Deň, keď sme zmizli

Deň, keď sme zmizli

Lucy Robinson 

Annie je svojská tridsiatnička, ktorá sa mužom vyhýba ako čert krížu, odkedy za smrťou jej mamy stojí muž. Jej partiu priateľov tvoria Tim, ktorý je psychiater a poznajú sa zo psychoterapie, Claudine, jej kolegyňa z práce a Lizzy, prelietavá sestra. Všetko sa však zmení v jeden večer, keď k nej do salóna zavíta charizmatický a milý Stephen Flint.
Kate sa zamestnáva na konskej farme slávneho jazda na juhu Anglicka. Vraj potrebuje oddych od práci v Googli. Za týmto útekom je však niečo viac, čo Kate nedovolí voľne sa nadýchnuť. Po čase sa však odviaže, obľúbi si prácu s koňmi a zamiluje sa do svojho šéfa Marka Waverleyho. Avšak, každý deň čaká, že ju dobehne minulosť.
Annie a Kate toho majú spoločného viac, než sa zdá. Ich osudy splynú v jedno. Doslova. 

„Ak sme naozaj takí blázni ako ľudia v tejto skupine, mali by sme sa zabiť." 

Deň, keď sme zmizli je kniha, ktorá poukazuje na to, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Tento pocit z deja som mala od začiatku a len som sa v ňom neskôr utvrdila. Prípad týchto dvoch kamarátok ukazuje, ako by sa zdalo na to, že jedna z nich konečne nájde po dlhých rokoch súženia stabilitu a pokoj, pričom tá druhá utečie od perfektnej práce na smradľavú farmu. Netreba sa však nechať uniesť emóciami a tvoriť unáhlené závery. 

Knihu tvorí tridsaťtri kapitol, ktoré sú síce dlhé, ale čítajú sa veľmi ľahko. Čitateľ sa v postavách rýchlo zorientuje a privíta aj útržky z minulosti, ktoré objasňujú, ako zomrela mama Annie. Dej sa už po pár stranách zaujímavo rozbieha, keďže sa vždy striedajú pohľady dvoch hlavných postáv. 

Po prvých sto stranách už vznikajú sľubované páriky a čitateľ si jeden z nich si určite obľúbi viac, a preto sa aj viac teší na kapitoly z pohľadu danej postavy. No oba pohľady sú veľmi dôležité, keďže som ako čitateľ bola naozaj vo veľkom napätí ohľadom Katinej minulosti, ktorá bola stále zahalená rúškom tajomnosti. 

Dievčatám sa v podstate stalo to isté. Obidve sa zaľúbili do svojich šéfov. Obaja sú však diametrálne odlišní a to poukazuje aj na odlišnosť dievčat. Nič však nie je tak, ako sa zdá a celá pravda vyjde najavo až na konci knihy, preto sa ju oplatí celú prečítať. 

Kniha je plná vzťahov medzi priateľmi. Že človek akosi už nepotrebuje kamarátov, keď si nájde partnera, ale nie vždy sa mu to môže vyplatiť. 

Ak mám povedať pravdu, viac som si obľúbila Kate a Marka. Mali taký reálnejší a uveriteľnejší vzťah. Stephen bol až príliš dokonalý na to, aby všetko čo vraví bola aj pravda. Na Stephenovi sa mi nepáčilo, že Annie balil na dovolenky, darčeky a podobné somarinky. Zato Mark sa na nič nehral, nič nesľuboval a ani nič od Kate neočakával. Veď im aj trvalo, kým si uvedomili, čo k sebe cítia. 

Ako som písala, kniha sa čítala ľahko, ale nebola nejaká svetoborná. Skôr taká oddychovka pre ženy, ktoré sa možno hľadajú alebo prežívajú ťažké obdobie vo vzťahu. Hlavné hrdinky ukazujú, že útek je niekedy možno najlepším riešením, keďže práve na ceste od zla môžete nájsť šťastie. 


Úryvok knihy zo zadnej strany prebalu:

Becca sa už neudržala. Najprv odfrkla, potom sa vzdala a rozosmiala sa . „Mala by si ísť na lobotómiu, moja! Neuveriteľné! Odišla si z práce pre stres a prišla si do žrebčína, aby si sa z neho dostala? Do žrebčína, kde ťa čaká dvanásť hodín manuálnej práce denne? Na čo si myslela?" 
„No..."
„Nemohla si radšej predávať kebaby, zlatko? Bože, toto nemá chybu."
Usmiala som sa, hoci ma premáhali vyčerpanie a strach. Becca sa prekotúľala po mojej posteli s neviditeľnou puškou v rukách a zaujala skrytú polohu pri okne. Niekoho vyzerala. S krátkymi vlasmi a tmavými očami vyzerá ako pravý vojak, pomyslela som si. 
„Bum," zašepkala do neviditeľného mikrofónu. „Obaja nepriatelia sú mŕtvi. Oblasť je čistá, opakujem, oblasť je čistá. Všetci psychiatri naháňajúci Kate Bradyovú sú zneškodnení."