Užívať si život sa dá i po sedemdesiatke! Presvedčí vás o tom Judy Leigh

Za  knihu ďakujem vydavateľstvu Grada ♥

Čo keď tie najkrajšie chvíle svojho života máte ešte len pred sebou?

Keď sedemdesiattriročná Jen oznámi, že sa plánuje vydať za Eddieho – muža, s ktorým sa spoznala len pred niekoľkými mesiacmi na pláži -, jej štyri najlepšie priateľky z akvaaerobiku zostanú šokované. Svadba je už na spadnutie, keď sa Jen dozvie, že jej ženích sa rozhodol urobiť rozlúčku so slobodou v Las Vegas. A keďže rozhodne nepatrí k tým, ktoré by sa na niečo také len prizerali, vyrazí s partiou najlepších priateliek na vlastnú rozlúčku do mesta lásky, do úžasného romantického Paríža.

Týždeň v meste pod Eiffelovou vežou si všetky užívajú naplno: navštevujú známe pamiatky, pochutnávajú si na francúzskych delikatesách a šampanskom, obdivujú krásy Paríža so všetkým, čo k tomu patrí. V priebehu tohto výnimočného týždňa sa však veľa vecí zmení a priateľky, ktoré sa spoločne vrátia domov, postupne zisťujú, že jeden krátky výlet dokonale obrátil ich životy, ale aj sny a túžby, hore nohami...

Judy Leigh sa slovenským čitateľom predstavila na jar minulého roka knihou Ešte to nebalím...odkazuje babička (recenzia tu).
Vtipne tam opísala dôchodkyňu Evie a jej dobrodružnú cestu do Francúzska.
Celkom som sa na tieto babičky tešila, pretože v predošlej knihe bola len jedna, ale tu ich bolo až päť.
Päť zrelých krásnych dám, ktoré sa rozhodli vyhodiť si z kopýtka v meste lásky - v Paríži.
Mnohé prehodnotili svoje životy, priority a zistili, že na zmenu nikdy nie je neskoro, ak povedie ku šťastiu.

Hneď v prvej kapitole som spoznala všetkých päť hrdiniek príbehu. Každá z nich mala za sebou iný životný príbeh, no i inú aktuálnu situáciu. Každá bola zároveň úplne iná a jedinečná.
Všetky však mali niečo spoločné a to elán a chuť do života.
Preto, keď sa jedna z nich nečakane zasnúbila, rozhodli sa usporiadať nezabudnuteľnú rozlúčku so slobodou vo francúzskej metropole.

Hlavné postavy sa častokrát vracali pri rozhovoroch do minulosti a spomínali na staré časy. Páčilo sa mi toto porovnávanie s dnešnou dobou i poukázanie na kvantum možností dnešných žien, ktoré Pam, Jen, Della, Tess a Rose nemali.
Tieto žienky mi rýchlo prirástli k srdcu. Boli láskavé, milé, veselé a oslňujúce. Každá si niesla svoje bremeno, či už v podobe neverného manžela, nedostatku financií alebo samoty, no napriek tomu sa dokázali zabaviť a podržať sa navzájom. 

Mnoho vecí v živote týchto žien sa točilo okolo mužov. Rozoberali svoje manželstvá, krátke romániky z mladosti a na jednu si skutočná láska počkala až doteraz.
Celkom som bola zvedavá, ako to s tými mužmi dopadne, pretože nič nebolo jednoznačné.
Myslím, že autorka chcela cez životy hlavných hrdiniek ukázať na chyby, ktorých sa ľudia v mladosti dopúšťajú a v starobe ich ľutujú.

Štýl písania bol príjemný, jednoduchý, milý, no sem-tam som sa trochu nudila. Prvá tretina knihy bola trochu pomalšia a rozbehlo sa to až v druhej tretine, keď dámy odišli do Paríža.
Veľmi sa mi páčili práve tie parížske momenty, keď navštevovali pamiatky, vychutnávali si skvelé večere a spoznávali nových ľudí.
Vždy som sa tešila, keď sa na scéne objavil niekto nový, pretože sa vďaka nemu spestril dej.

Ako som povedala, tento výlet niektorým pomohol prijať rozhodnutia, ktoré by inak možno nikdy nespravili. Mne autorka ukázala, že naozaj nikdy nie je neskoro...
Bola to knižka milá, príjemná, miestami vtipná a myslím, že naozaj by ju vedeli oceniť práve mamičky a babičky.