Valentínsky typ? Anna a francúzsky bozk!

 

Za knihu ďakujem kníhkupectvu bux ♥

Sedemnásťročná Anna sa cíti podvedená. Rodičia ju poslali na ročné štúdium do Paríža na opačný koniec sveta, do neznámej krajiny, hoci nevie ani slovko po francúzsky. Opúšťa priateľov, črtajúci sa vzťah aj pohodlný americký život, aby začala od základov. Paríž je mestom nevídaných možností, za iných okolností by ju očaril, ale bez svojich najbližších a znalosti jazyka je ako stratená. Rozhodne sa aspoň vyťažiť z pobytu čo najviac a priblížiť sa k svojmu dlhoročnému snu. Pomocnú ruku jej podá šarmantný, bystrý, vtipný spolužiak Étienne. Skrátka chlapec, ktorý má všetko. Žiaľ, aj priateľku. Anna síce verí, že doma na ňu čaká ten pravý, no ani Étienne ju nenecháva chladnou. Napokon, v meste zamilovaných sa láske ťažko odoláva.

V týchto časoch korony nemáme veľa možností cestovať. Sme radi, ak sa dostaneme do iného okresu a naspäť bez problémov. Množstvo voľného času trávime doma, a preto si oveľa častejšie sadáme k filmom, seriálom či knihám.
Ja osobne najradšej cestujem vďaka knihám. Páči sa mi, že polovicu týždňa som v mrazivej Škandinávii a o pár dní sa už vyhrievam pri mori.
Mojou najobľúbenejšou knižnou destináciou je však Francúzsko. Hovorím to stále, že tú krajinu, aj keď som v nej nikdy nebola, istým spôsobom zbožňujem.
Anna a francúzsky bozk ma zaviedla priamo do Paríža a na chvíľu som mala pocit, že tam som naozaj.

Príbeh sa začína príchodom Anny na internát v Latinskej štvrti v Paríži. Rodičia ju síce zapísali na školu pre americké deti, ale niekoľko tisícok kilometrov od domova.
Anna hneď v prvý večer stretáva Étienna, príťažlivého mladíka, okolo ktorého sa začne točiť jej svet.
Hneď od samého začiatku mi bolo jasné, že pôjde o milý, príjemný, pekný príbeh. Veľmi som sa z toho tešila, keďže po Pilieroch moci som potrebovala oddychovú knihu.
Anna ako hlavná postava mi bola sympatická. Páčilo sa mi jej zmýšľanie. Bolo typicky dievčenské a mládežnícke. Miestami bola trochu pochabá a správala sa ako štrnásťročná, ale dokázala som jej to odpustiť.
Étienne bol fajn. Výzorom nebol úplne môj typ a povahou bol u mňa na vážkach. Sprvu som si ho obľúbila. Proste mladý, rozumný, sedemnásťročný chlapec. Neskôr mi bol však jemne proti srsti. Nieslo sa v ňom dosť veľa nenávisti k jednej osobe a k vzťahu medzi ním a jeho priateľkou sa ani nejdem vyjadrovať. Oceňujem rázne rozhodnutia a nie polročné naťahovanie, ktoré situáciu nikam neposunie.
Takže postavy by som klasifikovala ako príjemné, občas otravné a detinské, ale inak fajn. 

 „V meste zamilovaných sa láske ťažko odoláva."

 
Musím však vyzdvihnúť prostredie a miesto, kam autorka príbeh vsadila. Parížom, mesto svetla a lásky, mi ihneď ulahodila.
Opisy Latinskej štvrti a známych turistických lokácií boli veľmi výstižné, autentické a ja som sa tam v duchu niekoľkokrát preniesla.
Napriek tomu, že som v tejto situácií skutočný domased, mala som sto chutí sadnúť na lietadlo a odísť do Francúzska.
Taktiež sa mi páčilo vykreslenie života na internáte. Ako keby autorka chcela ukázať, že sa nie je čoho báť a treba ísť do toho, hoci aj cez celý oceán.
V konečnom dôsledku Perkins vytvorila úžasnú atmosféru Paríža, ktorá ma úplne pohltila a každou stranou som si ju užívala viac a viac.

I keď bola kniha písaná výborným, ľahkým štýlom, autorka sa nevyhla ani vážnejším témam. Zamerala sa na vzťah mladých ľudí s ich rodičmi. Myslím, že tým chcela ukázať, že človek nachádzajúci sa v zlej rodinnej situácii, nikdy nie je sám, hoci si to možno myslí.
Upozornila na dôležitosť priateľstva a na nevyhnutnosť mať blízkeho kamaráta, ktorý vie pochopiť i poradiť.
Avšak, aj keď sa Perkins nevyhla ťaživejším témam, príbeh nestratil nič zo svojej nežnosti a ľahkosti.

Na záver poviem už len toľko, že hoci mi postavy nie v každej situácii sadli, vedela som sa s nimi stotožniť a určite mi zážitok z čítania nekazili.
V knihe je zachytená mladosť, láska, priateľstvo, sloboda a kúsok Paríža. Myslím, že sú to veci, kvôli ktorým sa oplatí si ju prečítať.