Rozhodnutie

Rozhodnutie

Michaela Zamari

„Obetovali by ste svoju slobodu, aby ste boli v bezpečí?"

Prácou zavalená Raven si konečne dopraje oddych. Mladší brat Troy, svadobný salón, v ktorom pracuje či práce okolo domu jej povoľovali vyjsť si maximálne do miestneho baru. Je čas na dovolenku, ktorú Troy dostane k osemnástke.
Malomesto v Utahu vymenia za exotickú Malajziu, ktorá im prinesie veľkú životnú zmenu.
Dovolenka sa mení na väzenie pod dozorom tajomného cudzinca. Nečakane sa vrhne do ich životov a Raven sa zmieta v množstve pocitov.
Neznámy má len jediný cieľ - ochrániť Raven. On jej nechce nič vysvetliť a ona sa odmieta podvoliť bez boja. Bude však atraktívny cudzinec schopný udržať sa pred temperamentnou ženou, akou je Raven?

Spoločný nepriateľ síce spojil ich cesty, ale čo ak je jediný, kto ich môže navždy rozdeliť?

 

 Hmm, kde začať? Pri dobrých knihách mám málo poznámok, pretože vôbec nie sú potrebné a potom sa nemám od čoho pri recenzii odraziť. Teraz tomu nie je inak. 

Miška dlho neotáľala a dej napredoval už od prvej stránky. Napomáhal k tomu aj fakt, že ako čitateľ som sa preniesla do exotickej Malajzie a tak som mohla popustiť uzdu fantázii. Keďže je Miška veľká cestovateľka, opisy miest boli veľmi vierohodné, no nedrvila ma zbytočnými informáciami. Vďaka knihe ocitla na čajových plantážach či videla údolia a kaňony. 

Čo sa týka hlavných postáv, tak autorke sa podarilo niečo, čo ešte nikomu. Naozaj som nemala rada hlavnú postavu. Síce nie úplne, ale mnohokrát áno. Mnohé teraz asi pokrútite hlavou, či som normálna, no tou postavou bol Wyatt. Vedela som sa s Raven a jej negatívnymi citmi voči nemu úplne stotožniť. Mladý muž sa správal niekedy ako chrapúň a to nemal robiť, pretože si ma tak na tretinu knihy poštval proti sebe (hoci potom to rýchlo napravil).

Ako som spomínala, kvôli rôznym destináciám dej napredoval rýchlo a kniha sa v podstate čítala sama. Miška dala veľký priestor dobrodružstvu a sem-tam aj dráme, a tak som ako čitateľ  nemala ani kedy vydýchnuť. Aj pri pokojnejších kapitolách som čakala, čo sa zvrtne. 

Počas čítania ma po celý čas sprevádzali krásne zamyslenia autorky, ktoré sa mi veľmi páčili. Neboli len na vyplnenie miesta či snahou spraviť knihu čo najhrubšou, ale naozaj mali hlavu a pätu, čo veľmi oceňujem. 

Koniec nechala Miška dosť otvorený, takže dala priestor aj pre pokračovanie, ktoré by potešilo nejednu čitateľku.

Skvelo spracovaná bola aj grafická stránka knihy. Obálka určite prilákala veľa ženských pohľadov. Tu by sa pokojne mohla súdiť kniha podľa obalu. Taktiež sa mi páčila šnúrka, ktorá slúžila ako záložka. 

Michaela Zamari je jednou z popredných slovenských autoriek, ktorej knihy si oplatí prečítať. Hlavne túto.

Úryvok z knihy:
 Pootvorila som oko a odhrnula z čela dlhé pramene hnedých vlasov. Rozpustené vlasy som si dovolila iba v ležiacej polohe alebo po zotmení, inak ma vytáčala ich neusporiadanosť a otravné padanie do očí.
Nado mnou sa týčil chlap, ktorý ma tak vytrvalo sledoval už od rána.
„Váš priateľ by si mal na vás dávať väčší pozor,“ vyhlásil plynulou angličtinou. Hneď som si ho zaradila do východnej časti našej rozľahlej krajiny. Tipovala by som Georgiu alebo Alabamu.
V podstate mi to bolo fuk, domácich som mala plné zuby. Mimo svadobného salóna ma balil každý americký turista, ktorý mi potreboval vešať na nos, na akom úžasnom roadtripe je a čo všetko zažil. Ja som popri práci a živení mladšieho dospievajúceho brata nestíhala vytiahnuť päty z mesta. Nieto ešte zo štátu.
Chcela som sa tohto na prvý pohľad strašidelného golema zbaviť čím skôr, aby som sa mohla vrátiť k zaháľačstvu.
„Keď ho stretnem, poviem mu to,“ nahodila som falošne zdvorilý úsmev a vrátila si slúchadlo do ucha.
Rozhovor som považovala za ukončený.
Ale zjavne iba ja.