Lincolnova diaľnica: 50.roky, životom skúšaná mládež a kilometre Lincolnovej diaľnice, ktorá nečakane povedie do okolia New Yorku prinášajúc úsmevné i bolestivé momenty

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Osemnásťročného Emmeta prepustia z pracovnej farmy pre mladistvých, kde si odpykal pätnásť mesiacov za neúmyselné zabitie. Emmet túži len po jedinej veci: zbaliť svojho mladšieho osemročného brata a odísť s ním do Texasu, kde by začali nový život. Román sa odohráva v 50. rokoch počas desiatich dní a dokumentuje každý deň chlapcov na ich ceste. Ľudia, s ktorými sa stretávajú, aj tí, ktorí sa pripájajú k ich ceste, sú jedinečné a zaujímavé postavy s obrovským srdcom a vlastnými snami. Tento nádherný román je sčasti výlet a sčasti príbeh o dospievaní.

Dobrodružstvo Emmeta, jeho brata Billyho a ďalších priateľov sa začína na rodinnej farme, na ktorú sa Emmet vracia po odpykaní si trestu. Billy ho už nedočkavo čaká s myšlienkou na dobrodružstvo, keďže sa rozhodol, že sa vyberú nájsť nie len nový život, ale aj ich mamu. Počas plánovania cesty padajú názvy miest ako Texas či Kalifornia, ale kľúčovým pojmom je najmä Lincolnova diaľnica. Ich cesta za dobrodružstvom však naberá úplne iný smer po tom, čo sa na prahu ich dverí zjavia kamaráti Emmeta - Fitz a Duchess.

 

Zo štvorice chlapcov si každý nesie svoj vlastný príbeh, pochádza z iného prostredia a čaká od života a hlavne od ich cesty po Lincolnovej diaľnici niečo iné.

Hľadanie mamy v San Franciscu alebo ukrytých peňazí neďaleko New Yorku, vyrovnávanie si účtov či nevyslovená túžba po nájdení pokoja. Cieľov je mnoho, pričom komplikácie sa taktiež len množia. Hoci väčšina z nich v realite človeku zvyšuje tlak, ja som sa pri nich z chuti zasmiala. Úsmevných momentov sa našlo veľa, čo ma pri pohľade späť prekvapuje, keďže kniha ukrýva najrôznejšie podoby bolesti.


Niektoré postavy ma veľmi prekvapili. Boli v ostrom kontraste, pričom pri prvotnom strete s nimi som si bola takmer istá, čo za človeka budú predstavovať. A neraz som sa mýlila.
Akoby sa autor snažil o potvrdenie starého známeho nesúď knihu podľa obalu. Pretože v tejto knihe tí, ktorí to najviac skrývali, mali najviac doráňanú dušu.
Zároveň ma autor špeciálne potešil cez Emmetovu kamarátku Sally, ktorá bola oveľa schopnejšia a nezávislejšia, než som si po celý čas myslela.
Autor v knihe zachytil rôzne povahy ľudí. V podstate ukázal, že svet bol aj vtedy krutým miestom, ale vždy sa našli strážni anjeli. K slovu sa počas deja dostali aj vedľajšie postavy, skrze ktorých som sa mohla pozrieť na jednotlivé situácie z viacerých pohľadov.

 Hovorí sa, že Boh všetky naše prosby vyslyší, akurát niekedy odpovie nie.

Výhodou boli spomienky na minulosť a ústav, v ktorom sa chlapci spoznali. Bavilo ma nahliadať do tajov ich životov a zároveň som bola zvedavá, aký skutok ich dostal na dané miesto. Pomohlo mi to pochopiť ich správanie, túžby a ciele, ktoré chceli dosiahnuť.
Zaujímavým krokom taktiež bolo, že cesty chlapcov sa na istý čas rozdelili, čo príbehu len pridalo na atraktivite.
Z nej neubral ani štýl písania. S Towlesovou tvorbou som sa stretla prvýkrát, ale jeho spisovateľský prejav ma veľmi oslovil. Osobne uňho badám silný pozorovací talent, vďaka ktorému dokázal postavy zachytiť tak vierohodne, že sa na začiatku javili úplne inak než na konci (narážam ani nie na povahy, ako skôr na dojem, ktorý dokázali vo mne vyvolať).

 

Kniha začala ako príbeh štyroch mladých ľudí, pričom som čakala hocičo, ale určite nie také ťažké témy a mnohé skryté významy, ktoré do deja autor vložil. Vybral si v podstate ešte tínedžerov a uštedril im rany osudu, ktoré ich prinútili predčasne dospieť a vziať život do vlastných rúk. Práve Lincolnova diaľnica ich priviedla k istému cieľu a cesta k nemu bola tak zaujímavá, že mám chuť si príbeh prečítať znova...