RECENZIA: Sleduj ma

Sleduj  ma

A. V. Geiger

 

Tessin svet je veľmi malý. Pre chorobu zvanú agorafóbia, strach z voľných priestranstiev, nevychádza z izby. Jediný únik z nepeknej reality pre ňu predstavuje jej idol, popový spevák Eric Thorn. Keď píše tweety svojim fanúšičkám, Tessa má pocit, ako by sa prihováral priamo jej.
Eric má zo svojich posadnutých fanúšičiek strach. Uctievanie jeho osoby sa mu zdá prehnané. A fakt, že ich v tom jeho nahrávacia spoločnosť podporuje, mu vôbec nepomáha.
Keď rukou fanúšičky príde o život iný mladý spevák, Eric pochopí, že je čas konať. Rozhodne sa zničiť svoj dokonalý obraz na Twitteri a začne od najvernejších priaznivcov. No jeho plán znepriateliť si používateľku @TessaSrdceEric sa skončí fiaskom a neočakávaným vzťahom, ktorý je hlbší, ako by sa vôbec odvážil dúfať. A keď sa tí dvaja stretnú naživo, všetko naberie nečakaný spád. 

Toto je už tretia kniha, ktorú recenzujem s tým, že sa v nej nachádza nejaký slávny spevák. Tesne po Novom roku som mala obdobie, že ma také knihy bavilo čítať. Proste sa mi páči myšlienka, že by sa mi mohlo stať niečo podobné a nejaká mladá superstar by si ma vyhliadla. Tieto moje úvahy však smelo môžem zaradiť do kolónky Snívajte s nami. Takže pokiaľ ma nič podobné nečaká v reálnom živote, môžem si to aspoň vyskúšať vďaka knihe. 

Na začiatku ma veľmi prekvapilo, že kniha je písaná v tretej osobe. Možno sa niektorí pýtate, že čo s tou treťou osobou stále mám, však? V podstate to nie je nič veľké, len ide o to, že si myslím, že pocity sa nedajú vyjadriť tak ako v prvej osobe. Pre mňa, ako pre čitateľa, je aj oveľa jednoduchšie sa vžiť do postavy, pokiaľ je príbeh písaný ja-rozprávaním. Viem rýchlejšie naskočiť na tú vlnu a nemám pocit pozorovateľa ako pri niektorých knihách písaných v tretej osobe. Pretože v takých prípadoch sa cítim, ako by som len sledovala nejaký príbeh, no nebola jeho súčasťou.
Prekvapivo, tu mi to vôbec neprekážalo a páčilo sa mi byť v úlohe pozorovateľa. Medzi postavami sa rodilo puto, o ktorom som vedela, že vznikne ešte skôr, než to oni vôbec tušili. Mala som pocit, že vždy som s informáciami pred jednou z hlavných postáv o krok vpred a to sa mi veľmi páčilo.
Zároveň som v kútiku duše cítila, že Eric a Tessa majú medzi sebou niečo, na čo ja, ako sledujúci divák, nikdy neprídem.

„Fanúšikovia, venujte mi pozornosť. Vy ma nemilujete. Vôbec ma nepoznáte. A ja nikdy nebudem opätovať vašu lásku. Tak odložte tie mobily, choďte von a žite svoj život."

Od začiatku sa striedali dve dejové linky a zakaždým som mohla nahliadnuť do života postavy o trošku viac.
Pokiaľ jedna z hlavných postáv mala pokojnejšie obdobie, na rad sa dostala druhá. Takéto striedanie mám v knihách veľmi rada, pretože sa môžem obom aktérom pozrieť do hlavy a zistiť, ako vnímajú situáciu. Zároveň sa takto vždy niečo deje a všetko pekne napreduje.
Vďaka tomu ma kniha vôbec nenudila a mala som ju prečítanú za dva dni. 

Moje prvotné myšlienky o tom, že kniha bude ďalším povrchným dielom, sa po niekoľkých stranách rozplynuli. Zistila som, že autorka vôbec nenapísala knihu, ktorou by pubertiačkam nasádzala na oči ružové okuliare, ale venovala sa naozaj vážnym témam.
Síce sa takým ťažším knihám vyhýbam, ale tu Tessa svoju chorobu zvládala dosť dobre a do posledného momentu s ňou bojovala. Na každom kroku sa dnes stretávam so psychickými poruchami a najmä u mladých ľudí. Preto je dôležité vypočuť si ich, aj keď nám ich problémy možno prídu malicherné. Nikdy nevieme, čo si človek v sebe nesie a koľko síl ho to stojí bojovať.
Ďalej autorka ukázala, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Eric mal v podstate všetko, čo by mladý človek chcel mať, ale aj tak nebol šťastný. Mohla som nahliadnuť do života celebrity a mala som pohľad na tú horšiu časť (aj keď vždy to môže byť ešte horšie). Striktné dodržiavanie zmluvy, falošné úsmevy a vyčerpávajúci harmonogram. Ono sa to už zlé číta, nie to ešte praktizuje.
Tieto dva tiene, ktoré sa plazili za hlavnými hrdinami, ich dohnali k samote. Cítili sa opustení a nevypočutí. Preto hľadali útočisko na sociálnych sieťach.
A teraz sa dostaneme k tej najdôležitejšej téme. Je fajn byť online. Uľahčuje nám to komunikáciu, máme neustály prístup k informáciám, no zároveň sme na internete veľmi zraniteľní. Nikdy nevieme, kto môže byť na druhej strane.
Koniec tejto knihy ukazuje na to, ako si treba chrániť svoju identitu na sociálnych sieťach a používať ich naozaj uvážene. Aj keby mal byť na druhej strane Eric Thorn. 

Po celú knihu si Tessa so sebou vliekla tajomstvo v podobe pomyselného bremena, ktoré jej nedalo dýchať. Hralo sa s jej mysľou a zaseklo ju v istom bode života, z ktorého sa nevedela pohnúť.
Autorka mi vysvetlenie posúvala len po malých dávkach a musela som si počkať na koniec, kým som sa dozvedela, čo sa naozaj stalo.
Záver bol dychberúci. Veľa vecí sa zvrtlo a vyvinulo úplne iným smerom. Nechýbalo ani napätie či strach. Koniec ma úplne pohltil a vyvolal vo mne škálu emócií.
Autorka ho nechala otvorený a pre mňa, ako pohlteného čitateľa, nemohla spraviť horšie.

Potrebujem ďalšiu časť!!!