Placebo Ja

Placebo Ja 

Baja Dolce

 

Ema stratila všetku nádej v lepšie zajtrajšky po tom, čo o Chrisovi zistila nepríjemné tajomstvo. S potrebou „resetu" súhlasila s pracovnou cestou do Milána. Osud sa s Emou opäť škaredo zahral a do cesty jej poslal niekdajšieho milenca. Ema zistila, že city, ktoré k nemu prechovávala vôbec nezmizli a sú rovnako intenzívne ako na začiatku. Mier je v nedohľadne a predsudky, ktoré v sebe obaja pestujú, sa im javia reálnejšie než skutočná pravda. 

Dostanú sa k svojmu vysnívanému koncu, alebo si navždy povedia zbohom?



 Ako prvé by som rada vyzdvihla krásne fialové balenie, v ktorom bola kniha, keď mi prišla. Stužka, ochranný papier a lupienky ruží na mňa spravili veľmi dobrý dojem a takú nádielku som naozaj nečakala. Všetko bolo, ako inak, fialové. Vo vnútri na mňa čakalo nádherné venovanie a originálna záložka. Taktiež oceňujem informačnú kartičku s odkazmi na všetky sociálne siete. Baja si na tom dala naozaj záležať a myslím si, že tým svojim čitateľom chcela ukázať, ako veľmi si ich váži. 

Prejdime však k samotnej knihe. Prvé kapitoly vás dokážu opäť vtiahnuť do deja, aj keď ste možno prvý diel prečítali pred niekoľkými mesiacmi. S postavami sa čitateľ nanovo nezoznamuje, čo nespomaľuje dej, práveže ho rýchlo posúva vpred. 

Po niekoľkých kapitolách sa spolu s hlavnou hrdinkou presúvame do Milána na pracovnú cestu. Musím poukázať na Bajinu húževnatosť, ktorá sa neukázala len pri úžasnom balení, ale aj pri písaní. Miesta, na ktorých Ema bola, Baja vykreslila až neuveriteľne reálne, až som mala miestami pocit, že som tam naozaj bola. Už dávno som si pri jej príbehoch všimla, že si vždy dopredu naštuduje, o čom bude písať, a preto dielo naberá na kvalite. Toto je cnosť, ktorú si na autoroch treba vážiť. 

Baja si nie len vždy overí, čo do príbehu dá, ale taktiež si na všetky svoje knihy dobre pamätá. Môžete si to všimnúť aj v Placebo Ja, kde prepojila dva svoje príbehy, čo v čitateľovi, ktorí ich dobre pozná, zanechá úžasné a nostalgické pocity, keďže sa môže vrátiť k predchádzajúcim hrdinom, ktorých už dôverne pozná. 

„Zachraňujeme sa navzájom."

Zatiaľčo Placebo On bolo zo začiatku menšie klišé a všetko bolo až do posledných chvíľ dokonalé, pri Placebo Ja si na to už ani nespomeniete. Perfektné chvíle vystrieda smútok, zmätenosť v citoch a intrigy. Chvíľami sa zdá, že Ema má toho na pleciach naloženého viac, než by bol človek schopný uniesť a to konečne dodalo deju tú pravú drámu, ktorá bola po tých ružových dňoch v predchádzajúcej časti naozaj potrebná. 

Nebola núdza ani o vtipné momenty, ktoré Baja dokázala vykresliť veľmi dobre. Keďže čerpá inšpiráciu zo svojho okolia a z bežného života, nie je prekvapením, že som sa v týchto chvíľach našla a naozaj ma výborne pobavili. Taktiež ma oslovila Emina výrečnosť a trefné poznámky. Hlavne na tie poznámky je Baja naozaj expert. 

Koniec knihy je jedno veľké rozuzlenie a prekvapenie. Dozvedáme sa, že nie vždy je všetko také, ako sa zdá, alebo ako nám niekto povie. Nebudem to tu veľmi rozpisovať, keďže nechcem veľa prezrádzať, ale koniec je naozaj bomba. A keď si pomyslím, že som bola presvedčená o tom, že Chris je psychicky chorý (trafený na hlavu)...

Epilóg Baja super vygradovala a nechala vo mne otázniky, na ktorých odpoveď si budem musieť počkať do jesene. 


Nakoniec by som sa Baji chcela veľmi poďakovať za to, že vždy si vypočuje všetky moje hlasovky, aj keď sú niekedy od veci a skáčem od témy k téme, za to, že žije pre všetkých svojich čitateľov a v neposlednom rade som jej vďačná, že nám priniesla taký skvelý príbeh, akým je Placebo.

 Úryvok z knihy:
„Si prekrásna," zašepkal Chris , keď sa ku mne sklonil tak, že sa mi takmer dotkol perami krku. Striaslo ma. 
„Vďaka," odvetila som a on si ma k sebe pritiahol bližšie. 
„Nepáči sa mi, aká si nedostupná, Ema. Potrebujem sa s tebou večer porozprávať," vravel tichšie, keď chlapci nastupovali do limuzíny, ktorú nám poslali. Pred autom som na chvíľku zastavila a zadívala som sa na svojho prekrásneho kata. 
„Nie je sa o čom rozprávať, Christopher. Zavrel si si všetky dvere a teraz môžeš zavrieť aj ďalšie, keď nastúpiš do auta. A už sa k tomu nevracaj, ak si ma čo i len trochu vážiš," povedala som ticho a nasadla som do auta, ktoré chlapci vzrušene obdivovali. Chris nastúpil hneď po mne a dvere zabuchol hlasnejšie,  ako bolo nutné. Tvár mal stiahnutú a zachmúrenú. Vyzeral nahnevaný, ale ja som sa mu snažila venovať čo najmenej pozornosti. Cítila som sa však zvláštne. Aj po tom všetkom mi stále nebol ľahostajný, hoci som si to z celej duše priala. 


S autorkou sa budete môcť stretnúť 19.7.2019 v Michalovciach!!!