RECENZIA: Francesca

Francesca

Lina Bengtsdotter

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada.sk

Inšpektorku Charlie Lagerovú naďalej prenasleduje temná minulosť. Keď sa dozvie, že pred tridsiatimi rokmi v jej rodnom mestečku Gullspång zmizlo ďalšie mladučké dievča Francesca, je odhodlaná vypátrať, čo sa mu stalo. A tak sa Charlie vracia do miest, kde vyrastala a kde na ňu doliehajú tiene minulosti. Podozrenie zo zmiznutia Francescy padá aj na jej matku. Je možné, že by jej nejako ublížila? A čo keď žije v mestečku niekto, komu prešla chladnokrvná vražda?
Charlie nenachádza pokoj v duši, a tak radšej pátra vo veciach, ktoré by sa podľa všeobecnej mienky nemali viac otvárať. Do popredia okrem iného pomaly vystupuje samovražda chlapca, ktorý mal kedysi blízko k Francesce. Zrazu je jasné, že závisť aj vzájomná blízkosť, túžba zapadnúť medzi ostatných a súčasne sa odlišovať vedú k mnohým krivdám a niekedy aj k zločinom...

„Moja samota susedí so svetlom."

Aj keď som detektívky v minulosti nevyhľadávala, teraz si z času na čas nejaké to krimi rada prečítam a dokonca sa tento žáner začína radiť k mojim obľúbeným (za čo ďakujem vydavateľstvu Grada, ktoré ma k nemu priviedlo).
V októbri som recenzovala Annabelle (recenziu si môžete prečítať tu) a už mám za sebou aj pokračovanie - Francescu. Zároveň dávam do pozornosti, že knihy sa dajú čítať samostatne, ale lepšie si Francescu užijete, ak si prečítate aj predchádzajúcu časť.
Nižšie v recenzii sa dozviete viac, no už teraz vám môžem povedať, že práve vďaka Line Bengtsdotter a Grade som si zamilovala krimi.

V knihe sa opäť stretávame s detektívkou Charlie Lagerovou, ktorú osud zavedie späť do jej rodného mesta plného tajomstiev. Charlie si zo svojej minulosti nesie temné spomienky, ktoré sa v priebehu oboch kníh pomaly dostávajú na povrch.
Práve kvôli tomuto je Charlie všetko len nie dokonalá. Má svoje silné stránky, no nájde sa dosť tých slabých, s ktorými sa snaží bojovať. Je inteligentná, ide si za svojim, ale sužuje ju jej vlastná minulosť, ktorá jej pripomína rôzne hriechy jej matky a neustále ich hádže Charlie pred oči.
Napriek tomu, že má v sebe veľa nevysporiadaného, úplne si ma získala. Po celý čas v sebe niesla zmysel pre spravodlivosť a vôľu, ktorá jej pomohla prípady vyriešiť. Mala v sebe istú ľudskosť, typickú omylnú stránku. Presne toto mi imponovalo.

Autorka opäť striedala súčasnosť s minulosťou. Vďaka krátkym úryvkom z pohľadu Francescy som sa mohla pozrieť na okolnosti jej očami. Lina si dala neľahkú úlohu, a to vytvoriť postavu mladého človeka, ktorý v sebe nesie démonov.
Téma depresie u mládeže nie je nič novým. Práve cez Francescu som mohla vidieť, ako dieťa trpiace týmto ochorením vníma svet okolo seba. Ako veľmi potrebuje podporu rodiny a blízkych.
Francesca síce predstavovala šestnásťročné dievča, ktoré je skôr sklamaním pre svoju rodinu, ale ako čitateľ som zistila, koľko kvalít a talentu sa v nej skrývalo.
Keďže autorka má vyštudovanú psychológiu, presne vedela, čo robí a o čom píše. Po celý čas to bolo z knihy cítiť a bravúrne vykreslila adolescenta, ktorý nenachádza pochopenie vo svojom okolí, a preto si vytvára svoj vlastný svet.

Keďže sa Charlie vrátila do Gullspångu, opäť som sa stretla s ľuďmi z prvej knihy. Aj keď som si myslela, že obyvatelia mestečka bude jediné, k čomu sa z predchádzajúcej knihy vrátime, mýlila som sa. Lina sa aj naďalej malými vsuvkami venovala Annabelle a ľuďom, ktorí tu po nej ostali. Deje prvej a druhej knihy sa prelínali a všetko bolo premyslené do najmenšieho detailu.
O osude postáv z Annabelle som sa dozvedela práve cez miestnych, ktorí vedeli o každom niečo. Týmto autorka trefne vyobrazila malé mesto, kde sa všetci navzájom poznajú a nič neostane utajené. Atmosféru tohto švédskeho mestečka som nasávala po celý čas čítania. Vďaka skvelým opisom autorky, ktorá z Gullspångu pochádza, som si ho vedela dokonalo predstaviť.

Ako sa príbeh blížil ku koncu, do poslednej chvíle som nevedela, kto je páchateľ. Lina ma nechala v napätí až do poslednej kapitoly. Kvôli tomu ma koniec veľmi prekvapil a celé sa to skončilo veľmi nečakane. Hovorí sa, že v tom najlepšom treba prestať. Autorke sa to podarilo a mňa nechala v netrpezlivom očakávaní ďalšej časti.
Annabelle bola skvelá, no Francesca ju prekonala a ja som si jej čítanie nesmierne užila. Bavilo ma sledovať zmýšľanie postáv, skúmať ich povahy a nazerať pod povrch.
S každým odhalením v prípade Francescy som sa dozvedela niečo nové i o Charlie a týmto som si jej postavu zamilovala.

Lina Bengstdotter vytvorila perfektné prostredie, do ktorého vsadila ešte lepšiu zápletku. Jej štýl písania je úžasný a ani najmenší detail nie je nepodstatný. Autorka vie, ako človeku zamotať rozum a prinútiť ho premýšľať.
Lina je kráľovnou švédskej krimi úplne oprávnene.