Umelkyňa s henou: Spoločenský román o žene, ktorá sa vzoprela rodine a tradíciám

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Sedemnásťročná Lakšmí unikne z dohodnutého manželstva plného násilia, opustí rodnú dedinu a sama sa vydá do ružového mesta Džajpur, kde sa venuje maľovaniu henou. Stane sa vyhľadávanou umelkyňou i dôverníčkou bohatých žien z vyššej spoločnosti. Zverujú sa jej s rôznymi tajomstvami, ale ona si tie svoje prezieravo stráži.

Lakšmí, povestná svojimi jedinečnými kresbami a múdrymi radami, tvrdo pracuje, aby si splnila sen a dosiahla nezávislosť. Vyhýba sa neprajníckym klebetám, ktoré by jej mohli zničiť dobrú povesť a kariéru. Jedného dňa však nečakane znova stojí tvárou v tvár manželovi – po dlhých rokoch ju vyhľadal spolu s jej temperamentnou mladšou sestrou, o ktorej Lakšmí nič netušila. Jej starostlivo vybudovaný život sa ocitne v ohrození, ale Lakšmí sa nevzdáva. Začne väčšmi využívať svoje liečiteľské schopnosti a dávať nádej tým, ktorí to potrebujú.

 Po spoločenskej beletrii nesiaham často (ak vôbec), preto som prijala ponuku Tatranu zrecenzovať Umelkyňu s henou, nech si trochu rozšírim žánrové obzory.

Zaujalo ma, že sa príbeh odohráva v Indii a hovorí o žene, ktorá sa dokázala postaviť tradíciám a rodine, odpútať sa od nich a zariadiť si svoj vlastný život.
Autorka túto knihu napísala pre svoju mamu, aby pre ňu vytvorila alternatívny osud, keďže sa ako mladá po dohode rodičov vydala, stala matkou, no svoju dcéru, autorku knihy, viedla k oveľa slobodnejším myšlienkam a názorom.
Aký je príbeh Lakšmí?

Začnem s Lakšmí.
Bola to hlavná hrdinka a rozprávačka príbehu.
Pre mňa sa však stala veľmi netypickou ženskou postavou. Keď sa pozriem na to, že dej sa odohráva v 50.rokoch minulého storočia, kedy si ženy v Indii stále nemohli robiť, čo chceli a bolo to určite ešte prísnejšie než dnes, Lakšmí bola doslova priekopníčka.
Už ako sedemnásťročná opustila manžela po dvojročnom dohodnutom sobáši a odišla, aby sa o trinásť rokov neskôr stala najslávnejšou umelkyňou heny v Džajpure.
Bola veľmi priebojná, prezieravá a nebojácna.
Aj keď som nesúhlasila úplne so všetkým, čo robila, dokázala si svoje činy predo mnou skvelo obhájiť a ponúkla mi iný pohľad na danú situáciu.

 

Výborné postavy boli i tie vedľajšie.
Málik, malý, no šikovný pomocník Lakšmí, ktorý síce nepriamo a potichu, ale o to významnejšie pomáhal posúvať dej knihy, si ma rýchlo získal.
Rádhá, mladšia sestra Lakšmí, zas celý dej zamotala, no o to pútavejšie čítanie to potom bolo. Niekedy bola jej pubertálna povaha na zbláznenie a obdivovala som Lakšmí, že s ňou má toľko trpezlivosti, no na konci si získala moje sympatie.
Ostatných spomínať nebudem, no každý mal v príbehu svoje miesto a pričinil sa o jeho súvislý chod.

Prvých sto strán knihy som prečítala na posedenie, no potom som mala trochu problém opäť sa začítať.
Niekde v polovici bolo pár pasáži, ktoré ma až tak nebavili. Neboli zlé, ani nudné, no chýbalo im viac dynamiky.
Naopak, posledných sto strán ma opäť pohltilo a dychtivo som čakala, ako sa príbeh vyvinie ďalej a hlavne ako sa skončí.
Na knihe sa mi veľmi páčilo prepojenie starej Indie s tou novou. Všetci si nesmierne ctili tradície, no aj tak nezabránili príchodu amerických filmov či anglických šiat (aj keď sa nadvláda skončila).
Taktiež výborné bolo, že nepriamo som sa pri čítaní mnoho naučila i o indickej kultúre alebo kuchyni, ktoré sú naozaj jedinečné.
Preto by som rada upozornila na posledných pár strán, ktoré sú venované práve slovníku a rôznym receptom, ktoré môžete vyskúšať. Ja som ich objavila až po prečítaní a to som sa po celý čas rozčuľovala, že nerozumiem hindským slovám v príbehu.

Umelkyňa s henou bola veľmi zaujímavým čítaním, ktoré vás prevedie do prašnej Indie, ktorá má, čo sa týka tradícií, toho mnoho čo ponúknuť.
Zároveň vyzdvihuje silu ženy bez ohľadu na jej vek, že môže dosiahnuť všetko, čo len chce, ak tomu skutočne verí. Viac takýchto kníh!