Obsidián

0

Obsidián 

  Jennifer L. Armentrout

„Nie sú ako my... "



Pred začiatkom štvrtého ročníka sa Katy s mamou presťahovala do Západnej Virgínie po tom, čo jej zomrel otec. Mestečko, ktoré sa stalo jej novým domovom, disponuje tak akurát slabým internetom, nárečím a veľkou nudou...Všetko ale zmenil jej (až veľmi dobre vyzerajúci) sused.
No potom otvoril ústa.
Daemon je neznesiteľne arogantný a Katy by ho väčšinu času najradšej zabila. Veci sa však otočia po tom, čo ju napadne neznámy chlap a Daemon mávnutím ruky zastaví čas.
Daemon, mimozemšťan, na Katy zanechá stopu, ktorá je pre nepriateľov ako magnet. Kým sa jej však zbaví, musí byť pod jeho ochranou.


Teda, pokiaľ sa nepozabíjajú navzájom...

Voči knihe som bola veľmi skeptická. Istý čas som ju všade videla, všade som o nej počula. Jednoducho-číhala na mňa zo všetkých strán, no nejako som sa k nej nevedela dokopať. Nakoniec som ale podľahla okoliu a po dlhom váhaní som si ju od vydavateľstva poprosila. Preto ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr, ktoré mi ju poskytlo.

Dostávame sa k otázke, prečo som mala predsudky. Najväčší dôvod môjho odporu bola téma-mimozemšťania. Neviem prečo, keďže fantasy/sci-fi ako také mi nie je proti srsti, práveže to v poslednej dobe vyhľadávam, ale nejaký blok tam aj tak bol. Asi to bolo spôsobené tým, že si mimozemšťanov predstavujem ako zelených mužíčkov, ktorí rozprávajú tak-to. Hoci mi to autorka potom vyvrátila, aj tak som sa toho obrazu v hlave nevedela zbaviť. Myslím, že veľkú úlohu zohral aj tak celkový dojem. 

„Dokonalá tvár. Dokonalé telo. Otrasná povaha. To bolo sväté pravidlo u všetkých sexi chalanov."

Tu trošku preskočím ďalej, ale najprv napíšem to, čo sa mi nepáčilo. Naozaj musím spomenúť prácu editora (nechcem ho zhadzovať), ktorý sa sekol viackrát. Našla som gramatickú chybičku, párkrát čechizmy a najviac mi prekážala zle usporiadaná priama reč. Častokrát som mala problém rozoznať kto čo hovorí a naozaj ma to pri čítaní rozptyľovalo. 

Keď však prejdeme k tým svetlejším stránkam, tak musím pochváliť záľubu hlavnej hrdinky a to blogovanie o knihách. To mi hneď zlepšilo pohľad na knihu.
Taktiež sa mi veľmi páčili dialógy hlavných postáv. Naozaj milujem také to doťahovanie na začiatku rodiaceho sa vzťahu, keď si nechcú priznať, že je medzi nimi niečo viac. 


 Za tretinou knihy som sa do deja celkom dostala a viac som si užívala čítanie. Stále som bola v napätí, keďže autorka neodhalila hneď na začiatku celú zápletku a "pôvod" postáv. Takto ma udržiavala v strehu a aj keď som vedela, že Daemon je mimozemšťan, stále som bola zvedavá, ako to je možné, že je na Zemi, prečo vyzerá ako človek a tak rôzne. 

Taktiež mi vyhovovalo, že v príbehu sa nevyskytovalo mnoho postáv. Všetko sa točilo okolo Katy, Daemona a jeho sestry Dee. Sem-tam sa objavil aj niekto ďalší, no týmto vedľajším postavám sa už nedával toľký priestor.


Chcela by som ešte pochváliť nápad autorky. Knihu s podobnou témou som ešte nečítala a naozaj som sa z nej tešila. Nemôžem povedať, že by bola kniha zlá. Téma v celku zaujímavá, naozaj vtipné dialógy, no mám pocit, že autorka sa riadila heslom: „Čo je veľa, to je málo." 

V istých momentoch akoby sa snažila do deja napchať všetko, čo sa dalo a toto bol krok vedľa. Ku koncu toho bolo v knihe (aspoň na mňa) naozaj veľa a príbeh sa mi javil dosť chaotický a mätúci. Celkovo na mňa kniha pôsobila celkom plocho a nenašla som nič, čo by som si z nej odniesla. No spomenula by som ešte, že kladným spestrením konca boli kapitoly z pohľadu Daemona.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára