Slnečná sestra: Príbeh šiestej sestry Elektry

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Magická rozprávačka Lucinda Rileyová v každom príbehu série o siedmich sestrách zázračne skĺbi minulosť s prítomnosťou vo fascinujúcom celku. V Slnečnej sestre spoznáme Elektru, najzraniteľnejšiu a najcitlivejšiu zo všetkých siedmich sestier. Je slávna, krásna a bohatá, ale nezvláda enormný tlak okolností a pochybných priateľov. Jej barličkami sú alkohol a drogy, nezáväzné a rýchle vzťahy ju nenapĺňajú a po smrti adoptívneho otca stráca pôdu pod nohami. Rozsiahly príbeh nám priblíži aj 50. a 60. roky v newyorskom Harleme v dobe veľkých spoločenských zmien a tvrdú prácu aktivistov za občianske práva na čele s Martinom Lutherom Kingom a jeho hnutím pod heslom Mám sen.

Pochybujem, že sa nájde v knižnej komunite niekto, kto aspoň okrajovo nezačul meno Lucinda Riley. 
Lucinda priniesla v podobe série Sedem sestier a dvoch samostatných kníh nezabudnuteľné príbehy a emócie, ktoré vo mne ako v čitateľovi doznievajú ešte dlho po prečítaní.
Preto ma veľmi zasiahla správa, že nás Lucinda 11.júna navždy opustila. Zanechala však po sebe svoje úžasné knihy, ktoré si zamilovali všetky generácie čitateliek a čitateľov.
Dnes vám prinášam recenziu na predposlednú sestru - Slnečnú, na ktorej Lucinda dokázala, akou výbornou autorkou bola.

Elektra mi totiž dala zabrať.
Predstavovala úspešnú modelku, krásnu ženu, ktorá môže mať všetko a všetkých, stačí lusknúť prstami. Ako to však býva, všetko si žiada svoju daň. Táto, na prvý pohľad spokojná žena, ktorá nemá žiadne starosti, prepadla návykovým látkam - od alkoholu cez tabletky až po drogy.
Jej výbuchy hnevu či zlostná povaha sa týmto len zintenzívnili a niekedy som sa na Elektru priam hnevala.
Nie je to postava, ktorá by vám vyslovene prekážala svojím správaním. Skôr som ju počas spoznávania jej života ľutovala, hoci by ma s tým najskôr poslala do kelu. Takúto mrzutú Elektru bolo potrebné prijať, chvíľu to s ňou vydržať a do istej miery som ju aj vedela pochopiť.
Veľmi sa mi páčilo vyobrazenie závislosti.
Ako si ju človek ospravedlňuje, ako si hľadá dôvody na to, aby si niečo dal, ako si hovorí, že od zajtra už prestane a pritom dobre vie, že to nie je pravda.
Toto Elektrino životné obdobie Lucinda vykreslila veľmi vierohodne a bravúrne. Dokázala ma dostať do Elektrinej hlavy a duše, takže som vedela pochopiť, čím si prechádza.
Ak ste sa pri ostatných sestrách báli, že sa na seba budú povahovo podobať a bude to stále o tom istom, ubezpečujem vás, že pri Elektre sa to nestane určite.
Jej povaha bola ostatným sestrám najviac vzdialená a priniesla skutočnú smršť emócií, ktorú po pokojnej Tiggy určite oceníte.

„Ja som snívala iba o svete, kde by som sa necítila ako piate koleso na voze, o svete, kam by som patrila. Lebo nič iné som si jakživ neželala."

Ako to je u Lucindy zvykom, aj Slnečná sestra sa delí na linku zo súčasnosti a minulosti.
Tentoraz Lucinda zavedie čitateľa do New Yorku a Kene štyridsiatych rokov minulého storočia. Prostredníctvom mladej ženy Cecily, ktorá sa nečakane dostane do Afriky, som spoznávala krásy horúcich a tropických plání, ktoré boli opísané bravúrne. Doslova som horúčavu dní cítila na vlastnej koži, dokonalo som si vedela predstaviť jazero Naivasha, kde Cecily trávila prvé mesiace svojho afrického dobrodružstva či o pár rokov neskôr rozpínajúci sa New York.
New York už čitateľ sleduje počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, kedy sa najmä černosi bili za svoje práva.
Z toho vyplýva, že sa Lucinda v Slnečnej sestre nevenovala len otázke závislostí, ale aj rasizmu, ktorý zohral v príbehu veľkú úlohu.
Zároveň dôraz kládla opäť i na iné formy lásky, než je tá partnerská. Poukázala na lásku rodiny, matky k dieťaťu, aj keď nemusia byť pokrvne spriaznené a do istej miery sa venovala i láske k Bohu. 

Nesmiem opomenúť ani autorkin výborný štýl písania, ktorý čitateľa pohltí už od prvej vety a napriek tomu, že som knihu čítala dlhšie, vôbec mi to neprekážalo a veľmi rada som sa k nej vracala, keďže toto nie sú knihy na jedno posedenie.
Pre mňa bol Elektrin príbeh najviac emocionálny, keďže sa venoval veľmi ťažkým témam, ktoré som spomínala vyššie.
Napriek tomu som si ho zamilovala a získal si ma.
Aj keď sa Elektra neradí medzi moje obľúbené sestry, som rada, že som mohla spoznať časť jej prítomnosti i minulosti, pretože vo mne zanechali obrovský dojem.
Preto sa teším na poslednú - Stratenú sestru, kde sa snáď dozviem, ako sa Elektre, ale i ostatným sestrám darilo naďalej.

Sedem sestier je skutočný čitateľský klenot.