RECENZIA: Šéf môjho šéfa
Šéf môjho šéfa
Michaela Zamari
Sympatická a ambiciózna Nela má za sebou pohnutú minulosť. Budúcnosť
však vidí ružovo – má prácu, ktorá ju baví, šéfa, s ktorým si rozumie, a
nezáväzného priateľa s výhodami. Jej pokojný život sa nečakane otrasie
v základoch, keď do firmy Predictors, kde pracuje, vstúpi jeden z jej
vrcholových manažérov, Tomas Leroy.
Jeho prílišná náklonnosť k nej ju nielen desí ale okamžite v nej vyvolá množstvo otázok.
Kto je v skutočnosti šéf jej šéfa a čo je pravým dôvodom jeho príchodu?
Čaká ju obdobie citových turbulencií alebo je len zbytočne
podozrievavá? Zmätená Nela je odhodlaná dopátrať sa pravdy, ale na
Leroya, je zdá sa, krátka....
„A odvtedy neprešiel ani jeden zasraný deň, aby som si na ňu nespomenul..."
Miška Zamari sa pomaly stáva
(pokiaľ ňou už teda nie je) stálicou slovenskej spisovateľskej scény.
Sama si vydala už niekoľko kníh a aktívne pracuje na ďalších.
Jej
debut Šéf môjho šéfa vyšiel v roku 2017 prostredníctvom vydavateľstva.
Tohto roku odkúpila na knihu práva, a tak sa čitatelia môžu tešiť z
druhého vydania, ktoré vyšlo pod jej taktovkou.
Ku mne sa dostalo práve toto druhé vydanie. Moje názory a pocity som pre vás zhrnula v recenzii.
Keď
sa pozriem na vonkajšiu štruktúru príbehu, tak nečaká ma nič nové.
Opäť sa stretávam s rovnicou obyčajné dievča + perfektný chlap (aspoň
navonok) = osudová láska.
S touto rovnicou sa stretávam dosť často.
Nemôžem povedať, že by mi prekážala. Dokonca sa priznám, že ako
čitateľka ju mám naozaj rada a hoci sa takéto niečo v reálnom svete
stáva menej často, neodrádza ma to od čítania. Pri takejto knihe si
aspoň môžem posnívať a preniesť sa niekam inam.
V podstate najväčšiu
rolu pri takejto štruktúre zohráva štýl autora. Túto rovnicu beriem len
ako vnútornú kostru. Ale čo sa okolo nej nabalí, je v spisovateľových
rukách a je len na ňom, či pre mňa spraví knihu nezabudnuteľnou, alebo
sa stane ďalšou z mnohých.
Veľké plus má u mňa Miška za to,
že z hlavnej hrdinky nespravila uplakané dievčatko, ktoré potrebuje
chrániť a nevie sa postarať samo o seba. Pri knihách s podobným základom
to tak mnohokrát býva a ja len sklamane krútim hlavou a pýtam sa, kde
sa tá emancipácia podela. Našťastie, tu tomu tak nebolo. Nela bola
šikovná, cieľavedomá a pracovitá. Napriek tomu, že si prešla neľahkými
životnými skúškami, sa dokázala opäť postaviť na vlastné nohy a bojovať o
svoju budúcnosť.
Miška tak vytvorila postavu, ktorá sa mi stala akýmsi vzorom a dôkazom, že ak sa chce, všetko sa dá.
Hneď
v prológu som sa zoznámila s Tomasom Leroyom. Od začiatku mi bol
sympatický, ale niekedy som jeho správaniu nerozumela. Avšak, potom som
vždy všetko pochopila, aj keď možno trochu neskôr.
Tomas sa stal pre
mňa skutočnou záhadou. Počas celej knihy som dychtivo čakala na niečo,
čo mi pomôže ho lepšie spoznať. Nič také sa však nekonalo, no beriem to.
Miška si predsa musela niečo nechať aj na pokračovanie.
Aj keď sa Tomas na začiatku javil ako rytier na bielom koni, na konci ma jeho správanie a krok veľmi prekvapili. Som rada, že ho Miška neukázala len v dobrom svetle. Veď veci nikdy nie sú čierno-biele.
Chválim
aj vedľajšie postavy, ktoré som mohla taktiež v dostatočnej miere
spoznať. Okrajovo som sledovala aj ich životy, ktoré taktiež neboli
jednoduché.
Takéto vsuvky s Nelinmi kamarátmi sa mi páčili, pretože
som sa na chvíľu mohla zamerať i na niekoho iného než len Tomasa a Nelu.
Niežeby mi oni dvaja nestačili, ale je príjemné sa sem tam odreagovať a
spoznať osudy aj vedľajších postáv.
Ako som už spomínala
vyššie, kniha môže mať kostru ako ďalších tisíc, ale záleží na autorovi,
ako knihu pojme. Aj príbeh s najväčším klišé môže byť skvelý, ak sa s
ním spisovateľ pohrá a okorení ho niečím originálnym.
Miška si to
našliapla dobre Nelou, pri ktorej som musela vyjsť zo svojej komfortnej
zóny. Ukázala mi, ako funguje kamarátstvo s výhodami, ako sa zo dňa na
deň zbaliť a ísť si užiť predĺžený víkend, či ako si niečo začať so
šéfom šéfa, aj keď neviem, či sa rútim do záhuby alebo neba.
Keďže ja
nie som veľmi spontánny typ, baví ma skúšať náhodné veci aspoň
prostredníctvom postáv. V tejto knihe bolo spontánnych nápadov neúrekom a
to oceňujem. Mám rada, keď ma kniha vytrhne z môjho každodenného
života, ktorý je niekedy až veľmi stereotypný.
Miškin štýl
písania je veľmi dobrý. Kniha sa čítala príjemne a rýchlo, hoci niektoré
pasáže sa mi zdali zbytočne napísané zložito. Párkrát som si lámala
hlavu nad tým, čo vlastne danou vetou chcela postava (alebo teda Miška)
povedať.
V tejto prvej časti síce nebolo veľa akcie, ale užívala som
si napätie medzi Nelou a Tomasom. Páčilo sa mi, že začiatok ich vzťahu
nemal typický priebeh pri kávičke alebo večeri. Autorka si s prvým
fyzickým zblížením dala načas, ale vôbec mi to neprekážalo.
Vlastne
celá kniha na mňa pôsobila ako také zasvätenie do pokračovania. Bola som
pri ich zoznámení, zrode vzťahu, ale zároveň som mala pocit, že sa
dôležité veci stanú až v Šéfom môjmu šéfovi.
Poviem pravdu, z knihy je cítiť, že to je prvotina, no netreba byť skeptický (čo ja často naozaj som). Nad niektoré chybičky sa síce bolo treba povzniesť, ale celkový dojem z knihy bol silnejší a lepší než pár pasáží, ktoré ma až tak nebavili.
Na samom konci sa dej zvrtol, kniha ma viac pohltila, ale Miška si mnohé odhalenia nechala až na pokračovanie.
V podstate knihu hodnotím i vnímam kladne napriek tomu, že mi prišlo trošku zbytočné celý dej naťahovať na dve časti. Pokojne by sa niektoré momenty mohli vynechať a celé to mohlo byť podané naraz.
Pokiaľ to tak ale Miška chcela, ja nemám právo súdiť jej rozhodnutie, hoci pre mňa bola kniha trochu natiahnutá.
Avšak, keď chcete skúsiť slovenskú autorku, ktorej písanie ide a každou knihou sa zlepšuje, potom odporúčam práve Mišku, ktorá vás nesklame.
Žiadne komentáre: