RECENZIA: Posledný džentlmen

Posledný džentlmen

Michaela Zamari

Za knihu ďakujem autorke ♥

Aké je to vydať svoju prvú knihu na knižnom trhu, kde vás nikto nepozná, a zamotať sa pri tom s kolegom v práci, kde vás poznajú všetci?
Jennifer vie o tom svoje. Pred oslavou jej dvadsiatych šiestych narodenín v nej naplno prepukne vášeň pre písanie a snaží sa dostať svoj debut na pulty kníhkupectiev za každú cenu. Nemá však ani poňatia, čo ju to bude stáť.
Počas tejto životnej etapy sa jej cesta pretne so starším kolegom, s ktorým na prvý pohľad nemá nič spoločné. Sú ako oheň a voda. Majú protichodné názory, odlišné záujmy a iné priority. Napriek tomu nedokážu prejsť okolo seba bez povšimnutia.
Začnú sa nezáväzne stretávať. Veď, čo sa môže stať?
Jareda to však jednostaj ťahá domov, preč z hlavného mesta, kde sa Jennifer cíti ako ryba vo vode. Má vôbec ich vzťah šancu stať sa niečím viac? Alebo sa už dávno stal?

Pri tejto knihe mi sama autorka povedala, že ju čitatelia buď milujú alebo nenávidia. Pustila som sa do nej s veľkým odhodlaním, pretože som bola zvedavá, do ktorej kategórie sa zaradím.
A viete, aký výrok sa mi k tejto knihe hodí? Not great, not terrible... :D

Na knihe ma zaujala anotácia, ktorá sľubovala zaujímavú ľúbostnú zápletku. Ja mám vzťahy, kde je väčší vekový rozdiel, veľmi rada, a preto som sa na príbeh tešila (alebo aspoň na tú romantickú časť).
Taktiež ma zaujímalo pozadie vydania knihy, čím si ma Miška hneď získala, keďže ja do sveta kníh (od ich písania až po recenzovanie) nazerám vždy s veľkým nadšením.

Začiatok vzťahu Jennifer a Jareda na mňa pôsobil ako blesk z jasného neba. Prišiel rýchlo a nečakane, takže som sa nestihla ani poriadne začítať. Toto mi trošku prekážalo, pretože k hlavnej hrdinke som ešte nemala vybudovaný žiadny vzťah a už som s ňou mala prežívať emócie spojené s príchodom Jareda do jej života.
O čo menej sa hlavné postavy rozprávali v reálnom živote, o to viac si písali. Tieto "správové" úseky som mala veľmi rada, pretože sa čítali rýchlo a boli vtipné.

Jennifer sa nejako vo veľkom venovať nebudem, pretože bola fajn. Nebola tým typom postavy, ktorú chcete zabiť, ale nebola ani tou, ktorú milujete.
Jared, naopak, bol veľmi špecifická postava. Od začiatku bol tajomný, ale takým čudný spôsobom, akoby niečo skrýval. Neviem, či to bol Miškin zámer, aby tak pôsobil po celý čas, ale mne prekážalo, že som sa o ňom skoro nič nedozvedela. Pripadalo mi, že sám nevie, čo chce a veľmi ma to štvalo. Nevedela som si ani len predstaviť, ako situáciu vníma on.
Najsmutnejšie na tom celom je to, že takýto muži naozaj existujú a takéto vzťahy tiež. Preto, aj napriek tomu, že mi Jared akosi nesadol, som ho brala s rezervou, pretože Miška zachytila skutočnú osobu.
Tie, ktoré majú rady príbehy, kde sa muž kvôli žene zmení o 360°, toto pre vás nebude. Miška na Jaredovi krásne ukázala, že zázraky sa nedejú a ľudia sa málokedy menia.

Tu sa dostávame k tomu, že príbeh bol inšpirovaný skutočnými udalosťami. Poviem vám, že to z neho aj bolo cítiť a o to viac som si Mišku začala vážiť, pretože vyšla s kožou na trh. V knihe opisovala skutočných ľudí z jej života a nedávala si servítku pred ústa. Ľudí zachytila takých, akí naozaj boli a nikoho neprikrášlila ani neočiernila.

Musím však vyzdvihnúť dejovú líniu, kde sa riešilo vydanie knihy. Miška tam krásne ukázala, ako to na slovenskej vydavateľskej scéne funguje a ako sa autor musí nadrieť, ak chce svoje dielo dostať do kníhkupectiev. Tieto kapitoly ma veľmi bavili a veľa som sa z nich dozvedela.

Kniha pre mňa nebola sklamaním, ale ani ma nejako nenadchla. Páčilo sa mi, že v nej bol zachytený skutočný príbeh a úplne som chápala Miškinu potrebu vyrozprávať ho.
Nie je to typická romantická kniha, pretože si skutočne musí hľadať svojich čitateľov, ale určite nie je na zahodenie.