Strážca džajpurských tajomstiev: Presuňte sa do exotickej Indie šesťdesiatych rokov, kde sa pašerácky biznis so zlatom odohráva na pozadí obrovskej tragédie, ktorá môže navždy pochovať jednu z najbohatších rodín

Voľné pokračovanie knihy Umelkyňa s henou naďalej sleduje osud odvážnej Lakšmí, no ústrednou postavou príbehu je jej pomocník Malik. Je leto 1969 a Lakšmí, teraz vydatá za Dr. Jaya Kumara riadi Liečebnú záhradu v Šimle. Malik ukončil súkromné školské vzdelanie a ako dospelý muž spoznáva svet odvrátenej strany Indie. Zamilovaný do negramotnej vdovy, plný ideálov a snov odchádza pracovať do paláca v Džajpure. Tu je svedkom tragédie, kedy pri premiére spadne v novopostavenom divadle jeden z balkónov. Malik zisťuje, že za tragédiou je niečo viac ako len chyba robotníkov.

Približne pred rokom som čítala Umelkyňu s henou (recenzia tu), prvý diel série, ktorá ma veľmi oslovila. Síce som po nej bola rozhodnutá, že do ďalších častí už nepôjdem, neodolala som. Vidina exotickej Indie, jej horúceho podnebia a obyvateľov s rovnako horúcou krvou ma podmanila k tomu, že som siahla aj po Strážcovi džajpurských tajomstiev.

 

Kniha tentoraz zachytáva život Malika koncom šesťdesiatych rokov. Tohto časového skoku som sa trocha obávala, keďže Umelkyňa s henou sa odohrávala viac ako desaťročie predtým a naozaj som nemala chuť niekoľko úvodných strán čítať o tom, čo sa vlastne v predchádzajúcej knihe stalo, kto bol s kým v akom vzťahu a podobne. Našťastie, autorka nasadila už v prológu výborné tempo, ktorého sa až po koniec držala.
Kto však nečítal predošlý diel, nemusí zúfať. Autorka počas celého deja nenápadne vysvetľovala všetko podstatné, čo sa odohralo pred dvanástimi rokmi a malo to vplyv aj na terajšie udalosti.
Zároveň čitateľ, ktorý sa ešte nestretol s Alkinou tvorbou, určite ocení aj zoznam postáv a ich krátku charakteristiku na začiatku knihy.

 

Prvých sto strán síce nie je dej bohatý na akciu, ale napriek tomu ma vedel zaujať. Užívala som si atmosféru Indie, ktorú Alka Joshi opísala bravúrne. Dokázala ma vo fantázii preniesť na dané miesta a hoci ma India sama o sebe neláka, počas čítania Strážcu som si ju úplne zamilovala.
K autenticite celého príbehu prispelo i časté využívanie indických slov (slovník na konci knihy), z ktorých som si mnohé i zapamätala, keďže ich autorka používala veľmi často.
Táto kniha tiež ponúka skvelú možnosť spoznať indickú kultúru. Autorka v nej sledovala rôzne sociálne vrstvy a vysvetľovala rozdiely medzi nimi a ich zvykmi.

„Vieme toho o ľuďoch veľa, Málik, lebo k nim chodíme domov a tam sú najzraniteľnejší. To však neznamená, že môžeme každému, koho poznáme, povedať, čo sme videli a počuli. Sme mocnejší, keď tajomstvo zachováme, než keď ho vyzradíme."

 

Dej sa odohrával na dvoch miestach.
Prvým bola Šimla, kam sa po udalostiach spred dvanástich rokov utiahla Lakšmí. Do tohto prostredia blízko hôr autorka vsadila zaujímavú zápletku, ktorú som naozaj nečakala. Malikova priateľka Nimmí, prostredníctvom ktorej autorka predstavia kmeňových obyvateľov zo severu Indie, spolu s Lakšmí našla pod kožou ovce zlato a to znamenalo len jedno – pašeráci svoj tovar budú chcieť späť.
Medzitým sa v Džajpure Malik dostal do kruhu vysokopostavených ľudí. Každý z nich si niesol nejaké tajomstvo z minulosti (resp. z predošlej knihy) a ja som bola nadšená, že ich osudy sa vyvíjali aj v tejto časti.

 

Musím sa priznať, že som túto sériu podceňovala. Čakala som síce kvalitné čítanie, ale dostalo sa mi toho viac. Alka Joshi sa v tomto prípade ešte viac pohrala so vzájomnými vzťahmi medzi postavami a vymyslela veľmi zaujímavú zápletku s pašovaním zlata, ktorá knihe dodala trochu detektívny nádych.
Strážca džajpurských tajomstiev môže byť príjemnou zmenou, ak často čítate skôr o západných krajinách. Ako som povedala, mňa samotnú India nikdy výrazne nelákala a ani neoslovila, pričom počas čítania ma jej krásy pohltili. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som knihu prečítala za dva dni...