Bzukot včiel: Magický príbeh o dieťati pobozkanom diablom

 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada ♥

Emotívny príbeh o rodinných putách, záhadnom dieťati, jeho včelách, vôni pomarančovníkov, láske, zrade aj nenávisti odohrávajúci sa v krajine zmietanej revolúciou a ničivou španielskou chrípkou.

V deň, keď stará pestúnka Nana Reja našla pod mostom opustené dieťa obklopené včelami, začal sa život jedného mexického mestečka raz a navždy meniť. Chlapčekovi, ktorého pre jeho znetvorenú tvár miestni volali „dieťa pobozkané diablom“, otvorila svoju náruč rodina miestnych plantážnikov, ktorá ho vychovávala ako vlastného.
Simonopia odmalička obklopoval roj včiel, ktorý ho všade sprevádzal a chránil. A ako rástol, prinášal do života svojich adoptívnych rodičov čoraz viac zázrakov. Mal totiž jednu výnimočnú schopnosť... Keď zavrel oči, videl to, čo nikto iný – prichádzali k nemu vízie toho, čo ešte len príde – krásne, aj tie nebezpečné.

Na pozadí mexickej revolúcie a španielskej chrípky sa tak odvíja jedinečný príbeh zachytávajúci nielen osud krajiny, ale aj rodiny, ktorá vložila svoju lásku, vieru a budúcnosť do rúk niekomu, koho čisté srdce ochránilo celý rod pred zradou, chamtivosťou a nenávisťou.

Leto je v plnom prúde a vysoké teploty nám dávajú zabrať.
Pokiaľ však máte čas, odporúčam sadnúť si niekde do chládku, započúvať sa do spevu vtákov a cez horúčavy sa preniesť v spoločnosti dobrej knihy.
Môže ňou byť napríklad aj Bzukot včiel. Ten prináša magický príbeh z prvej polovice 20.storočia, ktorý sa odohráva v Mexiku, od ktorého teraz teplotami nemáme ďaleko.

Rada by som začala hlavným hrdinom, no popravde neviem, koho zaňho označiť.
Na začiatku sa ním javí Simonopio, ktorého našli ako opustené dieťa kdesi pod mostom, ale neskôr sa k slovu dostáva Francisco junior, ktorý je potomkom rodiny, ktorej život v knihe sledujeme.
Nech už je hlavnou postavou ktokoľvek, musím sa pristaviť pri Simonopiovi.
Celé rozprávanie sa začína jeho nájdením. Od útleho detstva je chlapec so znetvorenou tvárou obklopený včelami, ktoré mu našepkávajú a pomáhajú. Vďaka tomu vidí viac, cíti viac a pozná viac.
Sledovať jeho funkciu v deji ma veľmi bavilo. Nikdy nič nerobil bezdôvodne a bol postavou, ktorá aj malým pričinením dokázala zmeniť chod všetkého.
Francisco junior, ktorého meno spoznávame o čosi neskôr, hoci má vždy čo povedať, bol skvelým rozprávačom. Bavilo ma čítať o jeho názoroch na rôzne situácie a šibalstvách z detstva.

Sympatické mi boli i ostatné postavy, ktoré boli výborne vykreslené.
Hrdá, no o to viac srdečná Beatriz, usilovný a zanietený Francisco, tichá a pokojná starká Reja či malý huncút Francisco junior.
Každý (a nie len) z nich mi prirástol k srdcu. Ich charaktery boli pevne dané, činy odôvodnené a ich povahy niesli ako dobré, tak i menej dobré vlastnosti.
Zároveň vyzdvihujem zápornú postavu, ktorá po celý čas akoby číhala v kríkoch a bolo len otázkou času, kedy z nich vylezie.
Musím sa priznať, že som z daného človeka sama mala strach. Vždy, keď sa dostal na scénu, som cítila zvláštny nepokoj a vedela som, že nič dobré neprinesie.
Pre mňa nie je umením napísať kladné postavy, ale tie záporné. Sofía Segovia to zvládla na jednotku a napriek tomu, že do deja vložila len jedného záporáka, perfektne ho vykryštalizovala a úplne to stačilo. 

 

Rovnako, ako písali čitatelia v iných recenziách, aj mne sa začítavalo trochu ťažšie.
S menami mám v knihách celkovo problém, takže ak na mňa niekto vychrli naraz xy postáv a každá má nejaké španielske meno, ktoré je pre mňa o to komplikovanejšie zapamätať si, chvíľu mi trvá, kým sa zorientujem.
Problém mi ešte robili pohľady. Jedna kapitola bola písaná v tretej osobe, iná v prvej. Bolo to trošku mätúce, ale pomerne rýchlo som si zvykla, takže potom som to už ako prekážku nevnímala.
Každopádne, kniha nie je na rýchle prečítanie. Treba si k nej sadnúť, venovať jej plnú pozornosť a vracať sa k nej pravidelne. Inak by sa ľahko mohlo stať, že čitateľ stratí prehľad.

Napriek týmto menším nedostatkom bola kniha napísaná naozaj bravúrne, hoci priznávam, na konci som ostala v rozpakoch, keďže sa mi ťažko hľadal skrytý význam, ktorý tam je (a opäť priznávam, že som ho nenašla, ale gratulujem tým, ktorí áno). Preto som upozornila, že treba čítať pozorne, čo sa mne nie vždy podarilo.
Keď som sa však do knihy začítala, vedela som sa do nej úplne ponoriť a živo si predstaviť slnkom zaliate plantáže, vysoké hory a tvrdo pracujúcich ľudí. 

Bzukot včiel je magický príbeh, na ktorom vás zaujme najmä Simonopio, nad ktorým premýšľam doteraz.
Zároveň v ňom nájdete mnoho silných myšlienok, nad ktorými oplatí zamyslieť sa.
Pokiaľ hľadáte o čosi náročnejšie, no o to krajšie čítanie na leto, toto je môj tip.