaj môže stať. 

Romantika bola taká mierna, no príbeh aj tak nestratil svoje čaro. Pripisujem to tomu, že knihu napísal muž a nejakým extra zaláskovaným opisom sa až tak nevenoval, čo však vôbec neuškodilo, pretože som si rodiaci sa vzťah medzi Rosalie a Robertom naozaj užila. 


Sem-tam sa našlo pár hluchých miest. Boli to napríklad zbytočné opisy a pomenovanie miest, ktoré vôbec nepoznám a názvy sa mi zlievali do jedného. Avšak, myslím si, že autor chcel jemne zázračnému príbehu zanechať reálne základy. 

V podstate bola kniha naozaj krásna, s emóciami, ktoré mi chvíľku pripomínali lepšiu telenovelu, no napriek tomu sa mi veľmi páčila a určite prehĺbila moju lásku k Parížu.

Úryvok z knihy: 
Vetu už nestihol dokončiť. Nevšimol si, že svoju paličku strčil do košíka, v ktorom nepohnuto, ako klbko vlny, ležal William Morris a spal. Pes zrazu zaskučal od bolesti a začal štekať ako divý, čo spustilo fatálnu reťazovú reakciu.
William Morris štekal, starý pán sa naľakal, zapotácal sa, narazil do stojana s pohľadnicami, o ktorý sa mu zachytila taška, vypadla mu z ruky palička a potom už išlo všetko tak rýchlo, že Rosalie nemala ani najmenšiu šancu zabrániť ničiacej skaze, ktorá sa nezadržateľne, ako padajúce kocky domina, no s príšerným rachotom privalila na jej obchod a skončila sa tým, že pán so vzorovaným šálom sa taký dlhý, aký bol, vystrel na dlážku, v snahe zachytiť sa stiahol so sebou prázdny stojan na pohľadnice, ten spadol na druhý stojan, ktorý sa prevrátil a katapultoval do vzduchu pohľadnice, ktoré teraz pomaly dopadali na zem.