Ak mi dovolíš

Ak mi dovolíš

Hana Repová

 

Avery Adamsová má len jediné želanie-aby sa vrátila do obdobia pred tou strašnou nehodou, ktorá jej vzala všetko. Minulosť jej nedá spať, neustále sa k nej vracia a odmieta prijať fakt, že už nič nebude ako predtým.
Avery sa s novým chodom svojho života zmieruje veľmi ťažko. Avšak, oveľa ťažšie bude pochopiť, prečo sa o ňu zaujíma cudzí muž a ochotne jej podáva pomocnú ruku.

A nie len on...

Na tvorbu Hanky Repovej som sa chystala už dlhší čas, vďaka dobrým ohlasom na jej knihy. Preto som rada, že sme sa dohodli na spolupráci a tak som dostala možnosť knihu si prečítať. 

Prológ  bol celkom tajomný a prvé kapitoly ma ihneď vtiahli do deja. V prvých chvíľach knihy som sa spolu s Avery snažila psychicky vyrovnať po udalosti, ktorá jej zobrala zmysel života. Myslím, že každý, kto si v živote prechádzal podobnou stratou ako Avery, sa dokázal vcítiť do jej situácie a tak prežívať všetko s ňou. Tieto pocity, či už záporné alebo kladné, som vnímala po celý čas čítania knihy aj napriek on-rozprávaniu. Taktiež musím vyzdvihnúť príjemný štýl písania autorky, ktorý sa mi veľmi páčil a stotožnila som sa s ním hneď po prvých prečítaných stranách. 

Práve tie prvotné kapitoly boli takou potrebnou fackou, aby som sa prebrala a nečakala knihu plnú perfektných ľudí a zážitkov. Práve naopak. Myslím, že Hanka chcela poukázať na to, že v živote nejde vždy všetko tak, ako chceme, a že nie všetko sa musí zaručene končiť šťastne, aj keď by sme si to veľmi želali. Ukázala, že život je nevyspytateľný a nikdy si nebude pýtať povolenie na to, aby nám v sekunde niečo alebo niekoho vzal. Za toto si u mňa získala veľký palec hore.

„Ak sa niekto raz popáli tak ako on, fúka si aj zmrzlinu."

Taktiež mi autorka ulahodila hlavnou postavou, ktorá nebola vôbec dokonalá. Svojím prístupom k životnej situácii ma celkom štvala a niekedy som mala chuť na ňu nakričať, aby sa spamätala a neodstrkovala od seba ľudí, ktorí jej chcú pomôcť. No skôr, než som sa na ňu stihla naozaj hnevať, som pochopila, že to bol pravdepodobne jej obranný mechanizmus, aby jej nebolo ublížené ešte viac. To som jej predsa nemohla mať za zlé.
Autorka na Avery krásne ukázala, ako sa môže všetko zvrtnúť, ak zostaneme stáť niekde v minulosti a odmietneme sa pohnúť ďalej ako Avery, ktorá na všetko zanevrela a myslím, že sa jej to v istom smere aj neoplatilo. 

Veľmi oceňujem dejovú líniu, ktorá bola pekne rozdelená. Hanka pri písaní nebola zbrklá, všetkému dala prirodzený priebeh a čas. Zbytočne neuponáhľala veci, ktoré si nejakú tú chvíľu na vyzretie požadovali. Celý príbeh sa vyvíjal postupne a spontánne, takže o to viac som sa vedela do deja vžiť a predstaviť si ho v reálnom živote.
Hanka tiež ukázala na tú nemilú vlastnosť osudu, že ak nič, tak naozaj sa nič nedeje a ak niečo, tak sa deje všetko a naraz...

Od začiatku boli taktiež zamotávané osudy postáv a naozaj som nevedela, čo od toho očakávať. Páčilo sa mi, že vždy sa dostával priestor len jednému z mužov, ktorí úradovali v Averynom živote, a tak som si o nich mohla spraviť vlastný a ucelený obraz. 

Zakončenie knihy ostalo veľmi otvorené a mnoho otázok, ktoré ma sprevádzali celou knihou, nezodpovedaných. Som rada, že autorka nenatlačila všetky odhalenia naraz a nechala priestor pre odkrytie tajomstiev pre druhú knihu, po ktorej určite siahnem.

Knihu odporúčam všetkými desiatimi. Je precítená, tajomná a až neuveriteľne reálna.