Anjeli noci
Anjeli noci
Miroslava Varáčková
Dokáže prijať pravdu o svojej láske?
Mirka Varáčková sa nám pripomenula s opätovným vydaním knihy Anjeli noci. Mne sa do rúk dostalo práve druhé vydanie a musím povedať, že ani nie som prekvapená, že kniha bola v roku 2009 (1.vydanie) bestsellerom.
Kapitoly v knihe sú síce dlhšie, ale delia sa na mnoho menších častí, čo je pre čitateľa, ktorý ma nabitý program, naozaj vhodné. Nemusela som sa báť, že ma niekto vyruší pri rozčítanom texte, pretože tie odseky boli naozaj primerane krátke. Proste v nich bolo všetko, čo v nich byť aj malo, takže som si mohla čítať aj len pár minút denne bez obáv, že nedočítam nejakú kapitolu.
Pri prvých stránkach som sa obávala, že čítam len pozmenenú knihu Život jedna báseň (Colleen Hoover), pretože hlavné hrdinky v týchto dvoch knihách mali toho dosť spoločného, ale iba na oko. Dokonca, Colleen svoju knihu vydala v roku 2012, pričom Mirka o tri roky skôr, takže nemôžeme hovoriť o kopírovaní alebo inšpirovaní.
Ako prvé musím pochváliť veľmi pekné opisovanie scén. Prvé stretnutie Emy a Adama vo mne rozdúchalo veľké emócie a nebolo tomu inak ani pri iných momentoch v knihe. Mirka sa krásne vyhrala so slovíčkami a myslím, že ani jedno dievčenské srdce nenechala chladným.
„Adam bol ako otrávené jablko. Sladký a lákavý na pohľad, no zabíjal."
Narozdiel od iných Mirkiných kníh, v ktorých sa poväčšine venuje ťažkým témam (znásilnenie, týranie atď.), v tejto sa tomu trochu vyhla. V podstate to bolo na jej pomery ešte „lite". Myslím, že to bolo spôsobené skutočnosťou, že do príbehu pridala fantasy prvky, ktoré už samé o sebe oživili dej. Takže v konečnom dôsledku je dobre, že nemiešala jablká s hruškami.
Tých fantasy prvkov som sa sprvu bála. Predsa len, nepoznám veľa Slovákov, ktorí by zachádzali do tohto žánru. Popravde, najprv mi prišla Adamova „výnimočnosť" trošku divná. Čakala som hocičo, len nie to, čo naozaj bol. Aj tak mi to však prišlo pritiahnuté za vlasy, pretože jeho schopnosť pre mňa nemala žiaden vyšší význam. Potom som sa však dozvedela, že tam ide aj o iné veci, no nechcem prezrádzať.
Keď na povrch začali vychádzať prvé tajomstvá, Adam mi prišiel ako nerozhodný školáčik. V jednej chvíli bral Emu von a vravel jej, aká je skvelá a v druhej chvíli ju od seba odstrkoval so slovami, že je pre ňu nebezpečné, ak sa budú stretávať. Naozaj mi to miestami liezlo na nervy, pretože som nevedela, na čom Ema je a čo sa vlastne deje. Avšak, viac-menej to chápem, keďže s ňou chcel byť, ale nechcel, aby sa jej kvôli nemu niečo stalo.
Ku koncu knihy sa stala jedna vec, ktorá ma dosť prekvapila a nemala by sa stávať. Autorka akosi pozabudla, že Adam a Emina mama sa na začiatku už stretli, pritom na konci príbehu nechápala, odkiaľ sa poznajú. Dosť ma to vykoľajilo a nevedela som, čo si o tom myslieť. Dúfam, že som to nepochopila zle, pretože nerada by som tu písala zavádzajúce informácie.
V konečnom dôsledku sa mi kniha veľmi páčila a naozaj som sa pri nej veľmi dobre odpútala od reality. Čítala sa veľmi dobre a rýchlo. Je to taká oddychovka, ktorá dokáže človeka vrátiť späť do puberty, času prvých lások. Odporúčam ju všetkým ženám a dievčatám, ktoré majú rady tému zakázanej lásky.
Úryvok z knihy:
Zohla som sa nad knihu ešte nižšie a hrala sa na neviditeľnú. Prepisovala som si poznámky, hoci toto učivo sme stihli na bývalej škole už prebrať a mala som ho v malíčku.
Neuniklo mi, keď sa ku mne otočila Nela a zasmiala sa. To bol len nápad, prezradiť sa!
„Skrýva v sebe oheň, čo spaľuje ma túžbou," zrazu som priamo za sebou začula jeho hlas.
„V očiach jej čítam otázky a hlad.
Topí sa už na pohľad.
Nesmiem ju chytiť do pavučiny, z ktorej niet úniku.
Radšej zvolím smrť."
Čítal báseň od neznámeho autora a ja som cítila celou svojou bytosťou, že sa pri tom pozerá na mňa. Jeho pohľad ma pálil na chrbte, ani som sa nehla. Hlboký zamatový hlas znel triedou a pôsobil ako rajská hudba.
Žiadne komentáre: