RECENZIA: Zákulisie samovydávania

0

Zákulisie samovydávania

Michaela Zamari

Za knihu ďakujem autorke ♥

Túžili ste niekedy po vydaní vlastnej knihy? Ak áno, ponúkam vám náhľad do zákulisia samovydávania. Bez prikrášlenia, úprimne a priamo. Táto kniha obsahuje viac ako 90 % môjho „know-how" a pomôže vám zorientovať sa v džungli samovydávania.
Nájdete v nej aj odpovede na otázky, ktoré som ja nemala komu položiť, keď som sa rozhodla vydať si prvú knihu na vlastné náklady. Nenašla som totiž nikoho, kto by sa už predo mnou vybral s tými istými podmienkami rovnakým smerom.
Kniha priateľským jazykom mapuje, čo som sa naučila za vyše dva roky intenzívnej práce, keď som stihla popri zamestnaní vydať za 14 mesiacov 4 knihy.
A teraz vás pozývam do zákulisia. Idete?
Ďalej obsahuje opis celého procesu, ako sa môže obyčajný smrteľník bez vydavateľstva dopracovať od hotového rukopisu k tlačenej knihe. Spomínam v nej všetky plusy vydávania kníh na vlastné náklady, ale aj mínusy, nech si sami zvážite, či ste ochotní obetovať svojmu snu všetok čas, energiu a potrebné financie.

Či už ste autor, alebo iba vášnivý knihomoľ, táto jednohubka je určená aj vám.


Keď som začala s blogovaním, postupne sa u mňa vytvorila túžba zistiť, ako to s vydávaním kníh na Slovensku vlastne funguje. Ja osobne som dlho žila s tým, že kniha sa dá vydať len cez vydavateľstvo. Miška je prvá spisovateľka, u ktorej som sa stretla so samovydaním.
Ako ste si mohli prečítať v anotácii, Miška je v tomto smere naozaj expert, keďže má na konte už niekoľko kníh, ktoré vyšli pod jej záštitou (a o tom, že za 14 mesiacov ani nehovorím).
Pokiaľ vás zaujíma, koľko času, energie a financií ju to stálo, dajte na mňa a knihu si prečítajte ;)

Hneď v prvých kapitolách sa Miška venovala okrem iného aj gramatike. Vypísala niekoľko najčastejších chýb, ktoré autori robia. Veľmi zreteľne a prehľadne vysvetlila, ako sa takýmto kiksom vyhnúť. Táto časť sa mi veľmi páčila a pomohla i mne. Ja som na gramatiku veľmi háklivá, takže za toto palec hore!
Tiež som si hneď všimla, že sa nebojí hovoriť o reálnych číslach. Viete, ako to je na Slovensku. Ľudia sa boja povedať, koľko zarábajú, alebo aké majú výdavky. Toto nejako nepochopím, keďže každý zarába adekvátne k jeho vzdelaniu či pracovnej pozícii, takže sa aj logicky viem dopracovať k približnému zárobku.
Pri Miške som si hlavu nad číslami lámať nemusela, keďže dané sumy pekne a bez okolkov uviedla. Toto bolo pre mňa veľkým plus, keďže som si vedela presne predstaviť, aké sú v tejto branži výdavky a aké zárobky.

Nemusíte sa vôbec báť, že kniha je napísaná nejako zložito a až veľmi odborne. Miška práveže použila veľmi príjemný štýl a ja som mala celý čas pocit, ako by stála pri mne a hovorila mi to.
Ak sa aj nejaké to odborné slovko našlo, veľmi rýchlo a zrozumiteľne ho vysvetlila.
Zároveň napísala kapitoly súvislo, išla pekne od začiatku a z jednej kapitoly sa plynulo dostala k druhej.
Veľmi sa mi páčilo, že vždy za každou časťou aspoň v skratke porovnala samovydávanie s vydavateľstvom. Takto som si vedela utvoriť ucelenejší obraz o tom, čo je vlastne výhodnejšie alebo pre autora lepšie.
Miška nedala len na svoje poznatky a názory, ale viackrát oslovila aj ostatných kolegov. Pri kapitolke o blogovaní svoj pohľad na vec napísala Jaji (@jaji_books), ktorá sa v týchto vodách pohybuje už veľmi dlho a v marketingu sa vyzná. Pri kapitole Wattpad Miška oslovila viacerých autorov, ktorí na tejto platforme tvoria, alebo na nej začínali.
V tejto knihe dostanete cenné rady od ľudí, ktorí vedia, ako to v tomto knižnom svete funguje.

Či ste vášnivý čitateľ alebo nádejný spisovateľ, táto príručka o samovydávaní vám určite rozšíri obzory a možno sa ňou raz, pri vydaní vlastnej tvorby, budete riadiť.


RECENZIA: Motýlia izba

0

Motýlia izba

Lucinda Riley

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran

Posy Montagueová prežila idylické detstvo v starobylom rodinnom sídle v Suffolku, kde spolu s milovaným otcom chytala na lúkach motýle a neskôr tu vychovala aj vlastné deti. Teraz sa blíži k sedemdesiatke a stojí pred najťažším rozhodnutím svojho života. Napriek tomu, že každý kút vily Admirál je plný krásnych spomienok a nádherná záhrada nesie pečať jej dlhoročnej láskavej starostlivosti, sídlo pomaly chátra a Posy si uvedomuje, že nastal čas, aby ho predala.

Zrazu sa zjaví človek z Posinej minulosti – jej prvá láska Freddie, ktorý ju pred päťdesiatimi rokmi bez vysvetlenia opustil a teraz sa znovu uchádza o jej priazeň. Posy sa zmieta v protichodných pocitoch, trápi sa pre syna Sama, ktorému sa nedarí v podnikaní a stíha ho jeden neúspech za druhým, navyše sa musí vyrovnať aj s nečakaným návratom ľahkomyseľného mladšieho syna Nicka z Austrálie. Môže po takom veľkom sklamaní v mladosti uveriť, že Freddie to s ňou tentoraz myslí úprimne? Posy netuší, že Freddie pred ňou skrýva zničujúce tajomstvo. Niekedy sú ľudia nevinnými obeťami okolností, ktoré nemôžu ovplyvniť. Kto posúdi, či sa majú dozvedieť pravdu, alebo je povinnosťou tých, čo ich milujú, aby ich tohto poznania ušetrili?


S Lucindou Riley som sa prvýkrát stretla pri knihe Tieňová sestra (recenziu nájdete tu) a už vtedy som cítila, že raz budem jej fanúšik.
Napriek tomu, že sa naplno venuje sérii Sedem sestier, po dokončení tretej knihy z tejto série sa vrátila k rozpracovanému príbehu, z ktorého vznikla Motýlia izba.
Zatiaľčo pri Tieňovej sestre som sa o mojich kladných pocitoch voči autorke len domnievala, po prečítaní Motýlej izby som sa v nich utvrdila. Môžem o Lucinde smelo vyhlásiť, že sa dostala na priečku mojich obľúbených autorov.

Opäť sa stretávame s príbehom, ktorý zachytáva osudy niekoľkých generácií jednej rodiny. Lucinda dokáže majstrovsky opísať rodinné vzťahy, ktoré nie sú vždy ideálne. Každej postave vytvorila pevné charakterové črty, vďaka ktorým som si ako čitateľ niektorých obľúbila viac, niektorých menej a jednu postavu vôbec. Vďaka tejto pestrej škále pováh zabezpečila dynamiku príbehu, keďže každá postava bola jedinečná a tým pádom bolo jedinečné i jej chovanie.
Autorka sa zase pohrala s náhodami či osudom, ťažko povedať. No to, aké prepojenie bolo medzi postavami, mi vyrážalo dych. V podstate sa všetci navzájom poznali, ale zároveň si každý žil svoj život. Niektorých spájali silnejšie väzby, iných slabšie, ale napriek tomu konanie jedného ovplyvnilo konanie ďalšieho. Asi efekt motýlích krídel :)

Musím pochváliť štýl písania autorky. Je len pár spisovateľov, pri ktorých cítim, že daná kniha je ich, a že by som ich tvorbu spoznala aj pri inej knihe. Lucinda sa zaradila aj do tejto kategórie (takže na mojej priečke obľúbenosti vystúpila vyššie).
Jej štýl je jemný, čarovný a naozaj osobitý. Každej svojej postave (a že ich nebolo málo) vdýchla dušu. Živo som si každú z nich vedela predstaviť.
Lucinda vie taktiež vymyslieť skvelú zápletku. Neodhalíte len jedno tajomstvo, ale počas čítania zisťujete mnoho nových skutočností.
Veľmi dobre jej idú i opisy. Keď som zavrela oči, videla som vilu Admirál a jej krásne záhrady plné motýľov. Lucinda ma dokázala preniesť na úplne iné miesto.

Ako som spomínala, autorka sa nezameriava len na to dobré. Jej postavy čelili rôznym problémom, ktoré sa snažili vyriešiť a tým sa posúval dej.
Takto sa dal priestor rôznym témam, ako je napríklad disharmonický manželský život, láska rodičia k dieťaťu, aj keď si ju to dieťa nezaslúži a stará láska.
Práve stará láska bolo gro celej knihy. Aj keď som čakala možno trochu viac kapitol z minulosti, ktoré zrod tejto romance vysvetľovali, nemôžem sa sťažovať. Autorka ma v týchto kapitolách preniesla do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy si ženy hľadali svoje miesto vo svete a pomaly sa im otvárali rôzne možnosti.
Aj do tohto príbehu vsadila silné a odvážne hrdinky, ktoré sa museli rozhodnúť, ako budú pokračovať v živote. Či ostanú v starom dome, ktorý je pre jedného človeka až príliš veľký, alebo opustia manžela, ktorý ma násilnícke sklony a v neposlednom rade či príjmu dieťa inej matky za svoje.
Či už sa rozhodli tak alebo onak, ich prístupom k životu, ktorý chytili za pačesy a rozhodli sa dať mu iný rozmer, si ma úplne získali.

Pri tejto knihe som sa utvrdila v tom, že Lucinda vždy príde s niečím novým a navonok nezlučiteľné osudy dokáže spojiť.
Motýlia izba je magický príbeh, ktorý poukazuje na silu osudu a aj na silu žien - ako matiek, partneriek a priateliek.





RECENZIA: Nina X

0

Nina X

Ewan Morrison

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada

„Stal sa zo mňa nikto.
O mojej existencii nikto nič netušil...
Až kým sa mi nepodarilo utiecť."

To sú slová Niny, ženy, ktorú viac ako dvadsať rokov väznil maoistický kult v južnom Londýne. Jej príbeh je tragický, dojemný a napriek všetkému svojským spôsobom humorný. Prináša hlboký psychologický ponor do života bytosti, ktorá bola kruto vychovávaná v absolútnej ideologickej čistote komunistického režimu, až kým nestratila vlastnú osobnosť.

Nina nevie, čo je to matka či otec. Nikdy sa nestretla s iným dieťaťom. Nevlastnila knihy, hračky. Nemala súkromie. Vodca, ktorý okrem nej držal v izolácii aj ďalšie štyri ženy, ju nazýval Projektom. A Nina ním naozaj bola. Nepopísaný list oddelený od „falošných bohov kapitalizmu a narcistického kultu vlastnej osobnosti".
Po dlhých desaťročiach sa Nina dostáva na slobodu a na svetlo sveta sa vynára jej strastiplný príbeh zachytený v denníkoch, ktoré skrývajú šokujúce podrobnosti z Nininho života v sekte. To však zďaleka nie je všetko... Nine sa v mysli začínajú objavovať dávno vymazané spomienky na tajuplné úmrtia opradené množstvom otázok a záhad.

Pri písaní knihy sa snáď každý autor hoci len minimálne inšpiruje skutočnosťou. Príbehu to dodá na reálnosti, čitateľ lepšie pochopí konanie postáv a rýchlejšie sa vžije do ich pocitov.
V prípade tejto knihy by som však bola radšej, ak by všetko v nej bola len fikcia.
Poviem rovno, toto nie je ľahké a oddychové čítanie. Ja osobne som nenašla ani úsmevné momenty (skôr tragikomické). Ale niečím si ma kniha získala a nútila ma nad ňou premýšľať.

Príbeh je čitateľovi predostrený prostredníctvom Nininých zápiskov, ktoré si viedla počas života v sekte a aj po odchode z nej. Tento štýl písania, alebo skôr zachytávania jej myšlienok, bol pre mňa zo začiatku trošku mätúci. Keďže v sekte, kde vyrastala, bolo akékoľvek osobné vlastníctvo prejavom sebectva, Nina o sebe ani neuvažovala v prvej osobe, dokonca ani nemala meno. Žiadne ja, mňa, mne. Bola len Projekt. Tejto skutočnosti boli prispôsobené i jej zápisky, a tak som sprvu bola zmätená, o kom Nina vlastne hovorí. Avšak po pár stranách som si na to zvykla a pochopila som Ninin jazyk.
Pomocou týchto jej zápiskov som vedela, čo Nina na slobode prežíva, ako všetko vníma a aké odlišné je jej chápanie sveta od iných ľudí. Ja som badala (síce v menšej miere, ale aj tak) známky Štokholmského syndrómu. Boli chvíle, keď Nina bola rada, že už je zo sekty von. Cítila, že je to tak správne, pretože jej to hovorili všetci okolo. Na druhej strane však cítila akúsi ľútosť za životom, ktorý dôverne poznala a zo dňa na deň ju z neho vytrhli.
Áno, znie to čudne, ale plne som Ninu chápala a jej premýšľanie ma doslova fascinovalo, keďže mala úplne iné priority než ostatní ľudia.

„Mnohí ľudia sa snažia vravieť pozri sa na mňa a dokázať, že ich JA je dôležité. A neustále sa niekam ponáhľajú."

Dej síce nebol veľmi akčný, no po celý čas som mala pocit, akoby sa niečo v pozadí dialo, ale autor si to necháva pre seba. Takto som bola takmer celý čas v napätí a čakala som, čo nové sa odhalí.

Autor zároveň ukázal sociálny systém a ako naozaj funguje. Ninu nevedeli zaradiť a ani ona im to neuľahčovala. Rýchlo dokázala komukoľvek, kto bol k nej trochu milý, uveriť.

S podobnou knihou som sa ešte nestretla. Z niektorých praktík danej sekty som bola zhrozená a bolo mi Niny neskutočne ľúto. Žiadne hračky, žiadni kamaráti, ani rodičia, žiadne súkromie.  Na slobode sa strácala a nikto jej nedokázal porozumieť.
Pri tejto knihe je najhoršie asi to, že sa daná vec naozaj stala. Síce neviem, do akej miery si autor vymýšľal, ale už len samotný fakt, že niekde takáto Nina, ktorá bola x rokov väznená, žije, ma sprevádzal po celý čas čítania a ja som len neveriacky krútila hlavou.

Nina X nie je pre všetkých, ale myslím, že stojí za prečítanie. Ja som ju mala prečítanú za tri dni a na jej konci som bola prekvapená, ako rýchlo sa to celé skončilo.
Je to kniha plná zamyslení, ktorá ponúka úplne iný pohľad na svet.