Stratení

Stratení

Gayle Forman

 

V Central Parku sa nezvyčajným spôsobom stretnú traja mladí ľudia.  Freya, vychádzajúca spevácka hviezda, ktorá stratila hlas a jej mama to prežíva horšie než ona samotná. Harun, mladík, ktorý chce ujsť s chlapcom, ktorého miluje, zatiaľčo jeho rodina nič netuší. Harun sa bojí, že kvôli ich vierovyznaniu a oddanosti tradíciám jeho rozhodnutie nepríjmu. A nakoniec Nathaniel. Do New Yorku ho nahnala rodinná tragédia, ktorá ho prinútila k striktnému rozhodnutiu o jeho živote. Predtým chce však navštíviť všetky miesta, na ktoré mal ísť spolu s otcom, no nikdy sa k tomu nedostali. 
Všetci traja sa cítia osamelí a stratení. Pomaly pred sebou odkývajú minulosť, ktorú si nechceli priznať. A to všetko sa odohráva počas jedného dňa. 

Dokážu nájsť opäť správnu cestu?

 Tak veľmi ako som tú knihu chcela, teraz neľutujem, že som si ju nekúpila (dostala som ju). Často som bola zmätená, nerozumela som smerovaniu deja a celkovo ma okrem hlavnej zápletky nijak extra neoslovila. 

Traja neznámi ľudia sa stretnú v parku a každý z nich je stratený. No všetci traja iným spôsobom. Od duševného stavu a potreby len tak vypadnúť, hľadania bývalej lásky, až po ozajstné blúdenie veľkomestom. Vyzeralo to sľubne...vyzeralo. 

Môžem pochváliť prepojenie postáv. Keďže sa striedajú pohľady troch hlavných hrdinov, tak to autorka vymyslela naozaj zaujímavo. 

„Láska je podmienená. Tak ako všetko."

Pre Formanovú je asi trojka posvätné číslo, keďže ho využívala často. Okrem troch postáv tu máme aj tri prvé kapitoly, ktorým som nerozumela. Síce sa všetko vyjasnilo na nasledujúcich stranách, ktoré boli pohľadmi do minulosti, no aj tak sa to mohlo spraviť nejako inak, keďže tie comebacky ma naozaj nudili. Avšak, mohli sme lepšie nahliadnuť do životov Freye, Haruna a Nathaniela. 

Páčil sa mi však fakt, že autorka poukázala na samoľúbosť ľudí. Pretože zo začiatku knihy každá postava zotrvávala s ostatnými dvoma len z nejakého sebeckého dôvodu. My, ľudia, takí naozaj sme a niekedy si to ani neuvedomujeme ako niekoho využívame len pre naše potešenie. 

A ako som sa dostávala ku koncu knihy a čakala som nejaké posolstvo alebo niečo, čo by mi osvetlilo všetky rozhodnutia postáv a mala by som nejaké tušenie, kam dej smeruje, čakala som márne. Bola som čoraz zmätenejšia a naozaj ma čítanie prestávalo baviť. 

Takže v skratke. Kniha ma sklamala a čakala som oveľa viac. Námet bola zaujímavý a dalo sa z neho vyťažiť omnoho zábavnejší príbeh, no nestalo sa, čo mi je ľúto. Knihu odporúčam pre tých, ktorí niekde cestujú a nemajú žiadnu inú so sebou. Inak by som po nej asi nesiahla. 

Úryvok z knihy: 
Nathaniel ešte vždy „telefonuje" s Freyou, keď sa Freya s Harunom víťazoslávne a so smiechom vynoria z kancelárie. 
„Čo to...?" zarazí sa asistentka. 
„Och, tu ste," povie Nathaniel a zavesí. 
„Čo ste tam robili?" vypočúva ich. 
Freya neodvetí. Vezme Nathaniela za ruku a zatrilkuje: „Už musíme ísť." 
„Vedel si, že tam boli?" obráti sa asistentka na Nathaniela. „To Haydena nepoteší."
„Ále no," mávne Freya rukou, chytí aj Haruna a oboch ich vedie k výťahu. 
„Čo mám Haydenovi odkázať?" volá za nimi asistentka. 
Harun stisne tlačidlo výťahu. Dvere sa otvoria a Freya sa otočí k asistentke. „Povedzte mu, že umenie je osobné. Biznis nie." Dvere sa zavrú. Chytia sa za ruky a každý z nich zažíva to, čo sa im iba pred pár hodinami zdalo nepredstaviteľné: šťastie.