RECENZIA: Motýlia izba

Motýlia izba

Lucinda Riley

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran

Posy Montagueová prežila idylické detstvo v starobylom rodinnom sídle v Suffolku, kde spolu s milovaným otcom chytala na lúkach motýle a neskôr tu vychovala aj vlastné deti. Teraz sa blíži k sedemdesiatke a stojí pred najťažším rozhodnutím svojho života. Napriek tomu, že každý kút vily Admirál je plný krásnych spomienok a nádherná záhrada nesie pečať jej dlhoročnej láskavej starostlivosti, sídlo pomaly chátra a Posy si uvedomuje, že nastal čas, aby ho predala.

Zrazu sa zjaví človek z Posinej minulosti – jej prvá láska Freddie, ktorý ju pred päťdesiatimi rokmi bez vysvetlenia opustil a teraz sa znovu uchádza o jej priazeň. Posy sa zmieta v protichodných pocitoch, trápi sa pre syna Sama, ktorému sa nedarí v podnikaní a stíha ho jeden neúspech za druhým, navyše sa musí vyrovnať aj s nečakaným návratom ľahkomyseľného mladšieho syna Nicka z Austrálie. Môže po takom veľkom sklamaní v mladosti uveriť, že Freddie to s ňou tentoraz myslí úprimne? Posy netuší, že Freddie pred ňou skrýva zničujúce tajomstvo. Niekedy sú ľudia nevinnými obeťami okolností, ktoré nemôžu ovplyvniť. Kto posúdi, či sa majú dozvedieť pravdu, alebo je povinnosťou tých, čo ich milujú, aby ich tohto poznania ušetrili?

S Lucindou Riley som sa prvýkrát stretla pri knihe Tieňová sestra (recenziu nájdete tu) a už vtedy som cítila, že raz budem jej fanúšik.
Napriek tomu, že sa naplno venuje sérii Sedem sestier, po dokončení tretej knihy z tejto série sa vrátila k rozpracovanému príbehu, z ktorého vznikla Motýlia izba.
Zatiaľčo pri Tieňovej sestre som sa o mojich kladných pocitoch voči autorke len domnievala, po prečítaní Motýlej izby som sa v nich utvrdila. Môžem o Lucinde smelo vyhlásiť, že sa dostala na priečku mojich obľúbených autorov.

Opäť sa stretávame s príbehom, ktorý zachytáva osudy niekoľkých generácií jednej rodiny. Lucinda dokáže majstrovsky opísať rodinné vzťahy, ktoré nie sú vždy ideálne. Každej postave vytvorila pevné charakterové črty, vďaka ktorým som si ako čitateľ niektorých obľúbila viac, niektorých menej a jednu postavu vôbec. Vďaka tejto pestrej škále pováh zabezpečila dynamiku príbehu, keďže každá postava bola jedinečná a tým pádom bolo jedinečné i jej chovanie.
Autorka sa zase pohrala s náhodami či osudom, ťažko povedať. No to, aké prepojenie bolo medzi postavami, mi vyrážalo dych. V podstate sa všetci navzájom poznali, ale zároveň si každý žil svoj život. Niektorých spájali silnejšie väzby, iných slabšie, ale napriek tomu konanie jedného ovplyvnilo konanie ďalšieho. Asi efekt motýlích krídel :)

Musím pochváliť štýl písania autorky. Je len pár spisovateľov, pri ktorých cítim, že daná kniha je ich, a že by som ich tvorbu spoznala aj pri inej knihe. Lucinda sa zaradila aj do tejto kategórie (takže na mojej priečke obľúbenosti vystúpila vyššie).
Jej štýl je jemný, čarovný a naozaj osobitý. Každej svojej postave (a že ich nebolo málo) vdýchla dušu. Živo som si každú z nich vedela predstaviť.
Lucinda vie taktiež vymyslieť skvelú zápletku. Neodhalíte len jedno tajomstvo, ale počas čítania zisťujete mnoho nových skutočností.
Veľmi dobre jej idú i opisy. Keď som zavrela oči, videla som vilu Admirál a jej krásne záhrady plné motýľov. Lucinda ma dokázala preniesť na úplne iné miesto.

Ako som spomínala, autorka sa nezameriava len na to dobré. Jej postavy čelili rôznym problémom, ktoré sa snažili vyriešiť a tým sa posúval dej.
Takto sa dal priestor rôznym témam, ako je napríklad disharmonický manželský život, láska rodičia k dieťaťu, aj keď si ju to dieťa nezaslúži a stará láska.
Práve stará láska bolo gro celej knihy. Aj keď som čakala možno trochu viac kapitol z minulosti, ktoré zrod tejto romance vysvetľovali, nemôžem sa sťažovať. Autorka ma v týchto kapitolách preniesla do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy si ženy hľadali svoje miesto vo svete a pomaly sa im otvárali rôzne možnosti.
Aj do tohto príbehu vsadila silné a odvážne hrdinky, ktoré sa museli rozhodnúť, ako budú pokračovať v živote. Či ostanú v starom dome, ktorý je pre jedného človeka až príliš veľký, alebo opustia manžela, ktorý ma násilnícke sklony a v neposlednom rade či príjmu dieťa inej matky za svoje.
Či už sa rozhodli tak alebo onak, ich prístupom k životu, ktorý chytili za pačesy a rozhodli sa dať mu iný rozmer, si ma úplne získali.

Pri tejto knihe som sa utvrdila v tom, že Lucinda vždy príde s niečím novým a navonok nezlučiteľné osudy dokáže spojiť.
Motýlia izba je magický príbeh, ktorý poukazuje na silu osudu a aj na silu žien - ako matiek, partneriek a priateliek.