RECENZIA: Venuša zo zátoky

Venuša zo zátoky

Dominik Dán

Za audioknihu ďakujem Audiotéka.sk

Pohodovú prázdninovú atmosféru leta v roku 2009 naruší hrôzostrašný nález dievčenského tela bez hlavy a rúk. Torzo pláva v ramene rieky neďaleko lodenice, mladí športovci zažijú na tréningu ozajstný šok. O dva dni sa na opačnom konci mesta v zátoke rieky nájde odseknutá hlava. Prípad sa začne nepríjemne a hlavne nepredvídateľne zamotávať. Extrémne horúce leto komplikuje vyšetrovanie nielen milovníkom snehu a dažďa, akým je detektív Richard Krauz, ale aj odolnejším kolegom. Do života oddelenia vrážd v Našom Meste zasiahnu okrem rozsekaného dievčaťa aj iné tragické udalosti.
Prvý raz od založenia samostatného oddelenia špecializujúceho sa na najzávažnejšie trestné činy zažijeme tragédiu priamo v radoch detektívov. Od tohto pamätného leta v roku 2009 vraždárska partia už nikdy nebude kompletná, ale úľavy im žiadny nadriadený funkcionár nepovolí. Realita býva občas krutá ‒ so stratami sa ráta na každom vojnovom poli, no boj treba doviesť do úspešného konca, nech sa osud vzpína, ako chce.

Včera večer počas udeľovania knižných cien Panta Rhei Awards sa Dominik Dán stal slovenským spisovateľom roka 2019 a autorom najpredávanejšej knihy za rok 2019 (Nevieš dňa, nevieš hodiny).
S jeho tvorbou som sa doteraz ešte nestretla. Je však všeobecne známe, že jeho knihy po vydaní idú na dračku a mnoho ľudí sa pýši ich kompletnou zbierkou.
Keď ma Audiotéka oslovila s ponukou spolupráce, so zvedavosťou som ju prijala. Audioknihy som nikdy predtým nepočúvala a bola som voči nim trochu skeptická. No povedala som si, že skúsim niečo nové.
Takto sa mojou prvou audioknihou stala Venuša zo zátoky. 

Prvé, čo som si na knihe ihneď obľúbila, bol Martin Mňahončák. Má nádherný hlboký hlas a prispel k tomu, aby som si na počúvanie vybrala práve Venušu.
Jeho rozprávanie lahodilo mojim ušiam a ja som si knihu veľmi užívala. Dokázal skvelo pracovať s hlasom, čím sa pocity postáv preniesli i na mňa. Bolo mu veľmi dobre rozumieť, nepočula som žiadne nezrozumiteľné mumlanie. Takže výber interpreta veľmi chválim.

Keď prejdem na dej, ostala som milo prekvapená. Detektívku si občas prečítam rada, ale stále to nie je môj top žáner.
V tomto prípade si ma Dán získal hneď na začiatku. Vytvoril veľmi sympatickú skupinku postáv, ktorú tvorili najmä detektívi z oddelenia vrážd.
Pre mňa bolo veľkým plusom, že napriek tomu, že toto je v poradí už dvadsiata siedma Dánovka, nijako mi to neprekážalo. Necítila som žiaden výrazný deficit kvôli predošlým neprečítaným dielom. Toto je asi Dominikova výhoda - jeho knihy sa dajú čítať (v tomto prípade počúvať) samostatne.

Pri postavách ešte chvíľu ostanem. Dán sa po celý čas písania zahaľuje rúškom tajomstva a málokto pozná jeho pravú identitu. Možno nemá potrebu zo seba robiť slávneho spisovateľa či hrdinu, ktorý roky bojoval so zločinom najhrubšieho zrna - vraždami.
Presne takúto nutnosť nemal ani pri kriminalistoch v knihe. Všetci boli obyčajní ľudia s každodennými problémami, ktorí si len robili svoju prácu. V iných knihách (nehovoriac o televíznych seriáloch) sa stretávame s veľkým nadšením detektívov, keď majú vyšetrovať nový prípad. No Dánove postavy si aj podudrali, aj ponadávali.
Autor z nich nespravil ďalších superhrdinov, ktorí prídu na riešenie prípadu z večera do rána. Zároveň im do vienka daroval štedrú dávku sarkazmu a irónie, vďaka čomu som sa niekoľkokrát z chuti zasmiala. Kto by to bol pri takomto žánri čakal, však?

Čo sa týka deja, veľmi ma bavil. Po celý čas sa striedali dve dejové línie - jedna z prítomnosti a druhá z minulosti, čo mám veľmi rada.
Zároveň autor spojil viac prípadov naraz, čím vo mne vzbudil ešte väčšiu zvedavosť. Neustále som premýšľala, čo sa mohlo stať. Hľadala som vraha, no bezúspešne. Dán si odhalenie nechal až na koniec a mne nedal príležitosť ani si len tipnúť, kto mohol byť páchateľom. A prečo? Preto, že keď som si konečne našla niekoho, na koho by som ukázala prstom, rýchlo ma vyviedol z omylu.

Ku koncu bol dej perfektne zamotaný, nevedela som, čo čakať. Napätie vo mne rástlo a knihu som počúvala vždy, keď som mohla. Oceňujem aj opisy z miesta činu, kvôli ktorým mi po tele prebehli zimomriavky. Priznám sa, aj som sa trochu bála. S mojou fantáziou a ustráchanou povahou sa veru niet čomu čudovať.
Recenzie na e-shopoch tvrdia, že toto bola slabšia Dánovka. Neviem, nemám s čím porovnávať, ale mne sa dostala pod kožu. Dánov štýl bol skvelý a som rada, že som si na počúvanie vybrala práve jeho knihu.
Namotala som sa až tak, že v najbližšej dobe si chcem kúpiť jeho úplne prvú knihu. Dominik Dán si môže na zoznam pripísať ďalšieho fanúšika.