Záhadné vraždy v internáte: Úmrtia, ktoré spája jediné miesto - internát Fleat House. Podarí sa Jazmine Hunterovej chytiť vraha skôr, než si nájde ďalšiu obeť?

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Náhla smrť žiaka malej súkromnej internátnej školy Fleat House je šokujúcou udalosťou, ktorú riaditeľ školy okamžite označí za tragickú nehodu. Miestna polícia však nemôže vylúčiť úmyselnú vraždu a k prípadu si vyžiada skúsenú vyšetrovateľku Jazmine. Tá zo súkromných dôvodov už dávno opustila policajnú kariéru, no súhlasí s tým, že sa prípadu ujme. Len čo Jazmine začne prenikať do tajomstiev za bránami internátnej školy, udalosti naberú znepokojivý spád. Zmiznutie ďalšieho chlapca nenechá na seba dlho čakať...

Lucindu Riley má väčšina čitateľov zafixovanú ako autorku romanticko-historických kníh. V skutočnosti však na začiatku svojej kariéry napísala aj detektívku, ktorá patrila do prvej trojice jej kníh. Bohužiaľ, Záhadné vraždy v internáte už nestihla upraviť a do rúk sa čitateľom dostala prvotná verzia, keďže Lucindin syn nechcel do diela zasahovať.
Pri „rileyovkách“ idem vždy na istotu, hoci v tomto prípade som bola jemne na vážkach. Popravde, bála som sa, či sa mi Lucinda bude v tomto žánri páčiť, keďže som pri nej zvyknutá na niečo iné.
Nakoniec to ale dopadlo dobre.

 

Príbeh sa začína záhadným úmrtím Charlieho, žiaka internátu Fleat House. Ako a prečo sa chlapec celý život alergický na aspirín, dostal k dvom tabletkám v tomto prípade vraždiacej látky?
To je prvá a asi najopakovanejšia otázka hlavnej hrdinky Jazmine „Jaz“ Hunterovej, vyšetrovateľky tohto prípadu.
Čakala som staršiu ženu, možno päťdesiatničku, a preto ma príjemne prekvapilo, že Lucinda jej vybrala vek niečo cez tridsať rokov. Od samého začiatku som k nej prechovávala sympatie. Bola inteligentná a napriek svojej najväčšej slabosti – láske k manželovi, ho dokázala opustiť a zariadiť si život po svojom, čo si vyžadovalo veľkú dávku vnútornej sily, vytrvalosti a pevnej vôle.
Bola o čosi iná než ostatné Lucindine hlavné hrdinky. Mám pocit, že autorka sa jej postave venovala menej, keďže v tejto knihe šlo o vyriešenie úmrtí a nie o súkromný život Jaz, hoci samozrejme, aj ten sa dostal občas k slovu.

 

Novinkou pre mňa bola absencia historickej línie. Lucindina tvorba sa vždy vyznačovala najmä striedaním súčasnosti a minulosti, pričom Záhadné vraždy v internáte zachytávali iba prítomnosť. Striedanie časových období mi však vôbec nechýbalo, keďže ho bohato zastúpilo striedanie pohľadov.
Príbeh je písaný v tretej osobe, ale počas celého deja sa venuje hneď niekoľkým postavám. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo spoznávanie Jaz nešlo až to takej hĺbky (a možno sa pôvodne plánovala séria).
Táto častá výmena pohľadov bola väčšinu času veľmi vítaná, keďže som mohla spoznať aj ďalšie postavy. Lucinda si dala záležať a vykreslila ich tak vierohodne, že každý z nich mal svoju minulosť, o ktorej som sa postupne dozvedala viac.
Týmto krokom sa rozširoval aj okruh možných páchateľov, čo viedlo k tomu, že som nemala pevný tip na vraha.

„Zastávam teóriu, že na každú vraždu mal páchateľ jeden zo štyroch dôvodov: peniaze, lásku, odplatu alebo strach. Všetci slávni detektívi vedeli dokonale odhadnúť ľudskú povahu. Vieš to aj ty, miláčik. Neboj sa využiť svoje nadanie."

 

Až na pár maličkostí je táto kniha typickou tvorbou Lucindy. Badať to bolo najviac pri rodinných väzbách, ktoré sa dostali do popredia. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi rodičmi navzájom, vzdialené príbuzenstvo, nepokrvná rodina a mnoho ďalšieho. Toto boli podľa mňa veci, v ktorých sa Lucinda priam vyžívala, a preto nemohli chýbať ani v tomto prípade.
Skvelo dokázala tiež zachytiť atmosféru Norfolku a jeho okolia. Predstava internátnej školy v starobylej budove, sychravé, hmlou obklopené dni a šum lístia ma dokonalo navnadili na dané prostredie.
Kniha sa tiež čítala napočudovanie veľmi rýchlo. Poväčšine pri Lucindinej tvorbe strávim aj päť či šesť dní, teraz to boli dva.
Jediné, čo mi ale veľmi chýbalo a vnímam to ako negatívum, bol nedostatok napätia. Dej bol plynulý, zápletka zaujímavá, ale občas to už bolo priveľmi monotónne. Miestami sa oveľa viac riešili medziľudské vzťahy než samotné vyšetrovanie. Tento fakt ma mrzí, ale uvedomujem si, že kniha neprešla autorkinou úpravou.

 

Inak sú ale Záhadné vraždy v internáte príjemným čítaním na nadchádzajúce jesenné obdobie. Kniha môže osloviť najmä začiatočníkov v žánri detektívok.
A naozaj mi je ľúto, že nespoznáme ďalšie prípady Jaz Hunterovej, pretože autorka nechala veľa tém v jej súkromnom živote otvorených.
Nuž, takto si aspoň môžeme potrénovať fantáziu a pokračovanie jej života vymyslieť sami.