RECENZIA: Anjel

Anjel

Tiffany Reisz

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Zelený kocúr

Žiadna stopka nedokáže ochrániť srdce. Slávna autorka erotických románov a profi dominatrix Nora Sutherlinová urobí čosi, čo by inak nikdy nespravila: ukryje sa do ústrania vidieka. Jej hostiteľ, hriešne bohatý Griffin Fiske, muž bez zábran, je Norinou prítomnosťou vo svojom prepychovom sídle nadšený. Ešte viac ho poteší, že si so sebou priviedla mladého, neskúseného a anjelsky očarujúceho Michaela. Michael, ktorého Nora drží pod svojimi ochrannými krídlami, je síce tajomný, ale nie natoľko ako Norin večný milenec Søren. Čo sa dozvieme o tomto vzrušujúcom vzťahu poznamenanom duševnými aj telesnými jazvami? Aká žena sa to neustále obšmieta okolo Sørena? A prečo sliedi okolo farára? Aké tajomstvá ukrýva Michael? Môže láska zdolať bolesť?

Po Siréne (recenziu si môžete prečítať tu), z ktorej som nebola veľmi nadšená, som sa pustila do jej pokračovania - Anjela. Síce som si nevedela predstaviť, s čím novým by autorka mohla prísť, ale dala som knihe šancu.
Neviem, či to bolo témou BDSM, štýlom autorky alebo postavami, no obidve knihy pre mňa boli viac-menej utrpením. Kým Sirénu som aspoň dočítala, pri Anjelovi som preskakovala strany jedna radosť.

Anjel zo začiatku pôsobil lepšie než jeho predchodkyňa. V prvých kapitolách sa zdalo, že sa schyľuje k nejakej dráme, možno napätiu, ktorým by si autorka udržala moju pozornosť. Po pár stranách som však pochopila, že v porovnaní s prvou knihou k zlepšeniu nedošlo.
Tiffany naďalej písala nezáživne, kvôli čomu sa kniha čítala pomaly a dlho. Vytvorila (pre mňa) nezaujímavé postavy, ktoré mi nič nedali. A aj keď zvolila o čosi dramatickejšiu zápletku, kniha ma absolútne nebavila.

Do tretiny knihy som čítala všetko, no potom som začala jednu dejovú líniu preskakovať. Tú "erotickú", ktorá ma vyslovene nudila, som len rýchlo preletela očami.
Takže chvíľu som čítala aspoň tu jednu líniu, ale prestala ma baviť aj tá a strany som vo veľkom obracala.
Keďže nie som zástanca nedočítaných kníh, chcela som sa dostať na koniec. Niekde v hĺbke duše som  mala maličký kúsok nádeje, že možno na konci všetko pochopím a mätúce správanie postáv mi dá zmysel.
Bohužiaľ, nič také sa nekonalo.

V tomto prípade nemám o čom písať. V podstate mám rovnaký názor ako pri Siréne, ale tu ma postavy viac iritovali, dej ma menej bavil a bez preskakovania pasáží by som knihu ani nedočítala.