Piata sestra zo série Sedem sestier ponúka skutočne čarovný príbeh

Za  knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Po smrti svojho otca, záhadného milionára tatka Slaného sa Tiggy D'Aplièse intuitívne rozhodne odcestovať na krásnu, no divokú škótsku Vysočinu. Tam prijme prácu, ktorá jej prináša potešenie – stará sa o zvieratá na odľahlom panstve Kinnaird, kde ju zamestnal tajomný majiteľ Charlie.

Keď sa Tiggy v novom prostredí zoznámi s múdrym starom Chillym, jej osud naberie nečakaný spád. Chilly jej prezradí, že po predkoch, o ktorých dosiaľ netušila, zdedila nevšedné schopnosti jasnozrivosti, liečiteľstva a intuície. Prezradí jej aj, že svoje korene má hľadať v španielskej Granade. Tam v tieni Alhambry, majestátneho maurského paláca, Tiggy odhalí, čo ju spája s bájnou komunitou gitanos zo Sacromonte, ktorá musela počas španielskej občianskej vojny opustiť svoje domovy a ukryť sa v jaskyniach. Dozvie sa, že jej blízka príbuzná La Candely bola slávnou tanečnicou flamenca.

Tiggy sa postupne zoznamuje s fascinujúcim životným príbehom vychýrenej tanečnice, ktorá pred desiatkami rokov odišla zo Španielska najprv do Južnej Ameriky a neskôr do New Yorku. No zasiahne osud a Tiggy sa musí rozhodnúť, či zostane so svojou novoobjavenou rodinou, alebo sa vráti do Škótska, kam ju ťahá nielen srdce, ale aj láska k prírode a zvieratám, o ktoré sa vždy obetavo starala... 

Vydavateľstvo Tatran nám koncom novembra minulého roka prinieslo už piatu knihu zo série Sedem sestier - príbeh Tiggy.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, pretože sériu som si veľmi obľúbila, aj napriek tomu, že ju nečítam od prvej časti, ale až od tretej (recenzia na Tieňovú sestru tu, na Perlovú sestru tu).
V tejto časti ma autorka vzala do chladného, zamrznutého, no čarovného Škótska, ktoré striedala s teplým, slnkom zaliatym Španielskom.
Tiggy som v predchádzajúcich dvoch knihách vôbec nepostrehla, takže o to viac som sa na jej príbeh a na ňu samotnú tešila.
Vyrovnala sa Mesačná sestra tým predchádzajúcim?

Už anotácia mi napovedala, že Tiggy bude moja krvná skupina. Duchovne založená mladá žena, ktorá si hľadá miesto v živote a neženie sa za materiálnymi vecami, si ma okamžite získala.
Miestami sa mi podobala na Star, pretože nepotrebovala veľkú spoločnosť, bola hĺbavá, skromná a romantická. Napriek týmto podobnostiam však bola úplne iná.
Môžem povedať, že v každej knihe nájdete jedinečnú osobnosť, ktorá prináša niečo iné a nové, takže séria vás nudiť nebude.
Autorka sa pri Tiggy trochu odviazala a dala jej do vienka šiesty zmysel. Mnohí by prekrútili očami, no nečakajte žiadnu mágiu. Je to skôr niečo ako rozvinutá intuícia a empatia, vďaka ktorej mohla pomáhať ako ľuďom, tak i zvieratám, ktoré milovala.
Pri tejto sestre si na svoje prídu práve milovníci zvierat, pretože starosť o ne tvorila podstatnú časť Tiggynej osobnosti.
Pre mňa bola Tiggy veľmi príjemnou postavou, ktorá bola obetavá, vnímavá a starostlivá. 

 
Ako je už pri tejto sérii zvykom, autorka mi opäť ponúkla dve dejové línie.
Tá zo súčasnosti, ktorá sa mi páčila o čosi viac a to najmä vďaka mojim sympatiám k Tiggy, sa odohrávala na škótskej Vysočine, kde som si vychutnávala mrazivé rána, večery strávené pri krbe, krásu tamojšieho sídla a jemné, nesmelé náznaky lásky.
Tiggyna prítomnosť v Kinnairde bola okorenená o stretnutie so vzdialeným príbuzným, hľadanie bájneho tvora i o boj za svoju česť, ale i život.
Ďalší otáznik okolo sestier a ich tatka pridá návšteva istého muža, ktorý vo mne vzbudil nové otázky.
Druhá dejová línia, začínajúca sa v druhom desaťročí dvadsiateho storočia, bola zasadená do Sacromonte, tiež známeho ako cigánska štvrť v kopcoch nad španielskou Granadou.
Tu bola hlavnou hrdinkou Lucía, malá gitana, ktorá oplývala nadaním pre flamenco. Bola plná energie, ohňa, talentu, vášne, ale i rozmaru a samoľúbosti.
Práve jej roztopašná povaha mi nie vždy bola po chuti, a preto som si viac vychutnávala líniu Tiggy.
Tu je to však o čitateľovi, či mu Lucíina razantná povaha sadne.

Rileyová opäť ukázala svoje prednosti a najmä znalosti cudzích kultúr, keď veľmi reálne a prirodzene vyobrazila španielskych gitanos. Je to jedna z autoriek, ktorá si najprv všetko dopredu preštuduje, naplánuje a až potom tvorí s faktami a prispôsobuje ich príbehu.
Všetkému napomáha i jej výborný, nenútený a voľne plynúci štýl písania. Nenájdete u nej žiadne hluché miesta, či málo alebo veľa viet. Jej rozprávanie sa prelína z momentu do momentu a všetko ako keby malo danú postupnosť, ktorá nesmie byť porušená.
Aj keď ja osobne jej knihy čítam približne týždeň, pretože sú z tých hrubších a zároveň sú písané husto, veľmi sa z toho teším. Aj v tomto prípade ma osud žien veľmi zaujal a oslovil, takže som si každý deň s ním užívala.

Ani v týchto dvoch príbehoch nechýbala romantika.
U Tiggy bola láska rovnaká ako ona - jemná, nenáhlivá a obetavá.
Lucía však milovala naplno. Jej srdce horelo ohňom, ktorý pociťovala zakaždým, keď tancovala, pretože jej najväčšou láskou v živote bol práve tanec a život na pódiu.
Ich povahy boli veľmi odlišné, takže vytvorili príjemný kontrast. Chvíľku som si užívala sucho a páľavu, či preplnené newyorské ulice s energickou Lucíou, a potom som si vydýchla na zasnežených kopcoch s pokojnou Tiggy.

S koncom som bola veľmi spokojná a od príbehu som dostala všetko, čo som čakala. Nemôžem povedať, že som dostala i viac, pretože na prvom mieste sa zatiaľ u mňa drží Tieňová sestra, no Lucinda mi napriek tomu ponúkla dej plný osudovosti. Svoju latku, ktorá je, apropo, veľmi vysoko, si udržala a ukážkou v závere ma navnadila na príbeh šiestej sestry Elektry.