RECENZIA: Ešte to nebalím... odkazuje babička

Ešte to nebalím... odkazuje babička 

Judy Leigh 

„75 na krku, 25 v hlave..."

 Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada

Po smrti manžela sa Evie ocitá v prázdnom dome. Má pocit, že jej život sa ešte ani nezačal, a to má úctyhodných 75 rokov. No aj tak sa nechá presvedčiť svojím synom Brendanom, aby sa presťahovala do domova dôchodcov. Zakrátko si však uvedomí, že to pre ňu vôbec nie je to pravé orechové.
Pod vplyvom cestovateľskej horúčky a s úsporami vo vrecku sa v starom obytnom aute vydáva na jazdu po Francúzsku. Postupne sa z nej stáva kuriózna babička s originálnym zmyslom pre humor. Je otvorená, priateľská, rada si vymýšľa, a hoci zažije zopár nepríjemnosti, nenechá sa len tak ľahko odradiť.
Keď sa o jej úteku dozvie Brendan, vycestuje aj so svojou manželkou za ňou. Cieľ je jasný: priviesť ju späť. Veľmi rýchlo však zisťuje, že to vôbec nebude také jednoduché... 

Poväčšine čítam romantiku, ale po pár zamilovaných knihách rada siaham aj na niečo iné. Či už je to detektívka, klasika, alebo ako v tomto prípade - humor.
Keďže ja sama nie som veľmi spontánny typ, rada o tej samovoľnosti aspoň čítam. Potom si predstavujem a namýšľam, že i ja raz spravím niečo podobne bláznivé. Evie na to čakala 75 rokov, no mňa motivovala k tomu, aby som nepremárnila už ani jeden deň!

V prvej kapitole som sa stretla so starou a smutnou babičkou, ktorá sa v domove dôchodcov cítila ako v klietke. Úplne som si vedela predstaviť, čo prežívala. Monotónnosť dní ju ubíjala a ona pomaly začala strácať svoje ja. Potom však prišiel impulz (náhoda či osud, volajte to ako chcete) a Evie sa rozhodla, že ešte nepatrí do starého železa. Chcela to dokázať spolubývajúcim a zamestnancom v starobinci, synovi a jeho žene, ale najmä sama sebe.
Zároveň som od začiatku sledovala aj vzťah jej syna Brandana a jeho ženy Maury. Ich manželstvo taktiež nabralo akýsi stereotyp a postupne ich to uvrhlo do manželskej krízy.
Možno im práve Evie mala ukázať, ako si užívať život a využiť každú minútu. 

„Že musíme milovať, kým dnes ešte môžeme, niekedy prekypujeme láskou, ale nikdy to nevydrží dlho, pretože čas žiarli na naše šťastie."

Evie bola veľmi sympatická postava. Bavil ma jej názor na život a spôsob, akým sa ho po odchode z domova dôchodcov ujala. Nebála sa spoznávať nových ľudí, skúšať nové veci a ísť na nové miesta. Takto som sa s ňou dostala do Francúzska, kde sa začalo to pravé dobrodružstvo.
Zo senilnej babičky sa stala skutočná dáma, ktorá si vychutnáva krásy okamihu a oddávala sa pozemským slastiam ako dobré víno či jedlo.
Na druhej strane, jej syn bol úplným opakom. Autorka vytvorila kontrast medzi ním a jeho matkou. Kým ona si na sklonku života začala užívať, on nevedel ako ďalej. Trápil ho zlý vzťah s manželkou, krásna mladá kolegyňa i trieda plná drzých detí. 

Počas deja sa Evie stretla s rôznymi ľuďmi. S niektorými len na pár minút, s inými sa naozaj spriatelila. Páčilo sa mi sledovať jej správanie. Vymýšľala si rôzne historky a bavila tým nie len seba, ale aj mňa. Taktiež som vďaka nej spoznala rôzne typy ľudí. No nemyslite si, že vždy mala len pozitívne skúsenosti. Tá škála osôb bola naozaj pestrá. Od čudných stávkujúcich až po vinárov na juhu Francúzska.
A práve tá krajina sa mi vryla pod kožu. Živo som si vedela predstaviť slnkom zaliate pláže, malé vinárstva, preľudnené trhy i teplé večery. 

V poslednej tretine ma kniha bavila ešte viac. Veci sa pohli k lepšiemu a dobrodružstvo sa chýlilo ku koncu. Nemôžem povedať, že by dej nejako gradoval, či bol akčný, ale kniha ma napriek tomu bavila.
Evie si postupne našla svoj spôsob života a takisto naň naviedla i Brandana s Maurou. 

Ešte to nebalím... odkazuje babička je milá kniha, ktorá pobaví, privedie čitateľa na iné myšlienky a vzbudí v ňom túžbu po dobrodružstve.