Kvapky: Ako vyzerá vysokoškolský život na Mlynoch? Odpoveď nájdete v novinke od Matúša Mahúta, v ktorej nové príhody a zážitky pribúdajú rovnako rýchlo a nečakane ako kvapky počas dažďa

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran ♥

Cez Mlynskú dolinu pretečie každý rok 6000 študentov, čo je približná kapacita troch autobusov, ktoré tadiaľ premávajú. Každý z nich si tam prináša svoje skúsenosti, plný kufor a fľašu domácej, aby dokázal prežiť viac ako dva semestre. Jedným z nich je aj Mirko, sympatický obézny Oravčan s chuťou naplniť si hlavu vedomosťami a novými zážitkami.

Z prvých dvoch semestrov sa nakoniec vykľuje rok, na ktorý sa nezabúda. Rok plný priateľstiev, lásky, smiechu, alkoholu, ale aj depresie, zúfalstva, hádok a v neposlednom rade skúšok, tých vysokoškolských aj životných. Avšak tie sú iba kvapkou v mori oproti nezabudnuteľným zážitkom, ktoré ponúka iba jedno miesto na svete – Mlynská dolina.

Keď som začala čítať Kvapky, pocítila som takmer okamžite atmosféru jesene a aj nového školského roka. Práve touto udalosťou sa začal príbeh Mirka, prváka na vysokej škole v Bratislave. Hneď som vedela, že Mirko bude zaujímavá osobnosť. V podstate neobrúsený diamant. Páčilo sa mi, že autor zvolil ako hlavného hrdinu chlapca, ktorý nebol vôbec dokonalý a patrične si to uvedomoval (hoci 7/10 nie je vôbec zlé!). Dokonca som sa na začiatku cítila zle, keď som sa na jeho nedostatkoch zasmiala, pretože Mirko pre mňa predstavoval takého chudáčika, ktorého má každý rád, ale v kútiku duše ho trochu ľutuje.
Preto ma bavilo sledovať, ako sa z nesmelého chlapca, ktorý toho o ľuďoch (a najmä o dievčatách) veľa nevedel, postupne stal sebavedomejší jedinec. K tejto premene však viedla dlhá desaťmesačná cesta, ktorú Matúš Mahút v knihe vtipne a hlavne chytľavo zmapoval.

„Výška je podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru žena... Niekedy je to však len miesto, ktoré dokáže zmeniť život. Niekoho zanesie do nebeských výšin, iného položí na totálne dno."

 

Po otvorení knihy si ma hneď získal prvý odsek, kde sa autor zamýšľal nad slovom výška. Pochopila som, že budem mať dočinenia s novým štýlom písania, oveľa bližším mladému čitateľovi, čo súvisí aj s vekom autora.
Staršia generácia by to mohla skôr vnímať ako negatívum, keďže v texte sa často vyskytovali anglicizmy či slangové slová (niektoré nepoznám ani ja :D).
Mne sa však spôsob, akým je kniha napísaná, veľmi páčil a snáď aj vďaka môjmu veku ma rýchlo oslovil. Opísala by som ho ako svieži a moderný. Ani na sekundu nebolo pochýb, že nazerám do životov vysokoškolákov.
Okrem typického mladistvého slovníka o tom nasvedčovali aj ich myšlienkové pochody. Tie chvíľu smerovali k zmyslu života a ľudskej existencii, no už o nepatrný moment ich vystriedala myšlienka na opačné pohlavie či najbližší alkoholový záťah.

 

Pre mňa bolo príjemnou zmenou a osviežením čítať príbeh z pohľadu chlapca, keďže poväčšine skôr čítam knihy s hlavnou postavou ženského pohlavia. Bavilo ma nazerať do hlavy Mirka alebo jeho spolubývajúceho Samka, ktorí spolu vytvorili skvelú dvojicu. Do ich intrákových dobrodružstiev som sa totálne pohrúžila. Rýchlo ma zlákali medzi seba a každou stranou som si ich chlapčenské zmýšľanie užívala viac a viac.
Zároveň bol vysokoškolský život Mirka a Samka studnicou vtipných príhod, takže pri čítaní Kvapiek som sa aj zasmiala.
Nemôžem však opomenúť fakt, že autor sa povenoval aj nástrahám, ktoré študentský život prináša, ale nechcem zachádzať do pesimizmu, keďže kniha je skôr optimisticky ladená.

 

Zhrnula by som to tak, že kto na intrákoch bol, ten pospomína, kto nebol, ten sa čo-to dozvie a kto ešte len ide, ten sa aspoň podľa knihy má na čo tešiť.