Obsidián

0

Obsidián 

  Jennifer L. Armentrout

„Nie sú ako my... "



Pred začiatkom štvrtého ročníka sa Katy s mamou presťahovala do Západnej Virgínie po tom, čo jej zomrel otec. Mestečko, ktoré sa stalo jej novým domovom, disponuje tak akurát slabým internetom, nárečím a veľkou nudou...Všetko ale zmenil jej (až veľmi dobre vyzerajúci) sused.
No potom otvoril ústa.
Daemon je neznesiteľne arogantný a Katy by ho väčšinu času najradšej zabila. Veci sa však otočia po tom, čo ju napadne neznámy chlap a Daemon mávnutím ruky zastaví čas.
Daemon, mimozemšťan, na Katy zanechá stopu, ktorá je pre nepriateľov ako magnet. Kým sa jej však zbaví, musí byť pod jeho ochranou.


Teda, pokiaľ sa nepozabíjajú navzájom...

Voči knihe som bola veľmi skeptická. Istý čas som ju všade videla, všade som o nej počula. Jednoducho-číhala na mňa zo všetkých strán, no nejako som sa k nej nevedela dokopať. Nakoniec som ale podľahla okoliu a po dlhom váhaní som si ju od vydavateľstva poprosila. Preto ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr, ktoré mi ju poskytlo.

Dostávame sa k otázke, prečo som mala predsudky. Najväčší dôvod môjho odporu bola téma-mimozemšťania. Neviem prečo, keďže fantasy/sci-fi ako také mi nie je proti srsti, práveže to v poslednej dobe vyhľadávam, ale nejaký blok tam aj tak bol. Asi to bolo spôsobené tým, že si mimozemšťanov predstavujem ako zelených mužíčkov, ktorí rozprávajú tak-to. Hoci mi to autorka potom vyvrátila, aj tak som sa toho obrazu v hlave nevedela zbaviť. Myslím, že veľkú úlohu zohral aj tak celkový dojem. 

„Dokonalá tvár. Dokonalé telo. Otrasná povaha. To bolo sväté pravidlo u všetkých sexi chalanov."

Tu trošku preskočím ďalej, ale najprv napíšem to, čo sa mi nepáčilo. Naozaj musím spomenúť prácu editora (nechcem ho zhadzovať), ktorý sa sekol viackrát. Našla som gramatickú chybičku, párkrát čechizmy a najviac mi prekážala zle usporiadaná priama reč. Častokrát som mala problém rozoznať kto čo hovorí a naozaj ma to pri čítaní rozptyľovalo. 

Keď však prejdeme k tým svetlejším stránkam, tak musím pochváliť záľubu hlavnej hrdinky a to blogovanie o knihách. To mi hneď zlepšilo pohľad na knihu.
Taktiež sa mi veľmi páčili dialógy hlavných postáv. Naozaj milujem také to doťahovanie na začiatku rodiaceho sa vzťahu, keď si nechcú priznať, že je medzi nimi niečo viac. 


 Za tretinou knihy som sa do deja celkom dostala a viac som si užívala čítanie. Stále som bola v napätí, keďže autorka neodhalila hneď na začiatku celú zápletku a "pôvod" postáv. Takto ma udržiavala v strehu a aj keď som vedela, že Daemon je mimozemšťan, stále som bola zvedavá, ako to je možné, že je na Zemi, prečo vyzerá ako človek a tak rôzne. 

Taktiež mi vyhovovalo, že v príbehu sa nevyskytovalo mnoho postáv. Všetko sa točilo okolo Katy, Daemona a jeho sestry Dee. Sem-tam sa objavil aj niekto ďalší, no týmto vedľajším postavám sa už nedával toľký priestor.


Chcela by som ešte pochváliť nápad autorky. Knihu s podobnou témou som ešte nečítala a naozaj som sa z nej tešila. Nemôžem povedať, že by bola kniha zlá. Téma v celku zaujímavá, naozaj vtipné dialógy, no mám pocit, že autorka sa riadila heslom: „Čo je veľa, to je málo." 

V istých momentoch akoby sa snažila do deja napchať všetko, čo sa dalo a toto bol krok vedľa. Ku koncu toho bolo v knihe (aspoň na mňa) naozaj veľa a príbeh sa mi javil dosť chaotický a mätúci. Celkovo na mňa kniha pôsobila celkom plocho a nenašla som nič, čo by som si z nej odniesla. No spomenula by som ešte, že kladným spestrením konca boli kapitoly z pohľadu Daemona.

Placebo My

0

Placebo My 

Baja Dolce


Keď sa životy Emy a Chrisa konečne dostali do rovnováhy a mnohé nedorozumenia sa stali len nepríjemnými pripomienkami minulosti, hlavní aktéri nadobudli pocit, že prišiel ich vytúžený pokoj a napokon si vyslúžili status MY. Ale čo ak to je len ticho pred búrkou? Alebo rovno hurikánom?
Jeden telefonát rozohral v Eminom živote úplne novú hru, v ktorej boli hlavnou výhrou jej najbližší. Aby však zaistila ich bezpečnosť, musí hrať podľa pravidiel, ktoré jej diktujú znovu ožité tiene minulosti. 

V stávke sú jej priatelia, rodina a vzťah s najmilovanejším Chrisom. 

Bude mať Ema dostatok odvahy na to, aby ich zachránila? Stane sa placebo skutočným liekom? 

„Pravá láska nemusí zákonite zafungovať pri prvom stretnutí, no môže sa do životov prikradnúť pomalšie, ale zato intenzívne a neodvolateľne."

Kniha je skutočne dobrá vtedy, keď je zmáčaná slzami, alebo sa od nej odráža smiech. Jednoducho vyvoláva emóciu. Konkrétne v tejto knihe toho veľa na smiech nie je, ale ak sa pozriem celkovo na celú sériu, spĺňa všetky požiadavky. Rozosmeje, rozplače, rozhnevá či vzbudí lásku. Proste zasiahne vaše Ja. 

Začala by som prológom, ktorý odhaľuje kľúčový moment v minulosti, ktorý ovplyvnil prítomnosť. Vysvetľuje konanie niektorých postáv a už vtedy som cítila prísľub napínavého deja, pretože aj keď som čítala tie pekné pasáže, vždy som bola v napätí, čo ma čaká. Ako čitateľa ma to udržiavalo v strehu a tá nervozita bola príjemným spestrením inak romantickej knihy. Taktiež sa mi páčilo, že na začiatku Baja striedala pekné a menej pekné okamihy, ktoré sa perfektne vyvažovali a nikdy som nevedela, čo sa kedy stane. 

Všimli ste si, že Baja sa v každej knihe zameriava na iný druh vzťahu? Zatiaľčo sa v Placebo On sústredila na vzťah Emy a Chrisa, v Ja už dala veľký priestor priateľom a v MY celkovej rodine. Ako pokrvnej, tak aj tej, ktorá sa vytvorila počas Eminho života. Páčilo sa mi sledovať tento postupný vývin, ako sa z pár ľudí, ktorými bola Ema obklopená, postupne stala neodmysliteľná súčasť jej života. Takto, myslím si, prirástli postavy k srdcu aj mnohým čitateľom, ktorí mali možnosť spoznávať ich úplne od začiatku rovnako ako Ema. 

Ako sa spomína v anotácii, tak Emine nočné mory ožijú a pokúsia sa ju odlúčiť od jej blízkych. Naša hlavná hrdinka musí opäť čeliť traumatizujúcim spomienkam minulosti. Avšak, po krátkom čase jej tajomstvá vyplávajú na povrch a Ema tak akoby prežívala všetko ešte raz. Baja na nej ukázala, aké vie byť pre obeť nepríjemné, keď sa jej blízki dozvedia pravdu. Že najhorším možným riešením je tohto človeka ľutovať. Ľútosť ešte nikomu nepomohla a v takýchto prípadoch už vôbec nie. Radšej byť pre človeka oporou a pomôcť mu prísť na iné myšlienky ;)

Neviem prečo, ale my ženy máme tendenciu byť superhrdinkami. Preto sa vždy namotáme na nejakého alfasamca, o ktorom si myslíme, že ho zmeníme zo dňa na deň. Tu je tú našu superschopnosť badať asi najčastejšie. No nebojte sa, iné prípady nezaostávajú! Jeden z nich prežívala práve Ema. Nominovala sa na spasiteľku a bola odhodlaná všetko zvládnuť na vlastnú päsť. Nezazlievam jej to, chcela predsa ochrániť svojich blízkych, ale toto nebola situácia, v ktorej by si poradila sama. Neskôr to aj zistila. 

 Kvôli svojmu superhrdinstvu musela klamať ľuďom okolo a tvrdiť veci, ktoré vôbec neboli pravda. Takto sa pomaly zamotávala do hry a so sebou ťahala aj ostatných hoci neúmyselne. Baja zaujímavo vykreslila, aké ťažké je nebyť úprimný k priateľom a ako sa to vie človeku skôr či neskôr vypomstiť. O následkoch takéhoto konania ani nebudem hovoriť. Strach je však silný súper a sama neviem, ako by som sa v takejto situácii zachovala. 

Veľmi príjemne ma prekvapil Christopherov pohľad, ktorý som vôbec nečakala. Konečne som sa dozvedela, ako veci vníma on a čo preňho Ema a ich vzťah naozaj znamená. V tejto časti knihy bol dej trošku taký "okukaný" , ale mne sa jednoducho Bajin štýl písania neskutočne páči, takže to nevidím ako negatívum. 

 Ku koncu sa pôvodne romantické dielko mení na triler. Zo šťastia sršiaceho Placebo On sme sa plynulo dostali cez Ja až k drámou nasiaknutému Placebo My. Posledné kapitoly som čítala so zatajeným dychom a s napätím, ktoré sa stupňovalo každou stranou. Na scénu prichádzajú veľké odhalenia a zvraty, ktoré na poslednú chvíľu menia sled udalostí. Rozhodnutia postáv sú kľúčové a neostávajú bez odozvy. Baja ukazuje, ako nás už ranné detstvo ovplyvňuje v tom, akým človekom raz budeme. 

Baja sa po celú sériu venovala téme zneužívania detí, ktorá je, bohužiaľ, aktuálna. Poskytla nám, čitateľom, pohľad do duše obete tohto činu. Poukázala na to, že naše dnešné rozhodnutia ovplyvňujú zajtrajšok. Preto sa nebojte pomáhať tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Možno práve vďaka vám sa z nich raz stanú skvelí ľudia!

V tejto časti síce nie je toľko romantických momentov, no o to viac tu je obety, ktorú musela Ema podstúpiť, aby si konečne vybojovala svoj kúsok neba. 

Neodporúčam len túto knihu, ale rovno celú sériu. Za týždeň a pol ju máte prečítanú a verte mi, stane sa vašou súčasťou. Budete nad ňou premýšľať, bude sa vám o nej snívať a totálne sa do nej zamilujete! Pretože ani táto séria nie je len placebo efekt...

Cudzinec z papiera

0

Cudzinec z papiera 

Ivica Ďuricová

„Žijú spolu, ale nikdy sa nestretli..."

 Finančníčka Liana, ktorá je doma v Trenčíne len cez víkend a týždeň trávi kvôli práci v Bratislave, prenajíma svoj byt počas pracovných dní nájomníkovi. Ona na víkend prichádza, on po pracovnom týždni odchádza. Žijú na rovnakom mieste, no nikdy sa nestretli.
On však poruší isté pravidlo a z Lianinho nahnevaného odkazu na farebnom stickery sa po čase stanú siahodlhé listy, ktoré týchto dvoch neznámych ľudí až neuveriteľne zbližujú. Po roku však nastáva čas na odovzdanie kľúčov a stretnutie zoči-voči naberá reálne obrysy. 


Prečo si prostredníctvom listov tak rozumejú? Aké tajomstvá skrýva ich minulosť? A hlavne, dá sa zamilovať do niekoho, koho ste v živote nestretli?

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Kajke (saxy_bookskaya) za to, že ma odporučila Ivici, ktorej sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať za možnosť prečítať si knihu. Musím sa priznať, že nazačiatku som od knihy veľa neočakávala a vlastne ani neviem prečo. Asi to bolo tým rozmerom, ktorý som spomínala už v instagramovom príspevku (228 strán a 10,5x17cm). Na moju obranu, v jednej štúdii som sa dočítala, že na ľudí lepšie pôsobia hrubšie knihy (nájdete to pod pojmom literárny štokholmský syndróm).

Poďme však späť k Cudzincovi. Ako prvé musím naozaj pochváliť obálku, ktorá je krásna, jemná, výstižná a vôbec nič jej nechýba. Touto cestou by som chcela zložiť poklonu ilustrátorke (Tina Minor), ktorá emóciu celého príbehu zachytila v jedinom obrázku. 

Čo sa týka vizuálnej stránky knihy, rada by som sa ešte na chvíľku pristavila pri jej veľkosti. Aj keď mi na prvý pohľad miery vôbec nesedeli a nevedela som si predstaviť, čo za príbeh môže byť obsiahnutý v takej malinkej knižke, tak som sa na druhý pohľad do jej praktických rozmerov zamilovala. Zmestí sa fakt do hocičoho, takže ju môžete brať hocikde so sebou bez toho, aby vám ťažila batožinu či zaberala veľa miesta. 

A teraz môžeme prejsť k vnútru knihy. Začiatok je svižný, dostala som sa priamo do deja a na rozbeh som nemusela čakať, keďže ma autorka netrápila nejakými úvodmi o živote hlavnej postavy či niečo podobné. Od začiatku bola kniha stručná, jasná a jednoducho písaná, no takým štýlom, že nabrala úplne iné čaro. Už dlhšie pri čítaní zisťujem, že práve knihy, ktoré zachytávajú bežný život, prácu a vzťahy, sú tie, ktoré majú v sebe čosi magické. O Cudzincovi to platí dvakrát. 

Knižočka sa čítala naozaj rýchlo (dva večery) a ani som sa nenazdala a bol koniec. Toto dynamické a svižné tempo naozaj oceňujem, keďže teraz mám v škole nabité obdobie a pre časovo náročnejšie knihy nie je priestor. Nemusela som si deliť čas medzi knihu a učenie, čo pre mňa bolo veľmi prospešné a praktické, keďže ani jedno neutrpelo ujmu. A keďže som človek, ktorý najradšej knihu prečíta čím skôr, tak sa mi tempo deja dosť hodilo. 

Nedá mi, aby som nespomenula grafickú úpravu v knihe. Vyobrazenie SMS-iek , listov a stickerov bolo osviežujúce a pekne dopĺňalo písomnú stránku. Oživilo to dej, viac ma to bavilo a vyzeralo to naozaj pekne. Tu bolo vidieť, že si na knihe dala autorka naozaj veľmi záležať. 

Tiež oceňujem prostredie, do ktorého bol dej zasadený. Som rada, že sa autorka nevzdala Slovenska a nechala príbeh plynúť ulicami Trenčína a sem-tam i Bratislavy. Z opisov bolo naozaj cítiť, že má k Trečínu veľmi blízky vzťah, ktorý preniesla aj na papier a podelila sa s čitateľom o pár lokácií, ktoré obľubuje. 

Ako som sa blížila ku koncu, postavy v knihe mi pripadali ako dospelí, ktorí sa vrátili do pubertálnych čias, keď ešte nebol internet či mobil a boli odkázaní na písanie si zamilovaných lístočkov. Veľmi sa mi páčilo, že komunikácia Liany a Jeho prebiehala ručne písanou formou, ktorú dnes vidieť zriedka a práve preto má väčšiu hodnotu. A v neposlednom rade je písaný list oveľa romantickejší a intímnejší než správa v mobile, no nie? 

Záver knihy ma dosť prekvapil, keďže som bola presvedčená o niečom inom, no nechcem veľa prezrádzať, takže radšej pomlčím. Zaujímavým faktom však pre mňa bolo to, že záver nebol takým úplným koncom a autorka mala ešte jedno eso v rukáve, ktoré sa však dozviete až keď si aj vy prečítate Cudzinca z papiera.
 

Na koniec môžem napísať už len to, že knihu vysoko odporúčam a dúfam, že práve po nej siahnete pri návšteve kníhkupectva, pretože sa to naozaj oplatí :) .