RECENZIA: Chladnokrvne

Chladnokrvne

Robert Bryndza

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada.sk

 

V jedno chladné londýnske ráno Temža vyplavila veľký kufor. Detektív šéfinšpektor Erika Fosterová a jej kolegyňa Mossová tušia, že dnu ich nečaká nič príjemné, no realita prečkala ich očakávania.
Hoci to nie je prvýkrát, čo sa Erika stretáva s brutálnou vraždou, nález rozrezaného mužského tela v kufri ju šokuje. Pred dvoma týždňami sa taktiež za podobných okolností našlo telo mladej ženy. 

Bude sa musieť Erika a jej tím postaviť sériovému vrahovi? A môžu sa nájsť spojitosti aj s ďalšími prípadmi v iných okresoch?

Veľmi som nad touto knihou váhala, pretože napriek tomu, že už pomaly naskakujem na vlnu detektívok, stále to nie je moja šálka kávy. Brzdilo ma aj vedomie, že Chladnokrvne je už piatou knihou zo série Erika Fosterová. Bála som sa, že kým pochopím vzťahy medzi jednotlivými postavami, už bude koniec knihy. Avšak, ostala som celkom prekvapená. 

Zaujímavé bolo, že od začiatku som sledovala dve dejové línie. Jedna bola z prítomnosti, no tá druhá sa vracala do minulosti a mne ostávalo len hádať, k čomu sa vo flashbackoch dostanem. Táto retrospektíva mi umožnila vytvoriť si kompletný obraz o dôležitých postavách a ich vzájomnom vzťahu. Podľa mňa, práve na tomto chcel Robert ukázať naivitu mladých dievčat, keď si myslia, že láskou muža zmenia. Myslím, že ho nikdy nezmenia, len sa k nim bude správať inak ako k ostatným. 

Kapitoly, ktoré opisovali prítomnosť ma bavili o čosi menej. Bolo zaujímavé sledovať vyšetrovanie, no v istých chvíľach som mala pocit, akoby autor niekam odbiehal. Niekde pred polovicou knihy sa prihodilo niečo nečakané a vtedy sa mi zdalo, že sa príbeh trošku odvracia od tej prvotnej zápletky a rieši sa niečo celkom iné. No vzhľadom na udalosti, ktoré toto smerovanie deja zapríčinili, som dokázala prižmúriť oko.
Páčilo sa mi, že aj na tej "správnej" strane sa našiel niekto, kto dokázal celé vyšetrovanie skomplikovať a hodiť na ostatných zlé svetlo. Jednoducho, že aj medzi tými, ktorí majú dôveru mnohých ľudí, sa nájdu takí, ktorí ju môžu zradiť.
A hoci som sa predtým bála, že sa v postavách a ich vzťahoch budem strácať, vôbec tak tomu nebolo. Postupne som sa dozvedela o všetkých prepojeniach medzi postavami a nedošlo k žiadnemu zmätku.

„Na nič sa ma nepýtaj a ja ti nebudem musieť klamať."

Tým, že páchateľov som od začiatku poznala, v polovici knihy som už nevedela, čo sa môže udiať ďalej. Proste mi nedávalo zmysel, že príbeh pokračuje napriek tomu, že mi ich mená autor naservíroval v podstate v prvých stránkach knihy. Všetko však malo svoje opodstatnenie.
Takto som mala možnosť nazrieť zločincom do hlavy. Zistiť, čo ich viedlo k tým ohavným činom. Som rada, že autor dal aj záporným postavám veľký priestor, pretože boli asi tým najzaujímavejším na celej knihe. Ich vzťah sa po celý čas menil, ich vzájomná dôvera klesala a stúpala ako na húsenkovej dráhe.
V konečnom dôsledku ma k čítaniu nutkala zvedavosť. Chcela som vedieť, čo sa s vrahmi stane.
Presne kvôli tomu to nebola typická detektívka, keďže vrahov som poznala po celý čas, hoci v iných knihách sa ich mená čitateľ dozvedá až na konci. Tu som sa skôr oboznámila s dôvodmi ich činov či snami, ktoré si vysnívali a vraždami chceli splniť. 

Pokiaľ ide o hlavnú postavu, miestami som sa v nej trochu strácala. Prišlo mi, že uteká pred vlastným životom, čo sa mi niekoľkokrát aj potvrdilo, keď  bola radšej v práci než doma.
Erika však bola silná. Nie len vďaka tomu, čím si prešla, ale aj tým, ako si šla za svojím a bojovala za pravdu. Pokiaľ vedela, že je na jej strane, nikto ju nedokázal presvedčiť o opaku.
Svoje postavenie si musela vydobyť a okolie stále utvrdzovať v tom, že si svoju pozíciu zaslúži. 

Ku koncu chcem spomenúť niečo, čím si autor pripísal malé plus. Erika bola Slovenka a počas knihy Slovensko mnohokrát spomínala a dokonca tam aj na istú dobu odcestovala. Tým, že Robert Bryndza je pôvodom Brit, no za manžela má Slováka a jeho knihy sa predávajú celosvetovo, som rada, že práve takto sa šíri povedomie o našej krajine.

Chladnokrvne je celkom príjemná detektívka. Pár scén bolo drsných a na mňa až priveľa, no v konečnom dôsledku to bolo zaujímavé čítanie. Knihu som čítala dosť dlho, pretože som na tento žáner nemala chuť, no keď som sa k nej dostala, tak vďaka krátkym kapitolám sa čítala celkom rýchlo. 

Túto knihu hodnotím kladne aj napriek pár pasážam, ktoré ma až tak nebavili. No odhliadnuc od nich sa Chladnokrvne čítalo príjemne a ľahko napriek žánru.
Možno v budúcnosti siahnem po ďalšej knihe zo série Erika Fosterová.