RECENZIA: Nina X

Nina X

Ewan Morrison

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada

„Stal sa zo mňa nikto.
O mojej existencii nikto nič netušil...
Až kým sa mi nepodarilo utiecť."
To sú slová Niny, ženy, ktorú viac ako dvadsať rokov väznil maoistický kult v južnom Londýne. Jej príbeh je tragický, dojemný a napriek všetkému svojským spôsobom humorný. Prináša hlboký psychologický ponor do života bytosti, ktorá bola kruto vychovávaná v absolútnej ideologickej čistote komunistického režimu, až kým nestratila vlastnú osobnosť.

Nina nevie, čo je to matka či otec. Nikdy sa nestretla s iným dieťaťom. Nevlastnila knihy, hračky. Nemala súkromie. Vodca, ktorý okrem nej držal v izolácii aj ďalšie štyri ženy, ju nazýval Projektom. A Nina ním naozaj bola. Nepopísaný list oddelený od „falošných bohov kapitalizmu a narcistického kultu vlastnej osobnosti".
Po dlhých desaťročiach sa Nina dostáva na slobodu a na svetlo sveta sa vynára jej strastiplný príbeh zachytený v denníkoch, ktoré skrývajú šokujúce podrobnosti z Nininho života v sekte. To však zďaleka nie je všetko... Nine sa v mysli začínajú objavovať dávno vymazané spomienky na tajuplné úmrtia opradené množstvom otázok a záhad.

Pri písaní knihy sa snáď každý autor hoci len minimálne inšpiruje skutočnosťou. Príbehu to dodá na reálnosti, čitateľ lepšie pochopí konanie postáv a rýchlejšie sa vžije do ich pocitov.
V prípade tejto knihy by som však bola radšej, ak by všetko v nej bola len fikcia.
Poviem rovno, toto nie je ľahké a oddychové čítanie. Ja osobne som nenašla ani úsmevné momenty (skôr tragikomické). Ale niečím si ma kniha získala a nútila ma nad ňou premýšľať.

Príbeh je čitateľovi predostrený prostredníctvom Nininých zápiskov, ktoré si viedla počas života v sekte a aj po odchode z nej. Tento štýl písania, alebo skôr zachytávania jej myšlienok, bol pre mňa zo začiatku trošku mätúci. Keďže v sekte, kde vyrastala, bolo akékoľvek osobné vlastníctvo prejavom sebectva, Nina o sebe ani neuvažovala v prvej osobe, dokonca ani nemala meno. Žiadne ja, mňa, mne. Bola len Projekt. Tejto skutočnosti boli prispôsobené i jej zápisky, a tak som sprvu bola zmätená, o kom Nina vlastne hovorí. Avšak po pár stranách som si na to zvykla a pochopila som Ninin jazyk.
Pomocou týchto jej zápiskov som vedela, čo Nina na slobode prežíva, ako všetko vníma a aké odlišné je jej chápanie sveta od iných ľudí. Ja som badala (síce v menšej miere, ale aj tak) známky Štokholmského syndrómu. Boli chvíle, keď Nina bola rada, že už je zo sekty von. Cítila, že je to tak správne, pretože jej to hovorili všetci okolo. Na druhej strane však cítila akúsi ľútosť za životom, ktorý dôverne poznala a zo dňa na deň ju z neho vytrhli.
Áno, znie to čudne, ale plne som Ninu chápala a jej premýšľanie ma doslova fascinovalo, keďže mala úplne iné priority než ostatní ľudia.

„Mnohí ľudia sa snažia vravieť pozri sa na mňa a dokázať, že ich JA je dôležité. A neustále sa niekam ponáhľajú."

Dej síce nebol veľmi akčný, no po celý čas som mala pocit, akoby sa niečo v pozadí dialo, ale autor si to necháva pre seba. Takto som bola takmer celý čas v napätí a čakala som, čo nové sa odhalí.

Autor zároveň ukázal sociálny systém a ako naozaj funguje. Ninu nevedeli zaradiť a ani ona im to neuľahčovala. Rýchlo dokázala komukoľvek, kto bol k nej trochu milý, uveriť.

S podobnou knihou som sa ešte nestretla. Z niektorých praktík danej sekty som bola zhrozená a bolo mi Niny neskutočne ľúto. Žiadne hračky, žiadni kamaráti, ani rodičia, žiadne súkromie.  Na slobode sa strácala a nikto jej nedokázal porozumieť.
Pri tejto knihe je najhoršie asi to, že sa daná vec naozaj stala. Síce neviem, do akej miery si autor vymýšľal, ale už len samotný fakt, že niekde takáto Nina, ktorá bola x rokov väznená, žije, ma sprevádzal po celý čas čítania a ja som len neveriacky krútila hlavou.

Nina X nie je pre všetkých, ale myslím, že stojí za prečítanie. Ja som ju mala prečítanú za tri dni a na jej konci som bola prekvapená, ako rýchlo sa to celé skončilo.
Je to kniha plná zamyslení, ktorá ponúka úplne iný pohľad na svet.